Silná tradícia zlyhaní SNS

Počas letných prázdnin zasadala v Štátnom pedagogickom ústave odborná komisia na prípravu predmetu o tradičnej ľudovej kultúre. Komisia mudrovala o názve nového predmetu, jeho štruktúre a odporúčanej literatúre pre učiteľov.

Namiesto hasenia problémov s nedostatkom učebníc, cifrovala v lete rezortná organizácia, riadená ministerstvom školstva, rozpadávajúci sa školský systém zbytočným ornamentom.

Tradícia chýbajúcich učebníc

Tesne pred začiatkom nového školského roka rezort školstva potvrdil, že ani tento rok nebude v školách dostatok učebníc. Ministerstvo pošle do škôl iba 70 % z toho, čo si učitelia objednali.

Učitelia zároveň upozorňujú na nekvalitu učebníc, ktoré k dispozícii sú. Nepodarky, z ktorých sa pre vážne chyby nedá učiť, sa bez úžitku hromadia v školských skladoch.

Na dôvažok, rodičia budú musieť aj v nadchádzajúcom školskom  roku zaplatiť viaceré učebnice z vlastného. Taká je každoročná tradícia, napriek tomu, že potrebné učebnice má zabezpečiť ministerstvo z verejných zdrojov.

Tradícia chýbajúcich asistentov

Pred rokom žiadali školy peniaze na 5095 pedagogických asistentov, ktorí majú pomáhať v triedach deťom so zdravotným znevýhodnením. Ministerstvo im zaplatilo len 1732 asistentov, teda približne tretinu.

Tento rok potrebujú školy 6292 asistentov, rezort im zaplatí opäť iba tretinu.

Začiatkom augusta ministerstvo oznámilo, že vyčlení peniaze iba na 2380 asistentov. Špeciálne školy dostali informáciu, že sa im počet asistentov oproti minulému roku dokonca zníži.

Zúfalí riaditelia škôl, učitelia aj rodičia protestovali. V reakcii na túto kritiku ministerka Lubyová prisľúbila zaplatiť špeciálnym školám približne 200 asistentov navyše. Toto mizerne malé číslo však ani zďaleka nepokrýva reálne potreby detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Tradícia chýbajúcich riešení

Nedávno sa ma jeden známy opýtal „A v ktorom kúte na ministerstve hnije zahodená reforma školstva?“ Dobrá otázka. Avizovanú „reformu štvrťstoročia,“ predstavenú pod názvom Učiace sa Slovensko, postihol rovnaký osud ako všetky jej predchodkyne. Aj to je na Slovensku tradícia.

Neschopnosť riešiť skutočné problémy v rezortoch, ktoré spravuje, zakrýva SNS bľabotaním o národnej hrdosti. V školstve, poľnohospodárstve, armáde, kultúre, všade. A zlyhania prekrýva populistickou agendou, ktorá má byť pre voličov ľúbivejšia ako zahnívajúce problémy.

S agendou ministerstva športu a cestovného ruchu sa bežný človek predsa len ľahšie stotožní ako s komplikovanými témami vzdelávania, vedy a výskumu. Avšak ponúkať ľuďom iba „hry“ a ignorovať pri tom kľúčovú agendu „chleba“, môže iba úplný diletant.

Keď sú tradície krokom späť

Nezmazateľnú stopu nekompetentnosti vyryla SNS aj v parlamente. Pod vedením predsedu Andreja Danka v ňom pribudla čestná stráž, obrázky krojovaných junákov na orientačných tabuľkách a najnovšie tridsaťmetrový národný bleskozvod. SNS však zároveň – tradične, ako za Mečiara – udusila v zákonodarnom zbore aj tie posledné zvyšky racionálnej diskusie, férovej politickej súťaže a nádeje na presadenie užitočných riešení.

Dôsledky premrhaných štyroch rokov tejto neschopnej vlády budeme pociťovať na Slovensku ešte veľmi dlho, a nielen vo vzdelávaní.