Denník N

Čo môže Slovensko spraviť, aby sa poprední vedci ako Peter Vereš z Harvardu vrátili domov?

Peter Vereš je astrofyzikom na Harvard Smithsonian Inštitúte. Pracoval pre NASA na Caltech inštitúte v Jet Propulsion Laboratóriu, na Havaji objavil pomocou ďalekohľadu Pan-STARRs (najlepší vyhľadávajúci ďalekohľad na svete) niekoľko desiatok asteroidov a komét, (spolu)publikoval viac ako 35 peer-reviewed publikácii, (spolu)vydal 5 kníh… Čo však bráni Petrovi a ďalším v tom, aby sa vrátili späť sa dočítate na konci článku.

Tu nájdete aj Petrovu stránku s jeho prácou a publikáciami.

O astronómiu si sa zaujímal od útleho detstva, môžeš nám opísať začiatky?
Bolo to vďaka knižke Obloha na Dlani, čo bola asi jediná popularizačná knižka o astronómii v tej dobe (napísaná Slovákmi). Možno som mal 7 rokov a bola to prvá kniha, ktorá sa mi dostala do rúk a zaujala ma. Vtedy ma zaujali objavy, námorné výpravy, zemepis, geografia, také objavovanie. Študoval na Univerzite Komenského. Po treťom ročníku som si vybral tému diplomovej práce. Spolu s prof. Porubčanom (vedúci oddelenia) sa prof. Tóth vypísali tému na simuláciu nového ďalekohľadu, ktorý by objavoval malé blízkozemské asteroidy. Ako doktorand som bol 4 roky na MatFyze. Moja téma pokračovala z diplomovej práce – blízkozemské asteroidy (najmä ich porovnanie s meteoritmi). Toto je silná oblasť výskumu v Bratislave na Matfyze na astronómii. Okrem teoretickej práce som pracoval aj na observatóriu. Tam sa mi podarilo chodiť do služby jeden týždeň do mesiaca na pozorovanie. Bol to kontakt s realitou, byť pri teleskope celú noc, cez deň spať, potom spracovať dáta, priamo sa podieľať na objavoch. Hoci toto by mal zažiť asi každý študent astronómie, paradoxne iba menšia časť inklinovala k praxi, študenti sa skôr poberajú teoretickou cestou. Observatórium v Modre je jediné univerzitné observatórium na Slovensku. Observatórium je profesionálne, každú jasnú noc sa pozoruje na ňom pozoruje a je v prevádzke nonstop.

Oahu, Hawaii

Ako si sa dostal s astronómiou až do zahraničia?

Prvýkrát som bol v 2006 na medzinárodnej konferencií, to bolo vo Viedni (konferencia MACE = Meeting on Asteroids and Comets in Europe). Je to malá lokálna konferencia, kde som prezentoval výsledky zo svojej diplomovej práce. Bolo to prvýkrát, keď som mal možnosť prezentovať v anglickom jazyku pred približne 200 ľuďmi. Zároveň som sa mohol stretnúť s ľuďmi, ktorých mená som poznal len z vedeckých článkov. Odvtedy som sa snažil dostať na ďalšie konferencie v zahraničí – napríklad Japonsko v roku 2006 (zimná škola o planetárnej astronómii), v roku 2007 som išiel do Talianska (Vatican observatory summer school – téma bola Exoplanéty a hnedí trpaslíci, čo bol vtedy veľký boom).Aj vďaka tejto škole som neskôr na matfyze zaviedol predmet exoplanéty, ktorý sa dodnes vyučuje. Na tieto krátkodobé školy sa študenti hlásia a vyberú iba niektorých. Zvyčajne poskytujú čiastočné alebo úplné hradenie nákladov. V tej dobe situácia na Slovensku a fakulte čo sa týka financií na vedu nebola najlepšia. Získať vôbec nejakú sumu a sponzoring na cestu na konferenciu bolo náročné. Sám som si to hradiť dovoliť nemohol. Ja som čiastočný príspevok dostal buď od organizátorov, alebo fakulty. Som rád, že sa mi to vtedy podarilo.

Podieľal si sa na objave stoviek asteroidov a komét. Pracoval si v tíme, ako prebiehajú takéto objavy?

