Denník N

Predvolebné leto v slovenskom školstve

V našich školách budú naďalej chýbať asistenti učiteľov a čoraz viac už aj učitelia | Zdroj: unsplash.com
V našich školách budú naďalej chýbať asistenti učiteľov a čoraz viac už aj učitelia | Zdroj: unsplash.com

Témy leta 1. 7. 2019 – 1. 9. 2019 | Školy naďalej trápi nedostatok asistentov učiteľa • V Bratislave a okolí je kriticky málo pedagógov, chýbajú najmä učitelia informatiky • Ministerka učiteľom odporúča, aby spolupracovali • Povinná predškolská výchova naďalej vzbudzuje obavy

Výroky leta

„Škola je služba pre študenta, nie študent je službou pre školu. Študent je náš zákazník, akurát nemôže hovoriť do známok, ktoré mu dáme, a musí dodržiavať pravidlá. Za to urobíme všetko pre to, aby po skončení školy mal vedomosti, ktoré mu umožnia uplatniť sa v živote.

Karel Kostka
riaditeľ SŠ, ZUŠ, vysokoškolský pedagóg
rozhovore Denníka N | 19. 8. 2019

„Záujem o pedagogickú profesiu je stále nízky. Ak sa spýtate maturantov z gymnázií, koľkí z nich by chceli učiť, v triedach sa obvykle nezdvihne ani jedna ruka. Pedagogická fakulta pre nich nebýva prvá voľba. Napriek tomu, že je to práca, ktorá sama o sebe prináša uspokojenie, štát robí všetko pre to, aby naše školy neboli pripravené na zásadné zmeny v spoločnosti a aby o pár rokov nemal kto učiť. Už dnes v školách chýbajú stovky učiteľov a mnohé predmety sa učia nekvalifikovane, učiteľské zbory starnú a absolventi pedagogických fakúlt sa zamestnávajú v lukratívnejších oblastiach.“

Soňa Puterková
viceprezidentka Slovenskej komory učiteľov
téme platov a nedostatku učiteľov| 14. 8. 2019

 

Nenechajte si ujsť

Na Slovensku i v Českej republike je hodnotenie kvality škôl a vzdelávacích výsledkov žiakov široko diskutovanou témou. Z národných aj medzinárodných testovaní sa opakovane dozvedáme, že výsledky slovenských žiakov sa zhoršujú a v mnohých školách sa ani necítia dobre.

O tom, akými premenami a úskaliami v tomto ohľade prechádza vzdelávací systém v Českej republike, prednesie už tento štvrtok 5. 9. v Bratislave svoj príspevok matematik, konzultant a odborník v oblasti merania kvality vzdelávania Oldřich Botlík. 

Prihláste sa na prednášku o tom, ako zmysluplne testovať žiakov.

 

Výber z udalostí

Po prázdninovej prestávke opäť začíname s pravidelným súhrnom správ z oblasti vzdelávania. V úvode školského roka najprv prinášame zhrnutie udalostí z leta 2019.

 

Nekonečný príbeh: nedostatok asistentov učiteľa

• Koncom júla zverejnilo ministerstvo školstva informáciu o tom, koľko financií od 1. septembra poskytne na asistentov učiteľa školám, ktoré o nich požiadali. Na to, že v novom školskom roku opäť nebude naplnená ani polovica požiadaviek škôl na asistentov vzápätí zareagoval poslanec NR SR Miroslav Sopko (OĽaNO) aj Slovenská komora učiteľov (SKU).

Došlo k presunom počtu asistentov zo špeciálnych škôl do bežných škôl, čo vyvolá veľké napätia, zhorší starosť o najzraniteľnejších a zníži ešte viac kvalitu vzdelávania,“ uviedol v stanovisku SKU pedagóg Viktor Križo. Zároveň dodal, že súčasná právna úprava asistentom neumožňuje kariérne rásť a dofinancovanie podpory detí cez eurofondy nie je vyhovujúce.

„Špeciálne školy sú našou prioritou, rovnako ako aj iné kategórie škôl. Preto by som chcela všetkých ubezpečiť, že proces prideľovania asistentov pre školy ešte nie je ukončený a že žiadna zo škôl, ani špeciálne, ani bežné základné školy od septembra nebudú mať menší počet asistentov než ten, na ktorý sú zvyknutí z minulého školského roka,“ zareagovala na kritiku ministerka Martina Lubyová (nom. SNS).

