Prečo dokážem Lodenici odpustiť aj to, čo sa mi nepáči

Na monitore mi poskakujú stovky fotiek, v hlave desiatky postrehov, zážitkov, stretnutí či len pozdravov. Množstvo zažitých Lodeníc zmenilo môj pohľad na ňu.

Asi nebude taký, ako festival vidí väčšina návštevníkov. Je skreslený vzťahmi a kontaktmi, ktoré sa na mňa za tie roky nalepili. Je to však môj pohľad. Poznačený rokmi festivalov, rozhovorov, postrehov – a tisíckami hodín napočúvanej muziky.

Spirituál Kvintet. Začali hrať černošské spirituály v čase, keď som sa narodil. Neskôr piesne z čias českého obrodeneckého hnutia, náboženské, balady a kopu ďalších tém. Na budúci rok začínajú svoju šesťdesiatu sezónu. Je veľmi pravdepodobné, že Spirituál Kvintet sme videli na Slovensku vo štvrtok naposledy.

Mal som zrejme jednu z posledných možností požiadať Jirku Tichotu o rozhovor, využil som ju napriek veľkému rešpektu. Vo svojich 82 rokoch bol skvelý, milý, ústretový. Porozprával mi kopu zaujímavostí z histórie kapely, o ktorých som doteraz nepočul. V apríli 2020 hrajú Spirituáli svojich posledných desať koncertov v pražskej Lucerne. Na jeden z nich určite pôjdem. Po Spirituál kvintete zostane veľká diera, ktorú tak skoro nikto nezapláta.

Wabi Daněk – memory. Spomienka na Wabiho bola do istej miery splatením dlhu divákom, keď pred dvomi rokmi museli koncert kvôli jeho zhoršenému zdravotnému stavu odvolať. Zomrel o necelé tri mesiace neskôr. Na obrázku je kompletná zostava, ktorá sa na pódiu vystriedala. Zľava: na dobro Henrich Novák, na fúkačku Daniel Axmann, dlhoročný šéfdramaturg Lodenice František Grebeči (mimochodom, po dvadsiatykrát v jej zákulisí, ale prvýkrát ako účinkujúci na javisku), Jaroslav Samson Lenk, skvelý gitarista Peter Luha, Roman Horký z Kamelotu a niekedy trochu opomínaný, ale fantastický český pesničkár Slávek Janoušek.

Wabi doma, jediná fotka, ktorá nie je z Lodenice. Stál som v zákulisí a brumlal si jednu pesničku za druhou. Spomínal som na Wabiho, na mnohé večery a noci. Naposledy sme sa stretli pri príprave článku k 50. výročiu Porty. Býval kúsok od pražskej Letnej, už bol vážne chorý, ale tvrdil, že sa cíti oveľa lepšie než predtým. Nepoznám človeka, ktorý mal s Wabim niekedy konflikt. Vždy bol priateľský, optimistický a rozvážny. Ako jeho nesmrteľné pesničky.

Lodenica je miesto stretnutí. S niektorými kamarátmi sa vídam každoročne. Je to skvelá partia. Len fakt neviem, prečo dostaneme vždy chrápajúcu bunku.

Grajciar je kapela, ktorá hráva na festivale pravidelne. Jej mandolinistovi Rudovi Jurkechovi (vľavo) sľúbim každoročne nejaké fotky a vždy na to zabudnem. To isté platí aj o dobristovi Petrovi Szabadosovi (vpravo). Dnes to zvládnem. Títo dvaja páni majú svoje miesto v tomto blogu.

Ria Ferčáková (vľavo). Nevideli sme sa dvadsať rokov. Skvelá dáma s úžasnými šansónikmi ma už vtedy očarila. Na Lodenici sa predstavila spolu Beatou Cipovovou. A očarili ma znovu.

Do kategórie milých stretnutí patrí určite Ivan Terry Zeman. So svojou kapelou Harvestri brázdi trampské podujatia už desaťročia. Pravdepodobnosť vraví, že by sme sa mali stretávať častejšie, ale nedeje sa to.

Tých, na ktorých sa na Lodnici teším, je oveľa viac. Lucka Briestenská, Katka Žilová z Plyšu, Imro Dugovič z Bukasového masívu… a mnohí ďalší.

Spevák a skladateľ Futurelove Sibanda pochádza zo Zimbabwe a žije už niekoľko rokov vo Viedni. Jeho výrazné a oduševnené vokály s bezprostrednosťou, ktorá z neho vyžaruje, považujem osobne za najväčší zjav na Lodenici za posledných niekoľko rokov.

Podľa jeho profilu vystupoval už na mnohých miestach v Rakúsku, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Poľsku, Českej republike, Taliansku, Srbsku, Chorvátsku, Japonsku, Malawi, Zambii, Zimbabwe, Južnej Afrike, Svazijsku či v USA.