Na Havaji som sa opäť dostal po necelom roku na Slovensku. Po získaní Phd., sa opäť prejavila moja vnútorná nespokojnosť. Začal som hľadať novú prácu v zahraničí a získal som ju. Zrejme aj preto, že som v roku 2008 bol na Havaji pol roka ako hosť na študijnom pobyte. Po ukončení pobytu tam postavili nový ďalekohľad Pan-STARRS, na ktorom som aj ja ako študent spolupracoval. Preto som bol pre nich ideálny kandidát, s čerstvo získaným doktorátom a skúsenosťami s Pan-STARRsom. Ďalekohľad vtedy začal objavovať nové asteroidy a kométy. V priebehu roka sa stal najlepším vyhľadávajúcim ďalekohľadom na svete. V tej dobre ich objavil najviac. Viac-menej je to trochu iná astronómia ako kedysi. V minulosti sa reálne sedelo pri ďalekohľade a práca bola pomerne manuálna a mravenčia. Pan-STARRS bol veľký softwarový a konštrukčný projekt. Automatizované spracovanie obrazu, analýza dát a objektov, veľmi veľké zorné pole, kde mohli byť fyzicky až státisíce objektov, z ktorých sú niektoré statické, niektoré sa hýbu. Bola to prvá skúsenosť s Big-data programovaním, vlastným vývojom a trochu iným prístupom v astronómii, ktorá je budúcnosťou. Objavovanie bolo skenovanie veľkej časti oblohy každú noc a posielanie polôh asteroidov a komét do Minor Planet Center. Bol som súčasťou tímu, nemôžem tvrdiť, že som sám, ktorý to objavil. V dnešnej dobe už väčšina objavov ide na vrub veľkým tímom.

Mauna Kea Obzervatórium, Havaj

Presuňme sa z Havaja do NASA do Kalifornie. Aká bola tam tvoja úloha pre Jet Propulsion Laboratory/NASA. Vysvetlil by si čitateľom, čo je NEO? A aký bol tvoj výskum v NASA?

Tam som sa dostal vďaka tomu, že som bol predtým na Havaji. Pre pochopenie čitateľov NEO je skratka pre blízkozemský objekt. V JPL je skupina, ktorá tam skúma NEO a vtedy dostala úlohu pracovať na novom ďalekohľade LSST, ktorý stavajú v Chile. Mal by začať fungovať budúci rok. Potrebovali zistiť, či vie objavovať blízkozemské asteroidy a v akej miere. V tej dobe kontaktovali oni priamo mňa, keďže som skončil na Havaji a z rodinných dôvodov som sa presunul na Slovensko s tým, že tam ostanem. Po pár mesiacoch som ale začal rozmýšľať, že opäť pôjdem do zahraničia, do USA. Keďže ma kontaktovali oni priamo z NASA, že majú taký projekt, hľadajú človeka a som pre nich vhodný kandidát. Mám skúsenosti s objavovaním a simulovaním, či by som im s tým pomohol. V tom istom čase som dostal ponuku aj z Havaja. Takže išlo buď o návrat na slnečný a známy Havaj, alebo pre zmenu do JPL/NASA do Kalifornie. Rozhodnutie padlo pre 2 roky do JPL. Pracoval som tam v skupine a simuloval ďalekohľad LSST. Naše výsledky boli celkom zaujímavé a stali sa oficiálnou publikáciou NASA – ako bude ďalekohľad LSST efektívny pre hľadanie NEO.Tiež či bude, alebo nebude hlavným prínosom v budúcich 10 rokov. Okrem tohto projektu som pracoval aj na menších v rámci stáleho pomáhania objavovania z Havaja, alebo analýzou presnosti dráh asteroidov a komét v slnečnej sústave. JPL je veľký ústav. Má 5000 až 6000 zamestnancov, je spravovaný Caltechom. Väčšinou sú tam technológovia a inžinieri, ktorí stavajú kozmickú sondy na výskum planét Slnečnej sústavy. Menšou časťou sú aj vedci, ktorí robia základný výskum, napríklad aj v astronómii a astrofyzike. Naša skupina bola známa tým, že skúma riziko zrážky Zeme s asteroidmi. Strávil som tam 2 roky a beriem ich pozitívne, keďže ma to posunulo tu do Cambridge.

