Záhada rímskeho míľnika z Podunajských Biskupíc a problém rímskej hranice (2. časť – hranica)

Pôvodne som išiel písať článok o rímskom míľniku z roku 230. Ten do roku 1876 stál v parku arcibiskupského kaštieľa v Podunajských Biskupiciach, odkiaľ bol premiestnený do Ostrihomu, kde je dodnes. Čím viac som sa ponáral do problematiky, tým viac som čítal o tom, kde bola vlastne rímska hranica. Tento článok nebude priamo o míľniku. O ňom je prvá časť tohto seriálu. Tu je len aktérom v úzadí.

Celá polemika hranice Rímskej ríše na strednom Dunaji začala v roku 1930, keď Emanuel Šimek publikoval prvý zväzok svojho monumentálneho diela Velká Germanie Klaudia Ptolemaia. Klaudios Ptolemaios (žil približne v rokoch 100 až 170) bol okrem iného významný zemepisec. Vo svojom diele Návod k zemepisu (Geógrafiké hyfégésis) podal návod na zhotovenie mapy sveta pomocou súradníc. Na základe zemepisnej šírky a dĺžky určil polohu miest, riek a horstiev. Vychádzajúc z týchto podkladov si Šimek všimol, že Dunaj, ktorý tvoril hranicu Impéria, pretekal približne v oblasti dnešného Malého Dunaja. Šimek tento rozpor len nadhodil, ale ďalej ho neriešil. Vyvolal však veľkú odozvu a počas tridsiatych rokov bolo publikovaných viacero článkov podporujúcich túto teóriu (František Křížek: 1935, 1936; Jan Krejčí: 1937) vrátane textov, ktoré ju spochybňovali (František Řikovský: 1933, 1937).

Problém hraničnej rieky nebol vyriešený ešte ani počas konferencie nesúcej názor samotnej rímskej hranice Limes Romanus v Nitre v roku 1957. V zborníku z konferencie, ktorý vyšiel v roku 1959 sú publikované mapy, ktoré si hranicou na Dunaji odporujú.

Akýsi ďalší pomyslený publikačný vrchol, ktorý obhajoval Malý Dunaj ako rímsku hranicu a príslušnosť Žitného ostrova k Rímskej ríši som zaznamenal okolo sedemdesiatych rokov. V dohľadanej literatúre ho predstavovali Peter Püspöki Nagy (1969, 1971) a Oldřich Pelikán (1973, 1978, 1982, 1983). Ich hodnotiace vyjadrenia vyrieknuté po preskúmaní dôkazov znejú pritom neochvejne a nepripúšťajú možnosť diskusie.

Napríklad: „Žitný ostrov bol teda integrálnou súčasťou rímskej ríše, ktorý bol úzko zapojený do organického života ríše.“ (Peter Püspöki Nagy, 1971, s. 173) alebo „Náš Žitný ostrov byl tedy součástí římské říše, patřil k Pannonii.“ (Oldřich Pelikán, 1982, s. 20)

V tomto období ešte ani uznávaný archeológ Titus Kolník nevnímal tento problém ako jednoznačne uzavretý: „Archeológovia očakávajú, že rozsiahle presuny zeminy pri výstavbe vodného diela na Dunaji, ktoré zasiahnu prakticky celý breh Dunaja od štátnej hranice pri ústí Ipľa až po Bratislavu, im prinesú nielen náročné výskumné úlohy, ale aj nové poznatky o slovenskom úseku rímskeho limitu. Prispejú azda k uspokojivému riešeniu otázky priebehu limitu na dnešnom Žitnom ostrove. Podľa niektorých hypotéz viedlo hlavné koryto Dunaja v dobe rímskej tokom dnešného Malého Dunaja.“ (Titus Kolník, 1980, s. 55) Tu treba podotknúť, že spomínané vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros sa nerealizovalo v pôvodne plánovanom rozsahu.

Dnes by sa mohlo zdať, že dilema hranice je jednoznačne vyriešená a na jej polohe panuje celoplošná zhoda v zmysle textu z najnovšej knihy Dejiny Bratislavy: „Snahy niektorých autorov považovať výskyt rímskych artefaktov v Podunajských Biskupiciach za primárny a vidieť v nich doklad rímskeho municípia sa opiera o nesprávnu hypotézu, že Žitný ostrov bol kedysi integrálnou súčasťou Panónie. Táto myšlienka vychádza z chybnej domnienky, že Malý Dunaj v dobe rímskej tvoril hlavný tok tejto rieky.“ (Titus Kolník, 2012, s. 243)

Ale nie je to tak. V publikácii, ktorá vyšla k 790. výročiu založenia Podunajských Biskupíc sa naďalej píše: „Málokto vie o tom, že od roku 6 pred narodením Krista bolo aj územie dnešného Žitného ostrova podriadené správe rímskej ríše…“ (Peter Püspöki Nagy, 2011, s. 8)

Obdobné informácie nájdeme aj na oficiálnej webovej stránke mestskej časti v sekcii História v dokumente História Podunajských Biskupíc. Napríklad: „Tiberius v 10. roku pred n. l. pripojil Žitný ostrov k Rímskej ríši.“ A nedá sa tvrdiť, že dokument je neaktuálny, keďže obsahuje aj údaje z konca roka 2017.