• Na informácie o prideľovaní asistentov na nový školský rok zareagovali aj viacerí politici a političky:

x Bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská (Za ľudí) upozornila na to, že nedostatok nevyhnutnej asistencie v školách môže viesť k nútenému domácemu vzdelávaniu a odňatie asistentov zo špeciálnych škôl označila za nepochopiteľný krok.

x Presné čísla o požadovanom a schválenom počte asistentov zverejnila poslankyňa Zuzana Zimenová (nez., klub SaS). Školy žiadali na prvý polrok nového školského roka 7045 pedagogických asistentov. Ministerstvo ich požiadavku „objektivizovalo“ a celkový počet skorigovalo na 6292 asistentov. V skutočnosti im však vyčlenilo peniaze iba na 2380 asistentov.“  To predstavuje necelých 34 % pôvodne žiadaných a menej než 38 % „objektivizovaných“ žiadostí.

x Poslankyňa Veronika Remišová (Za ľudí) avizovala predloženie novely zákona, ktorým chce odstrániť svojvôľu ministerstva pri prideľovaní financií na asistentov a zaviesť ich nárokovateľnosť.

x Zámer iniciovať mimoriadne zasadnutie školského výboru parlamentu k téme nedostatku asistentov vyjadril poslanec Branislav Gröhling (SaS). Predseda výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD) v polovici augusta informoval, že žiadosť o zvolanie mimoriadneho zasadnutia nedostal a bod týkajúci sa počtov asistentov prisľúbil zaradiť do programu riadnej septembrovej schôdze výboru.

• Ministerstvo školstva sa kritike pre nedostatok asistentov učiteľa v školách bránilo tvrdením, že medzi asistentom učiteľa a osobným asistentom žiaka je rozdiel a mnohí študenti potrebujú skôr osobnú asistenciu. „Nie je cieľom, aby v triede pôsobilo toľko pedagogických asistentov, koľko žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v nej vzdeláva,“uviedol tlačový odbor ministerstva.

• „Ak má ťažko zdravotne postihnuté dieťa navrhnutú osobnú asistenciu, osobný asistent nezabezpečuje osobnú asistenciu počas doby, keď je dieťa v škole, asistencia na tieto účely má byť zabezpečovaná prostredníctvom asistenta učiteľa,“ reagovala riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová.

O tom, akým problémom čelia deti so zdravotným znevýhodnením a ich rodiny v prípade, že nemajú zabezpečenú podporu asistenta, si môžete viac prečítať tu aj tu. K téme sa vyjadril aj vysokoškolský študent práva Dominik Drdul, ktorý sa venuje právam zdravotne znevýhodnených.

 

Počty, platy a spolupráca učiteľov

•Nielen asistentov učiteľa je v školách nedostatok. „Slovenské školy mali v minulom mesiaci vypísaných zhruba osemsto voľných pozícií len na portáli Edujobs, ktorý sa špecializuje na tento druh povolaní. Z toho polovica bola v hlavnom meste a jeho okolí,“ informoval v polovici júla týždenník Trend v reportáži, v ktorej kritickú situáciu s nedostatkom učiteľov opisujú viacerí riaditelia.

„Chýbajú hlavne učitelia prvého stupňa, matematiky, fyziky, hudobnej výchovy, vychovávatelia a odborní zamestnanci – špeciálni pedagógovia či školskí psychológovia. Školám chýbajú aj nepedagogickí zamestnanci, napríklad zamestnanci kuchyne, upratovačky, údržbári – školníci,“ doplnila k téme prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková.

„Tento rok mi odišiel šikovný učiteľ, pretože sa mu narodil syn. Aby pokryli výpadok príjmu v rodine, rozhodol sa odísť do komerčnej sféry,“ vysvetľoval jednu z príčin nedostatku pedagógov riaditeľ bratislavskej základnej školy Gabriel Kalna. „Noví učitelia informatiky už z univerzít prakticky vôbec neprechádzajú do škôl,“ dodal riaditeľ.

• K pretrvávajúcej nespokojnosti so zvyšovaním platov sa vyjadrila viceprezidentka SKU Soňa Puterková. „Doterajší aj očakávaný rast platov v žiadnom prípade nepokladáme za rapídny, ani za dostatočný. V podstate len kopíruje celkové zvyšovanie miezd na Slovensku a infláciu,“uviedla Puterková. Reagovala tým na vyjadrenia ministerstva školstva, podľa ktorého sa za pôsobenia súčasnej ministerky „podarilo presadiť razantné navýšenie platov začínajúcich pedagógov základných a stredných škôl.“

Novela zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorú začiatkom leta podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová, od 1. septembra zvyšuje platy začínajúcich učiteľov o 9,5 %. „Plat začínajúceho učiteľa sa zvýši o 76,50 eura. Zatiaľ čo dnes je nástupný plat začínajúceho učiteľa 805 eur, po novom to bude 881,50 eura,“ uviedlo ministerstvo.

Učiteľom, ktorí musia mať dve zamestnania, aby sa uživili, sa venuje podcast spravodajského portálu Aktuality.sk a s ním súvisiaca reportáž.

• O tom, že v slovenskom školstve učitelia medzi sebou navzájom málo spolupracujú, hovorila počas konferencie Európsky učiteľ 21. storočia ministerka Lubyová.