Jet Propulsion Laboratory, Pasadena

Čo robí svetové Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics na Harvarde? Aká je tvoja funkcia v ňom? 

Tu pracujem v Minor Planet Center (MPC), v pomerne malej skupina, ktorá je na Harvard-Smithsonian. Tá prijíma pozorovania asteroidov a komét z celého sveta. Takto to už robí desiatky rokov. Je to jediné svetové centrum, kam sa posielajú merania polôh z pozorovaní. V súčasnosti je známych asi 800 000 asteroidov a približne 4000 komét. Tieto dráhy sa vypočítali tu a sú verejné. O tomto centre som vedel už od svojich študentských čias, keď som pracoval vo hvezdárni v observatóriu v Modre, dáta sme poslali do MPC, do Cambridge. Keď som pracoval na Havaji na najväčšom ďalekohľade, aj odtiaľ sme dáta posielali do MPC. Keď som pracoval v JPL, tiež sme komunikovali s MPC. Toto bol asi aj hlavný dôvod prečo ma zamestnali práve tu. Očakáva sa, že LSST bude do MPC posielať asi 10 násobne viac dát ako doteraz. A aj kvôli tomu vyvíjame v našej skupine nový softvérový pipeline, aby bol schopný v reálnom čase prijať a spracovať veľké množstvo dát…

Zaoberáš sa aj menšími telesami našej slnečnej sústavy. Prečo to robíš, akú máš k tomu motiváciu? Aký to má dopad celosvetovo na ľudstvo?

Asteroidy sa objavujú už viac ako 200 rokov. Prvý bol objavený v roku 1801, Giuseppem Piazzim, talianskym astronómom. Potom sa ďalšie nové asteroidy objavovali ďalekohľadmi alebo na fotografických platniach. Ale hlavný boom nastal posledných 20 rokov, keď NASA dostala od kongresu v roku 1998 príkaz, že musí objaviť všetky veľké asteroidy, ktoré ohrozujú našu Zem. Úloha bola objaviť viac ako 90% objektov väčších ako 1km, ktoré by v prípade zrážky so Zemou spôsobili globálnu katastrofu. To sa aj podarilo. Potom o 10 rokov neskôr kongres prikázal NASA objaviť 90% objektov, väčších ako 140 metrov, ktoré ohrozujú Zem a ich zrážka so Zemou by predstavovala lokálnu katastrofu. To sa zatiaľ nepodarilo. Dodnes je len 33% objektov danej veľkosti, ktoré poznáme. Takže toto nás dodnes motivuje ďalej hľadať tieto objekty. Tento odbor sa nazýva sumárne planetárna obrana. Okrem základného výskumu sa asteroidy môžu v budúcnosti použiť na ťažbu nerastných surovín. NASA financuje asi 90% až 95% objavovania asteroidov.

Si spoluautor kníh, napríklad knihy “Planetárna obrana: Globálna spolupráca pri obrane Zeme pred asteroidmi a kométami.” Aký má dopad táto kniha a aj iné knihy, ktoré si napísal a daný výskum, ale aj na obranu a ochranu i ohrozenie našej Zeme?

Predovšetkým, vďaka patrí Nikolovi Schmidtovi, ktorý je editor knihy (veľkej kompilácie od mnohých autorov). Má veľa kontaktov v tejto oblastí. On je politológ a právnik, ktorý sa venuje vesmíru a obrane Zeme. Dokázal spojiť vedcov- astronómov a astrofyzikov, ktorí sa venujú priamo objavovaniu s tou druhou časťou- s právnikmi, policy makers, stakeholders. Čo bola pre mňa nová skúsenosť, najmä vidieť aj iný pohľad na planetárnu obranu. Napríklad: Aký to bude mať objav prípadného asteroidu na kolíznej dráhe so Zemou vplyv na medzinárodnú spoluprácu? Kto je zodpovedný za objavovanie, za ochranu Zeme? Aké to má následky keby sa niečo stalo (civilná obrana)? Ja som do tejto knihy pridal svoje skúsenosti o objavovaní asteroidov.

