Danko urazil pamiatku hrdinov SNP. A čo my ostatní?

Práve sme oslávili okrúhle výročie Slovenského národného povstania (SNP). Dôstojne sme si pripomenuli jeden z najdôležitejších a najhrdinskejších momentov novodobej histórie Slovenska a jeho občanov. Výnimkou, ktorá zanechala za sebou pachuť účelového politikárčenia a prekrúcania histórie, bolo len vystúpenie pána, ktorý toho času zastáva post predsedu slovenského parlamentu. O prejave, ktorým kapitán v zálohe Andrej Danko nedokázal ani v týchto slávnostných chvíľach dať patričnú úctu a zachovať dôstojnosť pred pamiatkou naozajstných hrdinov Povstania, už toho bolo povedané, popísané a satiricky a ironicky okomentované dosť.

Lenže nehovorme len, veľmi jemne povedané, o nepatričnosti obsahu vystúpenia jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov dnešného samostatného Slovenska. Toho Slovenska, ktoré mierovo nažíva v spoločnosti demokratických spojeneckých krajín, a ktoré spolu s ním ešte stále ťažia z mixu  kresťansko-demokratického a liberálno-sociálneho politického a ekonomického poriadku, ktorý sa v západnej Európe naplno presadil po porážke fašizmu po 2.svetovej vojne a v našich končinách pred 30timi rokmi, keď pod tlakom úspešnejších liberálnych demokracií skolabovali komunistické diktatúry a ich imperiálne centrum Sovietsky zväz.

Dankov prejav svojou obsahovou primitívnosťou však odhalil aj naše zásadné chyby a omyly po Novembri 1989. To, že si pri výročí Povstania dovolí zo všetkých osobností Povstania, presne v tradíciách komunistického režimu, doslova oslavne spomenúť len Gustáva Husáka, je aj našou hanbou. Povedzme si úprimne, čo sme v školských osnovách od Novembra 1989 urobili pre historicky objektívny popis našich skutočných dejín a hrdinov? Koľko sa naše deti a vnuci učia o histórii starovekého Egypta, Gécka, či Ríma, a koľko, a s akým obsahom, práve o Povstaní, zverstvách vojnovej Slovenskej republiky na čele s prezidentom Tisom, vrátane tých, čo boli spáchané spolu s nacistickými nemeckými okupantmi na domácom slovenskom obyvateľstve pred a hlavne po potlačení Povstania. Čo a koľko sa učia o snahách Dankom ospevovaného Husáka pripojiť Slovensko spolu s Podkarpatskou Rusou k Stalinovmu Sovietskemu zväzu, o povojnovom víťazstve Demokratickej strany vo voľbách v roku 1946, o komunistickom puči v 1948 a opäť aktívnej účasti Husáka na ňom, o Pražskej jari 1968 na čele s Alexandrom Dubčekom, invázii v auguste 1968 a následnej okupácii Sovietskom zväzom, a opäť za kľúčového prispenia Dankovho favorita Husáka.

Tento bozkávač kapitánskych výložiek si nenašiel na výročie Povstania (!!) čas, nemal ani záujem a tobôž úctu, spomenúť generálov Goliana, Viesta, Vesela a Noska, kapitána Staneka, či partizánske legendy Kukorelliho  a Žingora. Alebo mnohých civilných predstaviteľov, akými boli „financmajstri“ a hospodári Povstania Karvaš a Zaťko. Je vcelku možné, že ich „tohočasový“ predseda parlamentu ani nepozná. Podobne, ako mnohí, a možno väčšina obyvateľov Slovenska! Prakticky v centre každého mesta či obce máme dôstojný pamätník Červenoarmejcom (aj keď na mnohých z týchto pamätníkov sa namiesto ich hrdinskej hviezdy, s ktorou bojovali a umierali aj za našu slobodu,  „skvie“ nepatričný komunistický znak prekríženého kladiva a kosáka). Povedzme si úprimne, kde máme v našom hlavnom meste, ale aj krajských, či okresných mestách ulice pomenované po našich vlastných hrdinoch z Povstania? Kde majú svoje pamätníky? Kedy sa naši vlastní hrdinovia z 2.svetovej vojny dočkajú aj takejto formy nášho poďakovania a úcty? Nie, nie je to len formálny, či administratívny a tobôž populistický akt. Pamätník alebo ulica je každodennou pripomienkou, čo oni, mnohokrát za cenu svojich životov, urobili pre nás a našu krajinu!

Jednou z odpovedí na primitívny a neúctivý prejav Danka voči nim, či na útoky našich novodobých fašistov či boľševikov na našu demokraciu a jej základy, má byť aj takto prejavená úcta voči našim hrdinom SNP v uliciach našich miest a obcí. Ak sa na to zase vykašleme, tak sa potom nesmejme Dankovi, lebo jemu a jemu podobným sú naši hrdinovia, a teda aj naša sloboda, nezávislosť a demokracia, v skutočnosti ukradnutí. A nám?