Neustále spomínaný Žitný ostrov je územie ohraničené Dunajom z juhu a Malým Dunajom zo severu. Táto oblasť sa nazýva aj Veľký Žitný ostrov, keďže na maďarskej strane sa nachádza Malý Žitný ostrov ohraničený hlavným prúdom rieky zo severu a Mošonským ramenom z juhu. Veľký Žitný ostrov, ktorým sa zaoberám v tejto sérii článkov má dĺžku asi 90 km a najväčšiu šírku 25 km.

Toľko len veľmi stručne z priebehu tejto polemiky a poďme sa teraz pozrieť na pozadie, ktoré ju formovalo. Najkomplexnejšou je štúdia od Petra Püspöki Nagyho Limes Romanus na Slovensku publikovaná v roku 1971, v ktorej postupne predkladá dôkazy z rôznych odborov. Primárne sú diskutabilné prepočty z Ptolemaiaových podkladov pochádzajúcich približne z polovice 2. storočia. Sám autor uvádza, že v týchto podkladoch sa vyskytujú aj chyby, ale tie sa snaží svojimi prepočtami eliminovať. Samotný dôkaz spočíva v tom, že Ptolemaios určil hranicu Rímskej ríše na Dunaji medzi Carnuntom (dnes Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku) a Brigetiom (dnes Komárom v Maďarsku) tromi bodmi (súradnicami). Prvým je ústie Moravy do Dunaja, tretím poloha Dunaja pri Brigetiu a Kelemantii. Oba sú jasné a vieme ich stotožniť s konkrétnymi miestami, ktoré sa i dnes nachádzajú na hlavnom toku Dunaja. Problematický je až druhý bod, ktorý sa nachádza na trase rieky medzi týmito dvoma, a tým je ohyb Dunaja smerom na juh. Keď sa pozrieme na nižšie uvedenú mapu, Dunaj sa smerom na juh (dole) v tomto úseku nestáča nikde.

Tento ohyb sa navyše podľa Ptolemaiových súradníc nachádza severnejšie (hore) a západnejšie (vľavo) od Brigetia (bod III). Uvedený opis a polohu je možné v tomto prípade stotožniť s Malým Dunajom. Autor štúdie tento bod umiestnil konkrétne pri sútok Váhu do Malého Dunaja v blízkosti Kolárova.

Pozoruhodné sú taktiež informácie zo stredoveku a novoveku, ktoré nám hovoria o úplne inom Dunaji, ako ho poznáme dnes. Napríklad na mape z roku 1556 vidíme za Bratislavou približne dve podobne mohutné zdvojené ramená. Niektoré ďalšie dobové podklady, ako názvy ramien a mapy je možné interpretovať aj tým spôsobom, že dnešný Malý Dunaj bol považovaný za hlavné koryto rieky.

Umelé formovanie Dunaja do dnešných tokov sa vo všeobecnosti rozbehlo počas 16. a 17. storočia odvodňovacími prácami a výstavnou hrádzi na Žitnom ostrove. Nové hrádze zrušili množstvo bočných ramien, ktoré často pretekali cez polovicu ostrova. Po ich uzavretí si voda musela nájsť nové ramená na odtok. Z týchto dôvodov sa v tomto období začína prudšie rozrastať južné rameno, teda dnešný hlavný tok rieky. Ten následne nadobudol svoj primát, ktorý je datovaný až od 18. storočia.

Pri pohľade na mapu stredodunajského úseku limitu sa všetky dôkazy o hranici na Malom Dunaji javia ako bezpredmetné. Veď rímska opevnená hranica Limes Romanus pozostávajúca zo sieti legionárskych táborov (castrum), menších táborov pomocných jednotiek (castellum) a strážnych veží (burgus) bola vybudovaná na pravom brehu dnešného hlavného toku, prípadne až pod Mošonským ramenom, teda ešte viac na juhu. Je dostatočne doložená z antických prameňov a jednoznačne ju potvrdzujú aj archeologické nálezy. Tieto informácie boli navyše v sedemdesiatych rokoch už dobre známe.

Zástancovia severnejšej hranice aj tu ponúkajú svoje protiargumenty. Močaristé územie Žitného ostrova pretkané množstvom dunajských ramien nebol najvhodnejšie pre takúto limitnú výstavbu. Tábory boli umiestnené oveľa južnejšie z toho dôvodu, aby boli chránené pred povodňami a aby bol k nim zaručený nerušený prístup a zásobovanie zvnútra provincie. Hranicu navyše nemôžeme chápať v modernom slova zmysle akejsi hraničnej čiary, ale priestorovo ako hraničné pásmo, prípadne viaceré pásma a zároveň časovo, teda odlišne v rôznych dobách.

