Denník N

Nese… nešpiňme si do vlastného hniezda

Je ľahké a lákavé obviniť niekoho, kto nám nie je práve sympatický. Bez dôkazov, bez hľadania pravdy, len na základe klebety. Skúsili ste sa ale zamyslieť, aké by to bolo, keby sa to stalo vám?

Pred časom som mal na FB tak zaujímavú diskusiu, že sa musím podeliť. Išlo o reakciu kamarátov na môj status o politológovi a večnému kandidátovi na všetky možné funkcie, Edovi. Nemám rád ľudí, ktorí sa stále vyhrážajú, že odídu, ale nakoniec sa vždy vrátia a chcú zakladať strany a byť prezidentom. Pritom dokopy nikoho nezaujímajú ani neponúkajú nič užitočné. Jeden môj kamoš povedal, že je to prezliekač kabátov, rovnako ako Beblavý.

Rešpektujem názory druhých a som aj rád za iný názor, aspoň je debata. Trochu ma ale zarazilo, keď niekto dáva do jedného vreca Eda a Beblavého. Toho druhého totiž sledujem a som toho názoru, že urobil kopu užitočnej roboty. Len pre ilustráciu: vďaka zákonu, ktorý pomohol presadiť, je možné hypotéku predčasne splatiť raz ročne a to bez pokuty. Za predpokladu, že máte variabilnú sadzbu. Jednoduchšie predčasné splátky hypoték rozhýbali trh a banky začali výrazne znižovať sadzby a bojovať o klienta. Pomohol aj učiteľom pri hľadaní práce v školách, keď presadil, že škola musí dať info o otváraných miestach nie len na svojej stránke, ale aj na krajský školský úrad. Tým pádom je väčšia šanca, že sa o nových pracovných miestach v školstve dozvie viac uchádzačov a títo nemusia preklikávať stránku každej školy. V praxi to také jednoduché nebolo, lebo minister vnútra prehodil túto povinnosť na okresné úrady, ktoré zverejňovali tieto údaje komplikovane a neprehľadne. A tak pán poslanec dal vytvoriť stránku, ktorá suplovala prácu okresných úradov. Alebo sa v rámci balíka daňových zákonov zasadil o niekoľko užitočných zmien, ktoré majú pomôcť v boji proti daňovým podvodom, aby mladí neprišli o časť bonusu na hypotéku kvôli nezmyselným poplatkom a podnikatelia platili menej za záväzné stanoviská od daňových úradov. Nehovorím že je dokonalý, ale je pre mňa príkladom toho, čo má poslanec robiť. Po malých krôčkoch a mravčou prácou na drobných zmenách zákonov zlepšovať život ľuďom. A je mi fuk, že je v tretej strane. Z SDKÚ s ním odišli aj Vášaryová a Žitňanská, nikto im to nevyčíta. A Procházka oblafol mnohých, vrátane mňa. Skrátka mňa zaujíma, čo robí pre ľudí, či sa mu dá veriť a nie v ktorej je strane.

Keď som ale povedal, že pán Beblavý si aspoň vykáže činnosť, druhý kamarát uviedol ako príklad jeho činnosti to, že údajne kvôli nemu odišla jedna členka strany Spolu, pretože sa už nemohla pozerať, ako zvýhodňuje iných členov, ktorí majú navyše rodinných príslušníkov podozrivých z čudného šafárenia zo štátom. Teraz nejdem chronologicky opisovať všetky fakty, skúsim zachytiť podstatu príbehu, asi ho poznáte. Pointou je, že jedna členka strany SPOLU poukázala na druhú členku, že ako môže byť členkou strany, keď je manželkou štatutára (slovenskej pobočky nadnárodnej audítorskej) spoločnosti, ktorá je podozrivá z čudných obchodov so štátom (štát za konzultácie a poradenstvo od tejto firmy platil podozrivo veľa). Rozhorčená bojovníčka proti korupcii môže mať pravdu, že na obchodoch firmy zo štátom niečo smrdí a malo by sa to vyšetriť. O tom neexistuje pochyba. Lenže ona žiadala, aby sa riešilo členstvo manželky toho štatutára. Keď jej vedenie strany povedalo, že podozrenie člena rodiny nie je dôvodom na vylúčenie zo strany, tak bola veľmi znepokojená a pýtala sa, prečo je táto členka takto chránená. Následne chcela bojovníčka proti korupcii kandidovať za stranu do eurovolieb a čudovala sa, že v rámci pohovoru pred kandidatúrou sa jej pýtali hlavne na to, prečo chce strane pred voľbami takto škodiť. Takže rozčarovaná odišla zo strany.

