Z akého pohľadu “píšeme” svoj životný príbeh?
Nie každý si uvedomuje, že k svojmu životu pristupujeme na základne istých presvedčení a predpokladov. Každý máme nejaké o sebe, o ľuďoch okolo nás a o tom, čo sa v našom živote deje. Tieto predpoklady sa v čase môžu meniť, môžu byť iné, keď sa cítime dobre a iné, keď je nám zle. V každom prípade však určujú spôsob akým sa zachováme a čo budeme cítiť.
Príkladom môže byť predpoklad o tom, do akej miery vieme ovplyvniť situáciu, v ktorej sa nachádzame a naše schopnosti ju zvládnuť. Inak sa budeme správať ak o sebe predpokladáme, že sme kompetentní a dokážeme si poradiť a inak ak sa považujeme za niekoho, kto zvyčajne zlyhá a náročné situácie považuje za ťažko riešiteľný problém. Ak sa na seba pozeráme ako na človeka, ktorí zvykne zlyhávať, ktorý nemá veľkú moc nad okolnosťami vo svojom živote a musí sa neustále prispôsobovať, budeme na základe tohoto pohľadu konať. To znamená, že sa môžme báť robiť nové veci (lebo predpokladáme, že zlyháme), že sa prispôsobíme okolnostiam, ktoré nám nevyhovujú (lebo predpokladáme, že nad nimi nemáme žiadnu moc) … .
Podobné je to pri depresii. Človek, ktorý sa trápi a nevidí zmysel svojho života, na základe tohto presvedčenia aj koná. Ak má pocit, že nič nemá zmysel a on sám je neschopný, samozrejme ho nebaví robiť nové veci, navštevovať priateľov a skúšať dosiahnuť nejaký cieľ. Mala som klientku, ktorá mala depresiu. Nebavil ju život. Urobili sme preto malý experiment. Pred každým rozhodnutím, ktoré urobila, mala sa sama seba spýtať, ako by sa rozhodla a čo by urobila, ak by bola šťastná, sebavedomá a cítila sa dobre. Potom sa mala aj tak správať.
Ak by som bola šťastná ušila by som si sukňu? Ak by som bola spokojná, šla by som teraz von na kávu? Čo by som robila, keby som sa cítila dobre? Začala tieto drobné každodenné rozhodnutia robiť z pozície spokojného človeka a postupne sa začala cítiť lepšie. Život je totiž tvorený práve takýmito malými rozhodnutiami, ktoré robíme každý deň.
My sami sme autormi svojho životného príbehu, otázka je z akého pohľadu ho píšeme a či nám tento pohľad pomáha alebo ubližuje.
Pohľad sa dá zmeniť, a tým aj náš príbeh.
Všetci si zaslúžime písať svoj životný príbeh z pohľadu človeka, ktorý sa cíti kompetentný, milovaný, schopný zvládať ťažké situácie, ktorý vie ovplyvňovať svoj život a okolnosti v ňom.
