Denník N

29. august obyčajného Slováka

Je štvrtok, 29. august. Pre väčšinu zdanlivo obyčajný, neobyčajne horúci augustový deň. Farebné políčko v kalendári nám však naznačuje čosi iné.

To, čo uvedomelý Slovák vie aj bez kalendára, pretože na hodinách dejepisu dával pozor, alebo si ho tento fakt už minimálne päťkrát našiel pri bezcieľnom scrollovaní na Facebook-u. Je 29. august 2019 – 75. výročie Slovenského národného povstania. Pre niekoho predzvesť predĺženého víkendu, keď sa zrazu zo stredy stal menší piatok. V niektorých rodinách nastáva kvázi povstanie už v stredu večer, keď vyrazia na veľký nákup a obsah ich košíkov značí skôr blížiaci sa hurikán.

V niekom vzbudzuje 29. august pocit národnej hrdosti až takým spôsobom, že vo štvrtok ráno vycestuje s celou rodinou smer Banská Bystrica, nech na vlastné oči vidí, aké podujatie za tých nepár miliónov vykúzlili. My sme do Bystrice nešli. Predsa len stráviť šesť hodín v aute a ďalšiu hodnú chvíľu sediac (v horšom prípade stojac) na slnku nebola naša predstava o voľnom dni. Dokonca aj bryndzové halušky a zemiakové placky, ktoré zdanlivo pripomínali už spomínaný obdiv k vlasti, sme mali na obed akosi „omylom“ (rozumej – štýlom čo chladnička dala). Avšak priamy prenos v televízii sme si z týchto osláv ujsť nenechali – veď keď už sú predsa celoštátne.

Dalo sa, samozrejme, očakávať, že niektorá fáza doobedňajšieho programu sa zmení na politickú agitku. Aj preto sa už človek ani nestihol rozčúliť pri útoku na liberálny extrémizmus alebo ráznom „Здравствуйте“. No veď načo aj? Z osláv 75. výročia SNP by sme si mali zobrať čosi celkom iné.

Mali by sme si viac ako raz do roka pripomenúť a vážiť, v akej dobe žijeme – že okolo nás nezúri vojna; že sa nikto nemusí zdvihnúť, opustiť rodinu, nevediac, či sa ešte niekedy vráti. Dovolím si tvrdiť, že nehovorím len za seba, ale väčšinu z vás. Vážme si všetkých, ktorí boli ochotní a najmä schopní posunúť na prvé miesto v rebríčku dôležitosti slobodnú krajinu.

Teraz najčítanejšie

Jana Baričičová

Batoh na pleciach, fotoaparát cez rameno, notes na poznámky vždy po ruke a jedna neposedná bytosť s dvoma X chromozómami, ktorá sa občas musí niekam na pár hodín zašiť, aby dočítala aspoň jednu zo štyroch rozčítaných kníh, či dala svoje postrehy zo života na papier (alebo skôr niekam online).