Kým začneme manželku štatutára viniť z toho, že sa vezie v zločine a Beblavého z toho, že ju kryje, skúsme sa nadýchnuť, upokojiť a predstaviť si, že by sa niečo podobné stalo vám. A síce, že niekto vo vašej rodine (pokojne manžel/manželka, rodičia…) budú čeliť podozreniu, že urobili niečo nekalé. A vy ste zrazu podozrivý tiež. Prečo? Veď ste rodina, určite ste o tom vedeli, prípadne sa na tom podieľali. Kamarát v reakcii na toto píše, že manželia o sebe vedia všetko. Fakt? A čo ak nie? Dozviete sa z médií, že váš partner si možno bokom prilepšoval a okradol daňových poplatníkov. A ako to idete dokázať? Ako dokážete, že ste niečo neurobili? Kamarát zase reaguje, že by ukázal výpis z účtu. No ale na to vám môže hneď niekto povedať, že môžete mať kopu iných účtov. Ako dokážete, že ich nemáte? Presne pre toto existuje prezumpcia neviny. Áno, sme unavení z večného „skutok sa nestal“ a z toho, ako sa dozvedáme, že rôzne rodinné klany v spolupráci s úradmi či policajtmi nás tu okrádajú a spravodlivosť pre nich neplatí. Lenže bolo by veľmi lacné tvrdiť, že všetci sú takí. Pretože nie sú. A treba rozlišovať, či v zápale hnevu neútočíme aj na nevinných. Padni komu padni, ak jej manžel vedel o nadceňovaní služieb pre štát a firma sa takto obohatila, nech čelí spravodlivosti. Ak na tom participovala jeho žena, nech čelí spravodlivosti. Ale nesúďme len na základe dohadov a pocitov a na základe toho, že keď jeden, tak určite aj druhý.

Momentálne sa nachádzame v zlomovom období, kedy máme šancu zvrátiť trend z posledných rokov, kedy spravodlivosť pre niektorých neplatila. Tento vývoj môžeme zvrátiť demokraticky a to tak, že si zvolíme slušných politikov. A tí najskôr musia kandidovať a preto držím palce všetkým, ktorí do toho idú a majú za sebou nejaký pozitívny výsledok, či príbeh. Mnohým (aj šikovným a čestným) sa do politiky nechce, lebo je vraj špinavá. No pekne, ale potom nám tam kto ostane? Na „novú“ (a každú, ktorá sa považuje za slušnú) opozíciu treba mať vysoké nároky, ale útočiť na ňu je ako s*rať si do vlastného hniezda. Ľahko sa zašpiní, ale ťažšie sa čistí. A smrad ostáva dlhšie než sa nám páči.

A na záver ešte jedno vcítenie sa. Zakladáte firmu na konkurenčnom trhu na ktorom sa musíte pobiť o zákazníkov. Snažíte sa ponúknuť čo najlepšiu službu, na nikoho neútočíte, chcete sa len predať čo najlepšou robotu. Pochopiteľne potrebujete čo najlepší obraz u verejnosti, ale chcete ho vybudovať na základe výsledkov a nie nejakých fráz a hesiel. Musíte dať do hromady tím ľudí, vymyslieť čo a ako urobiť, zohnať na to všetko peniaze. A do toho jeden zamestnanec začne útočiť na druhého zamestnanca len kvôli tomu, že jeho rodinný príslušník čelí podozreniu. A žiada od vás, aby ste to „riešili“. Keď mu odpoviete, že podozrenie rodinného príslušníka ešte nie je zločin, tak sa bude veľmi čudovať a podozrievať už aj vás, že ho kryjete. Následne sa chce dostať do vyššej funkcie, pretože má na to predpoklady. Lenže v čase, kedy sa dobré správy šíria ťažšie a klebety sa šíria rýchlosťou svetla, prioritne riešite, prečo zamestnanec vrhá zlé svetlo na spoločnosť, ktorá sa práve snaží rozbehnúť úsilím všetkých. Zamestnanec sa ale opäť čuduje, prečo nedostáva viac priestoru a lepšie vypočutie v rámci kandidatúry na funkciu, ktorá ho zaujíma. Čo by ste si o takomto zamestnancovi mysleli? Ide mu o spoločný cieľ, alebo sa snaží dokázať, že niekto je viac? Ide mu o seba, alebo o firmu? Podobnú situáciu som totiž zažil v jednej spoločnosti. Skončilo to výpoveďou „snaživému“ zamestnancov, pretože svojim útokom nadradzoval seba a ohrozoval kolektív. A to nie je socializmus ale prostý fakt, že len spoločným úsilím sa môže mladá firma pohnúť dopredu. Ak niekto hrá hlavne na seba, môže si založiť svoj podnik a niesť riziko za celý výsledok. Nikto ho nenúti zostať. Vo vyššie spomenutom príbehu dokonca spomenutú členku nikto nevyhodil, frustrovaná odišla sama.