K tejto téme sa vyjadril aj pedagóg Ivan Stodola. „V rámci školy sú jednou z inštitucionalizovaných foriem spolupráce takzvané predmetové komisie, v rámci ktorých sa združujú učitelia podobne zameraných predmetov. (…) V praxi je však fungovanie predmetových komisií na školách rôzne – od čisto formálnych až po veľmi funkčné a hodnotné stretnutia, vďaka ktorým sa môže výchovno-vzdelávací proces zlepšovať a napredovať,“ doplnil Stodola.

 

Materské školy: povinné vzdelávanie, očkovanie aj poplatky

• Diskusia o tom, či je zavedenie povinného predškolského vzdelávania pre deti od 5 rokov dobrým alebo zlým krokom, neutíchla ani po schválení tohto návrhu ešte pred prázdninami.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa kvôli zavedeniu povinnej škôlky obrátilo na Ústavný súd. Sme presvedčení o rozpore zákona s ústavou aj princípmi ochrany samospráv, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo ratifikáciou európskej charty,“ vyhlásil hovorca ZMOS Michal Kaliňák s tým, že podľa ústavy nie je možné „presúvať na samosprávu povinnosti a úlohy bez finančného krytia.“

Predstavitelia ZMOS zároveň poukázali na ďalšie chyby v prijatej novele a požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby parlamentom schválený návrh nepodpísala. Novela, ktorú sa však prezidentka svojim podpisom rozhodla odobriť, nadobudne účinnosť 1. januára 2021.

• Za dobrý krok považuje zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV). Jeho predseda Pavel Ondek za možné riziko označil finančnú náročnosť na pleciach miest a obcí, ktorá zo zmeny legislatívy vyplýva.

Podobne to vidí aj Únia miest Slovenska (ÚMS). „Tento zákon je len jeden z mnohých príkladov v posledných mesiacoch, ako sa problémy na centrálnej úrovni riešia prenesením zodpovednosti na samosprávy bez adekvátnej komunikácie a financovania,“ upozornil viceprezident ÚMS Miroslav Kollár.

Realizáciu podporných opatrení k tomu, aby bolo povinné predprimárne vzdelávanie úspešné, sľubuje splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd). Jeho predchodca Peter Pollák (OĽaNO) tvrdí, že novela prinesie problémy spojené so zavádzaním povinného predškolského vzdelávania budúcej vláde, ktorá už nebude mať dostatok prostriedkov z eurofondov.

• Kým v júli doznievala diskusia o dôsledkoch zavedenia povinného predškolského vzdelávania, v auguste vláda do parlamentu odoslala návrh, ktorý stanovuje povinnosť prijímať do škôlok „len dieťa, ktoré sa podrobilo povinnému pravidelnému očkovaniu zodpovedajúcemu veku dieťaťa podľa očkovacieho kalendára, alebo má potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že je proti nákaze imúnne alebo nemôže byť očkované pre trvalú kontraindikáciu.“ Obmedzenie sa nemá vzťahovať na deti od piatich rokov, pre ktoré by už mala platiť povinná škôlka.

• Prijímanie detí do materských škôl a určovanie poplatkov za školné podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa posudzovala v lete Generálna prokuratúra (GP SR) na podnet Verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej. Jej úradu boli adresované viaceré podnety týkajúce sa zvyšovania poplatkov za návštevu škôlok.

Orgány prokuratúry nepovažujú za diskriminačné, ak obce pri rozhodovaní vo veciach prijímania detí do materských škôl a určovania výšky mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou si vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach upravia podmienky tak, že preferujú deti a rodičov s trvalým pobytom na území obce, ktorá zriadi materskú školu,“ uviedla v liste Patakyovej GP SR.

 

Všimli sme si

• O tom, ako je možné zmierniť stres dieťaťa z nástupu do školy, ako ho učiť samostatnosti a ako podporovať nadväzovanie vzťahov v prostredí školy, rozprávala pre Denník N špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová.

Psychologička z Pedagogickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe Irena Smetáčková v českej DV TV hovorila o syndróme vyhorenia u učiteľov, pričom zdôraznila prípady, pri ktorých vyčerpanie nedokážu vyriešiť ani letné prázdniny.

• Efektívne a motivujúce spôsoby učenia sa cudzích jazykov u detí i dospelých Konzervatívnemu denníku Postoj priblížila slovenská polyglotka Lýdia Machová. V DV TV o podobnej téme diskutoval moderátor Martin VeselovskýBronislavom Sobotkom, ktorého videá majú desaťtisíce odberateľov.

• „S naším severným susedom máme podobnú minulosť, mentalitu i geopolitiku. Kedy sa naše cesty rozdelili pri vzdelávaní? Rozprávali sme sa s desiatkami učiteľov a odborníkov, aby sme pochopili výhody poľského školstva,“ píše v rozsiahlej reportáži časopisu .týždeň Denisa Gdovinová.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie