Ako sa Helga stala celebritou (poviedka)

V deň, keď jej diagnostikovali Raka K., ako si ho pre seba nazvala, odpadla v kostole. Keby odpadla doma, asi by si to ani nevšimla, lebo na dôchodku aj tak často pospávala, posedávala a tak by si povedala, že sa jej len zadriemalo. Ale v kostole, počas nedeľnej omše, zadunelo jej padajúce telo tak, až sa zamračili všetci svätí na obrazoch a niektorí anjeli rovno začali kropiť veriacich slzami. Aj pán farár po tom údere na chvíľu zaváhal, či už  nenastal posledný deň súdu. Len ho trochu miatlo slnko, ktoré cez okenné tabule tvrdohlavo svietilo napriek tomu, že podľa predstavy pána farára, by sa predsa v takejto chvíli malo zotmieť. Tieto nezrovnalosti zrejme spôsobili, že keď sa Helgy ujali ochotní farníci a vyniesli ju von, pán farár stratil niť a pohol sa smerom ku kazateľnici, čo zas načisto poplietlo organistu a tak spustil Aleluja a ešte viac zmiatol celý kostol.

Helgu von vyniesli traja chlapi a jeden hneď rezko vytočil záchranku. Helga protestovala, smiala sa, že to bude len z toho dusna, ale keďže tento chlapík bol jej bývalý frajer, ktorého pred tridsiatimi  rokmi nechala a odvtedy sa nerozprávali, nakoniec sa prestala brániť a do sanitky nastúpila. Exfrajer sa obzeral a keďže nevidel nikoho z rodiny, nakoniec naskočil do sanitky s ňou.

V nemocnici ju zbežne vyšetrili a jej sprievodcovi oznámili, že si ju tam musia nechať. Ex bol neodbytný, chcel vedieť čo Helge je, začal dokonca zvyšovať hlas, čo vzhľadom k ich skoro zabudnutému vzťahu, pôsobilo na Helgu nepatrične. Keď prišla primárka Jasná a zvysoka naňho pozrela, zmĺkol. Primárka Helgu  stručne oboznámila s priebehom ďalších vyšetrení. Vtedy nemohla tušiť, ako jej táto žena zmení život.

Primárka bola vždy presvedčená o svojej neomylnosti. Pacienti ju v tom svojimi reakciami len utvrdzovali. Každým dňom bola dôležitejšia. Začala rásť. Zväčšovala sa pomaly a nebadane, za týždeň  pár milimetrov, za rok o  centimetre. Po rokoch na klinike si musela dávať pozor na zárubne dverí, lebo do nich stále narážala a nebolo nikoho, kto by ju upozornil, že rastie do výšky. Doma mala iba malého Jorkšíra, ktorý si to samozrejme všimol, ale ak aj mal nejaké výhrady k jej výške, primárka im nevenovala pozornosť. V práci jej to nikto ani len nenaznačil. Kolegom bolo síce divné, že aj bez opätkov ich všetkých prevyšuje  o viac ako dve hlavy, že sama o sebe začala hovoriť v množnom čísle, ba dokonca že vyžaduje, aby jej sestričky servírovali trojchodové teplé obedy, ale nikto sa nechcel dostať do jej nepriazne. A tak všetci mlčali.

Až kým na oddelenie neprijala Helgu. Už na prvej vizite na primárkinu otázku ako sa cíti, Helga odpovedala, že ako v raji. – Nemusím kŕmiť sliepky ani prasatá, ležím si tu v čistučkom, ešte mi aj jedlo donesú, v živote mi nebolo lepšie, pani primárka, naozaj. – hovorila Helga svojím typickým spôsobom, ktorým si od prvej chvíle získala všetok personál oddelenia.

V nemocnici sa celé dni smiala. Smiala sa, že jej netrafia do žily a budú musieť objednať upírov, aby z nej trošku krvi vycedili,  smiala sa, že po bronchoskopii bude omámená a že konečne pochopí ako sa cítia feťáci, pokúšala sa podplatiť sanitára, aby jej zohnal marišku a popritom ho presvedčila, že sa podobá na Hugha Granta. Sanitár odvtedy začal nosiť zvlnenú ofinu, začal viac žmurkať a koktať a bol pevne presvedčený, že len vďaka tomu sa zoznámil so ženou svojho života, upratovačkou z druhého, s ktorou bol už dvakrát v kine a schyľovalo sa k tomu, že ho pozve k sebe domov.

Zdroj:Pixabay

Helga  flirtovala s mladým doktorom a robila mu také návrhy, že sa chtiac nechtiac musel červenať. A aj keď jej neveril, predsa len si doma pred zrkadlom tajne obzeral tvár, či na nej ozaj vidno skúsenosti a odvahu nevzdávať sa, ako mu to Helga sugerovala. Táto jej sugescia spôsobila, že sa rozhodol podať prihlášku na rigoróznu skúšku, ktorú na svoje veľké prekvapenie na prvý – krát spravil, v dôsledku čoho sa celý pobláznený vrhol okolo krku primárke Jasnej. Tá ho potľapkala po pleci : – ale no tak, no tak, kolega, takto na pracovisku? – a odvtedy mala naňho slabosť.

Helga sestričky bez rozdielu veku, rasy a náboženského vierovyznania, presviedčala, že im všetci chlapi môžu ležať pri nohách. Bola ochotná im k tomu dávať bizarné rady, ktoré vždy okorenila pikantnými podrobnosťami, takže by ste odprisahali, že to má zažité. Nikto v nemocnici netušil, že Helga je stará dievka a celý život prežila sama, na dedine, v malom erárnom domčeku.

Jedným slovom, Helga sa  stala v nemocnici celebritou. Nebyť Raka K., ani by nikdy nezakúsila pocit byť hviezdou. Žiarila ako elektráreň, a všetci, ktorí s ňou prišli do kontaktu začali postupne žiariť tiež. Jej žiarenie bolo silnejšie ako rádioaktivita, a čoskoro to vyzeralo, že nemocnica viac nebude potrebovať elektrinu. Všetci boli rozžiarení, veselí a šťastní. Sestričky milo a ochotne spĺňali pacientom všetky priania, lekári zostúpili z nebies a primárka prestala rásť. Ba čo viac, začala sa zmenšovať. Prestala vyžadovať teplé obedy a vrcholom bolo, keď si na vianočnom večierku potykala s polovicou podriadených. Vrátane Helgy.

Takto by to bolo išlo možno doteraz a možno by sa žiara z tejto nemocnice rozšírila i do ostatných nemocníc, keby jedného dňa Helga na Raka. K nezomrela. Po jej smrti žiara pomaly slabla a postupne sa všetko vrátilo do starých koľají. Úbohý Jorkšír si už tak zvykol na zmenšenú veselú verziu primárky Jasnej, že z toho dostal šok.

Tí Jorkšíri  nič nevydržia.

viac na : www.gretafabry.sk