Je obrovská škoda, že na Lodenici sa predstavil iba na dvoch menších scénach. V praxi to znamená, že 90 percent divákov nevidelo jeho vystúpenie. To je fakt obrovská škoda. Na gitaru ho sprevádzal Peter Luha, ktorý sa fotí úplne naprd, pretože má na hlave širák a vrhá mu tieň na polovicu tváre.

Keď už sme pri Luhovi tento skvelý gitarista býva v posledných rokoch najvyťaženejším muzikantom Lodenice. Tento rok hral nielen so Sibandom, ale aj v spomienke na Wabiho, sprevádzal speváčku Luciu Briestenskú, Petra Janků v jeho Pridanej hodnote aj kanadského pesničkára Shalina Fergussona. Šesť vystúpení za tri dni. Popri tom dokáže po skončení programu hrať do rána s trampami. Peťo je obdivuhodný nezmar.

Silné zastúpenie českej country, trampskej či folkovej hudby je na Lodenici tradíciou. Od jej začiatkov vystupoval aj Pavel Žalman Lohonka. Lodenica pred 21 rokmi vznikla práve ako country a trampský festival. Chcela ponúknuť aj slovenským divákom festival podobný Porte alebo Zahrade.

Fleret svojimi zemitým prejavom strhne vždy každého. Jeho kapelník Zdeněk Hrachový sa predstavil v rýdzom slovenskom tričkom.

Čechomor bol ako vždy skvelý. Síce som stihol nejaké tri posledné pesničky, ale popravde som ho vynechal cielene. Nie že by sa mi nepáčil. Jednoducho už som ho počul toľkokrát, že tentoraz dostal prednosť Edo Klena na Komornej scéne.

František Nedvěd – čo dodať. Počas troch večerov sa len na hlavnej scéne vystriedalo viac ako desať českých kapiel. Jedna hviezda za druhou. Každá jedna predviedla vynikajúci výkon. Lenže deväť z desiatich pesničiek som už minimálne desaťkrát naživo počul. O záznamoch ani nehovorím. Je jasné, že dnes neexistuje rovnocenná alternatíva, ktorá by českú zostavu na Lodenici nahradila. V princípe ani nemusí. Mne však v českom zastúpení chýbajú mladšie tváre, aby si diváci zvykali aj na nich.

Stan – oficiálne Komorná scéna Lodenice je úžasný hudobný priestor, kde trávim minimálne toľko času ako na hlavnej. Tento rok sa tam vystriedalo vyše tridsať kapiel. Niektoré veľmi známe, iné úplne nové. Vďaka dlhoročnej práci Rada Radiara Tiňa a celej partie okolo neho ju považujem za suverénne najväčšie podujatia slovenského folku. Asi by nikoho nebavili teraz čítať zoznam účinkujúcich.

Edo Klena je jeden z mála účinkujúcich, ktorý sa dostal zo stanu na veľkú scénu. Tento rok to však nemal vôbec ľahké. V piatok večer sa na diaľku preťahoval o diváka s Čechomorom. Tento súboj sa nedal vyhrať, ale bojoval čestne. Na veľkej scéne sa predstavil v sobotu poobede cez najväčšiu horúčavu. Nevyhorel na nej, ale ani ma nenadchol tak, ako to on vie.

Peter Janků a Pridaná hodnota je zoskupenie muzikantov, ktoré sa dá vypočuť len na Lodenici. Vynikajúci slovenský pesničkár podporený vynikajúcou gitarou Petra Luhu a Radiarom, tentoraz v úlohe druhého speváka. U mňa vyhrali na celej čiare. Pokojne som odsabotoval aj Frantu Nedvěda.

Fotiek aj poznámok mi ostalo ešte veľa. Ale kto by to už čítal. Tak záver veľmi stručne. Najväčší zahraničný trhák Lodenice bol britský T-rex. Slušne odohraný rock 70. rokov minulého storočia nemohol nikoho uraziť. Mnohých potešil, ja som si to z opodiaľ vypočul.

 

Existuje množstvo pripomienok, ktoré by sa dali po tých rokoch Lodenici vytknúť. Objektívnych aj subjektívnych. Od jej odklonu od pôvodnej myšlienky, z ktorej vznikla, cez výber kapiel (kde si každý návštevník myslí niečo iné) a hromadu ďalších maličkostí až po nižší štandard v kempe. Napríklad chýbajúca voda či aspoň suché mydlo pri záchodoch.

Čo mne najviac prekážalo tento rok? Tá kopa plastových pohárov, tanierov, lyžičiek či nožov, ktoré skončili v odpade. Na začiatku leta som na Pohode videl, že to ide bez toho. To by mohol byť prvý krok ako vrátiť Lodenicu k jej prírodným a trampským koreňom.

Lodenica je však pre mňa jedinečný festival – práve pre všetky tie stretnutia a kamarátstva. Som vďačný za každý jej ročník. O rok v Piešťanoch, priatelia.