Článok končí, ale k vyriešeniu polohy rímskej hranice nie sme o nič bližšie ako na jeho začiatku. Z toho vyplýva, že nemáme ani jednoznačnú odpoveď na otázku, kde bol pôvodne postavený rímsky míľnik známy z Podunajských Biskupíc. Bolo to na Žitnom ostrove, ktorý bol súčasťou Rímskej ríše? Odpoveď ponúkajú až archeologické pramene z doby rímskej zo Žitného ostrova. Primárne archeologickým, ale i epigrafickým prameňom a domnelým rímskym lokalitám, dokonca mestám, ktoré mali na ostrove stáť sa budem venovať v záverečnej časti seriálu. Samozrejme, neobídem ani Podunajské Biskupice.

Použitá literatúra:

KOLNÍK, Titus. 1980. Novšie archeologické nálezy k pobytu Rimanov na Slovensku. In Laugaricio. Zborník historických štúdií k 1800. výročiu rímskeho nápisu v Trenčíne. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. s. 37 – 72.

KOLNÍK, Titus. 2012. Problém rímskych stavieb a germánskeho osídlenia v centre dnešného mesta. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 240 – 243.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

KŘÍŽEK, František. 1935. K rímskemu míľniku z Biskupíc. In Sborník Matice slovenskej. 1935, roč. 13, č. 4, História, s. 341 – 347.

MUSILOVÁ, Margaréta – TURČAN, Vladimír a kolektív. 2010. Rímske pamiatky na strednom Dunaji od Vindobony po Aquincum. Bratislava : Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, Slovensko, 2010. 200 s. ISBN 978-80-968910-1-6.

PELIKÁN, Oldřich. 1978. Hranice římského impéria na Malém Dunaji. In Listy filologické. ISSN 0044-8699, 1978, roč. 101, č. 4, s. 213 – 220.

PELIKÁN, Oldřich. 1982. Naše země v době římské. In Čtení o antice 1980/1981. Praha : Svoboda, 1982, s. 20 – 22.

PELIKÁN, Oldřich. 1983. Římské imperium a území ČSSR ve světle nových výzkumů. In Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity. Řada archeologicko-klasická. 1983, roč. 32, č. E28, s. 219 – 228.

PÜSPÖKI NAGY, Peter. 1971. Limes Romanus na Slovensku. In Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Historica. 1971, roč. 21/1970, s. 129 – 175.

PÜSPÖKI NAGY, Peter. 2011. O písomnej zmienke Podunajských Biskupíc z roku 1221 a o veciach s ňou súvisiacich. In JÉGH, Izabella (zostavila): Podunajské Biskupice. 790. výročie. Bratislava : Vydavateľstvo Madách-Posonium spolu s Mestskou časťou Bratislava – Podunajské Biskupice, 2011. ISBN 978-80-7089-526-9, s. 8 – 14.

SVOBODA, Ludvík (vedúci redaktor). 1973. Encyklopedie antiky. Praha : Academia, 1973. 744 s.

VARSIK, Vladimír – PROHÁSZKA, Péter. 2009. Nové poznatky o osídlení Veľkého Žitného ostrova v dobe rímskej. In KARWOWSKI, Maciej – DROBERJAR, Eduard. (editori): Archeologia Barbarzyńców 2008. Powiązania i kontakty w świecie barbarzyńskim. Collectio Archaeologica Ressoviensis XIII. Rzeszów : Instytut Archeologii Uniwersytetu Rzeszowskiego, 2009, ISBN 978-83-7667-026-3 s. 187 – 209.

História Podunajských Biskupíc. [online]. [cit. 7. 7. 2019]. Dostupné na internete:
http://www.biskupice.sk/sk/Historia.html

Zdroje obrázkov:

Limes Romanus na strednom Dunaji s priebehom na dnešnom hlavnom toku Dunaja:
ONDROUCH, Vojtěch. 1959. Historische Voraussetzungen für die Limesforschung in der Tschechoslowakei. In Limes Romanus Konferenz Nitra. Bratislava : Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1959, s.  63 – 106.

Limes Romanus na strednom Dunaji s priebehom na dnešnom toku Malého Dunaja:
KŘÍŽEK, František. 1959. Das Problem der römischen Grenzen am nordpannonischen Limes. In Limes Romanus Konferenz Nitra. Bratislava : Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1959, s. 49 – 61.

Priebeh toku Dunaja na dnešnej mape, Priebeh toku Dunaja podľa súradníc Klaudia Ptolemaia:
PÜSPÖKI NAGY, Peter. 1971. Limes Romanus na Slovensku. In Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Historica. 1971, roč. 21/1970, s. 129 – 175.

Mapa s vyznačením dunajských ramien za Bratislavou, Wolfgang Lazius, 1556:
PELIKÁN, Oldřich. 1978. Hranice římského impéria na Malém Dunaji. In Listy filologické. ISSN 0044-8699, 1978, roč. 101, č. 4, s. 213 – 220.

Stredodunajský úsek limitu (Limes Romanus):
VARSIK, Vladimír. 2015. Život v rímskom štýle. Germánske panské sídlo v Cíferi-Páci. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 48 – 53.