Sám som zvedavý ako to dopadne a bol by som veľmi nerád, keby sa ukázalo, že nová politická strana (teda vlastne jedna jej členka) je namočená do špinavých obchodov zo štátom. Osobne tomu neverím, ale chcem aby sa to vyšetrilo. Ak sa ukáže jej vina, dúfam že ju vylúčia a všetko vysvetlia. Ale dovtedy sa skúsme obrániť nutkaniu na niekoho útočiť, vyhlasovať súdy a hádzať všetkých do jedného vreca. Dnes to môže vyzerať jednoducho a efektne, ale keď sa prach usadí, mohli by sme ostať sedieť v tom pomyslenom zakakanom hniezde a to určite nechceme. Iné hniezdo totiž nemáme a smrad a špina tu s nami môžu ostať dlhšie než by nám bolo milé.

Na záver niekoľko zamyslení:

Keď som bol menší, ľudia neverili všetkému a klebety brali s rezervou. Hovorilo sa, že je to JPP (Jedna pani povedala) a teda nie je to overené. Dnes sa mnoho JPP berie ako fakt. Hlavne tie, ktoré potvrdzujú náš názor. Prečo?

Vraj všetci politici sú rovnakí, všetci kradnú. Naozaj? Predstavte si, že kandidujete čo len do miestneho zastupiteľstva a ľudia vás zvolia. Na druhý deň o vás niekto povie, že ste politik a teda kradnete a nerobíte nič. Pritom ste nič neurobili a dotyčný vôbec nemá prehľad čo robíte, ani vás nepozná. Ďalší ľudia, ktorí vás tiež nepoznajú, začnú tiež prikyvovať, že áno, všetci politici kradnú. Aký je to pocit?

Šoférujete auto, chvíľa nepozornosti, stane sa nehoda. Dokopy sa nič nestalo, poisťovne si vymenia papiere, auto opraví servis a máme ponaučenie do ďalšieho života. Ale niekto začne šíriť, že ste boli pod vplyvom alkoholu… možno aj drog a že ste ohrozovali vlastné deti v aute (ktoré tam vtedy ani neboli) a spôsobili ste ťažké zranenie babičke v druhom aute (v ktorom bol muž a nič sa mu nestalo). Ľudia ktorí to čítajú vás zrazu majú za beštiu. Pritom tam neboli a ani nevedia, čo sa stalo. Ale vy už ste beštia čo droguje a ohrozuje babičky a svoje deti. Aký je to pocit?

Záver: Je úplne v poriadku ak sa všetci upokojíme a prestaneme šíriť nezmysly či polopravdy, prípadne si overíme veci, ktoré šírime ďalej. Alebo dokážeme povedať, že o tomto a tomto nič nevieme a nemôžeme sa vyznať vo všetkom a mať na všetko názor a reagovať na všetko, čo niekto povedal (lebo to je presne to, čo väčšinou na fejsbúku robíme). A že montovať sa do života druhých nie je náplňou nášho života. Stavím sa, že menej negatívnych emócii, žlče a nenávisti nám určite neuškodí. Pretože – nikdy neviete, kedy sa to obráti proti vám. Ďalší bonus: ušetrený čas a námahu môžeme venovať vlastnému životu, svojej rodine a blízkym. A to určite zmysel má.

Za ilustrák ďakujem Shootymu.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).