Denník N

Už niekoľko týždňov horí Amazonský prales. Čo všetko je ohrozené a čia je to vina?

„Horí nám dom!“ kričala vo svojom prejave Greta Thunbergová. Prvé plamene sme mohli vidieť začiatkom augusta v Amazónii. Nehasnú, pribúdajú ďalšie. Aké môžu byť dôsledky a čo by sme mali robiť?

Amazonský dažďový prales má rozlohu asi 5 500 000 km², vlastnú klímu, najväčšiu biodiverzitu na svete. Obdobie sucha začínajú niekedy v auguste a trvajú až do novembra. V tomto období sa často ako dôsledok nedostatku zrážok tvoria požiare. Tentokrát to je ale iné a všetci a všetko, čo sú na Amazonskom pralese závislí sú v bezprostrednom ohrození života.

Tohtoročné požiare nie sú prirodzené. Sú spôsobené ľudskou činnosťou a politikou krajne pravicového prezidenta Jaira Bolsonara, prezývaného aj Trump trópov. Už v kampani sľúbil „preskúmať ekonomický potenciál Brazílie,“ čo v praxi znamená podporu deforestácie farmármi, ktorí potrebujú pôdu na chov dobytka či pestovanie plodín. Priemysel sa snaží podporiť až na takej úrovni, že zo zakladania požiarov obvinil bez akéhokoľvek dôkazu mimovládky zamerané na ochranu životného prostredia. Povedal, že sa takýmto spôsobom snažia pomstiť za to, že kvôli jeho osobe už nemajú priestor na prezentovanie svojej ideológie. Okrem iného aj spochybňuje klimatickú zmenu a tvrdí, že farmári pôdu potrebujú na živobytie a oni sú pre neho prioritou. A predsa bol v tomto roku zaznamenaný nárast požiarov o 80% oproti minulému roku, zaznamenaných bolo asi 80 000, pričom 99% bolo spôsobených človekom – či už zámerne, alebo nie. A to je ešte len august, začiatok suchého obdobia.

Prezident Bolsonaro požiare až donedávna nebral vážne, zatiaľ čo svet sa s hrôzou prizeral. Domorodé obyvateľstvo, ktoré stále väčšinou žije v pralese, zorganizovalo protesty. Na Twitteri bol hashtag #PrayForAmazonia dokonca najpoužívanejší. Stovky vládnych predstaviteľov, ktorí pracovali na zákonoch týkajúcich sa životného prostredia, spísali otvorený list prezidentovi. Tam kritizovali jeho podporu odlesňovania a G7 usporiadala mimoriadny summit vo Francúzsku. Jeho výsledkom bola ponuka finančnej pomoci Brazílii, ktorej suma dosahovala výšku až 22 miliónov dolárov. Bolsonaro ju však odmietol a odkázal Macronovi, aby sa prestal k Brazílii správať ako ku kolónii. Tvrdil, že Amazonský prales je v Brazílii a teda je to ich problém, čo bol jeho jediný argument voči kritike iných krajín. Nie je to však tak celkom pravda, iba 60% celkového územia Amazonského pralesa sa nachádza v Brazílii a prales tak zasahuje aj do susedných krajín.

Toto je však problém, ktorý sa týka celého sveta. Amazonský prales produkuje 20% kyslíka celosvetovo. Každoročne pohltí 2,4 miliardy ton CO2. Reguluje klímu Zeme. Každý desiaty živočíšny druh žije v práve v pralese. Tvorí tiež prírodný systém čistenia vzduchu a vody. A čo je najdôležitejšie – spomaľuje proces klimatickej zmeny. Okrem tohto všetkého na ňom závisí 1,25 miliardy ľudí, pre ktorých je príbytkov, či pre nich poskytuje zdroj vody a obživy.

Jair Bolsonaro by sa ako prezident mal o tieto životne dôležité skutočnosti zaujímať. Odlesnené územie sa ľahko môže degradovať na savanu, čo znamená, že nebude absorbovať takmer žiaden oxid uhličitý.  Začal tak však robiť, až keď jeho obchodní partneri pohrozili, že s Brazíliou prerušia kontakt. Nasadil na hasenie požiarov vojská, situácia však stále nie je pod kontrolou. Za čas, kým pred problémom zatváral oči, horiaci les emitoval toľko CO2, koľko Severná Karolína za rok – 104-141 miliónov ton. To sa rovná asi 22 miliónom áut. Vzduch sa v dôsledku toho natoľko znečistil, že dvadsiateho augusta sa v Sao Paule kvôli dymu zatmelo už o tretej popoludní. Viacerí obyvatelia sa sťažovali respiračné problémy. Táto udalosť však mala aj ekonomický dopad.

Najnovšie prezident vyhlásil aj 60-dňový zákaz zakladania požiarov, toto rozhodnutie je však viac politické, než praktické – len za prvé štyri dni zákazu sa satelitne zaznamenalo 3859 nových požiarov. Nie je to však jediná strašidelná štatistika spojená s dlhodobou podporou deforestácie. Amazonský prales takto stratil už 17% územia len za posledných päťdesiat rokov. V dôsledku toho vyhynulo mnoho druhov – 80% svetovej biodiverzity sa nachádza práve tu.

Pritom deforestácia ako taká je najväčšia hrozba pre lesy celosvetovo – vďaka nej bola od roku 1960 zničená viac ako polovica všetkých dažďových pralesov celosvetovo. „Amazon nám kupoval čas, ktorý už viac kupovať nebude,“ povedal Carlos Quesada z Brazílskeho národného inštitútu pre výskum Amazónie. Platí to však pre všetky lesy, aj tie na Slovensku. Ak sa v našej nenásytnej honbe za peniazmi nezastavíme a nezvážime dôsledky, možno ďalší druh, ktorý vyhynie kvôli deforestácii, bude ľudstvo.

 

Barbora Výrostková, Košice

Teraz najčítanejšie

Fridays for future

Fridays for future je študentská iniciatíva, ktorá vznikla na podnet Švédky Grety Thunbergovej. Je tvorená mladými ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť našej planéty, preto sa snažia štrajkovaním upútať pozornosť autorít na jej neistú situáciu. Prostredníctvom blogu sa pokúsime o problematike klimatickej krízy edukovať aj širokú verejnosť, a to komentovaním aktuálneho diania na tomto poli, reportovaním najnovších vedeckých správ či zverejňovaním našich príhovorov zo štrajkov.