Si členom niekoľkých únií a profesionálnych asociácií ako Medzinárodná astronomická únia, Americká geofyzikálna únia, Oddelenie pre planetárne vedy, AAS, Slovenská asociácia vesmírnej politiky. Môžeš nám priblížiť aké sú tvoje úlohy v každej z nich?

Pre vedca je zvyčajne normálne, aby bol členom v nejakej vedeckej organizácii. V nich väčšinou vyžadujú, aby človek spĺňal nejaké podmienky: musí mať Phd., odporúčanie už od dvoch existujúcich členov. To bola záležitosť medzinárodnej astronomickej únie IAU, alebo pre americké organizácie, ktorých som členom. Byť členom znamená buď mať ľahší prístup ku konferenciám, ktoré oni organizujú, alebo ku žurnálom, ktoré vydávajú. Istým spôsobom byť ľahšie spojený s tým, čo sa deje vo vedeckej komunite a byť v nej aktívny. Logicky, keďže tu pôsobím väčšinu svojej vedeckej kariéry, tak väčšinou som v tých amerických združeniach. IAU je celosvetová organizácia, ktorá združuje profesionálnych astronómov. Tam som sa dostal cez nomináciu cez slovenský výbor.

Na Slovensku som sa stal členom nového občianskeho združenia. Je to Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku, ktorá vznikla pár rokov dozadu zoskupením niekoľkých ľudí. Pôsobia tam politológovia, právnici, ktorí sa venujú oblasti vesmírneho práva. Ja som bol prizvaný ako odborník  z oblasti astronómie a výskumu vesmíru. Ak riešia niečo z vesmírnej politiky, ja poskytnem pohľad z vedeckej stránky. Jeho práca je vydávať populárne články, informovať verejnosť o tom, čo sa deje v slovenskej vesmírnej politike, napríklad o dianí okolo prvej slovenskej družice, o fundingu, ktorý mal prísť, ale neprišiel na vesmírne aktivity, o transparentnosti prideľovania financií na pripravované projekty pre vesmír tzv. ESA PECS projekty. Alebo sa venujú príprave vesmírnej legislatívy, ktorá dodnes na Slovensku absentuje. Napríklad keď bola vypustená prvá slovenská družica, neexistoval register kozmických telies, čo ale medzinárodná zmluva ukladá ako povinnosť krajine, ktorá za družicu zodpovedá. Taktiež neboli medzinárodne dohodnuté vysielacie frekvencie. Slovenská družica bola nakoniec registrovaná v Holandsku, nie na Slovensku. Z právneho hľadiska vyplývajú záväzky, ktoré riešia situácie, ako napríklad pád družice a škody, ktoré môže spôsobiť. Kto bude potom zodpovedný za danú škodu? A podobné otázky.

Je to jediná mimovládna organizácia na Slovensku, ktorá sa zaoberá vesmírom na odbornej úrovni. Čo si myslíš, prečo je to tak, je to spôsobené nedostatkom financií na vedu, že je na Slovensku len jedinou inštitúciou, ktorá sa zaoberá  danou témou?

Vesmírna politika je veľmi úzka, takže na Slovensku je málo ľudí, ktorí to riešia. Aj z nich je väčšina v zahraničí (vo Viedni, v USA, v Holandsku, vo Fínsku). Jedného, alebo dvoch členov máme na Slovensku, ktorí sa snažia túto organizáciu ukotviť  v štruktúrach Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, aby mali lepší prístup ku študentom práva. Preto občas robia školenia a semináre na túto tému. Snažia sa takto prilákať mladých študentov aj na niečo také, ako medzinárodné právo aj na úrovni vesmírneho práva a politiky. Takýto ľudia s týmto backgroundom a zahraničnými skúsenosťami môžu pôsobiť ako zástupcovia krajín počas napr. zasadaní OSN (COPUOS), kde môžu zastupovať záujmy Slovenska a informovať čo sa deje na Slovensku. Je logické, že tých ľudí bude málo, lebo táto téma je u nás úplne nová. Dúfame, že sa ich pár v nasledujúcich rokoch pridá aj na tieto aktivity.

Si autorom i spoluautorom viac ako 40. publikácií. Vieš nám opísať tie najdôležitejšie a ich dopad?

Ťažko vybrať obľúbenú, alebo populárnu. Keď je človek vedec, je normálne, že publikuje výsledky a výskum ktorý robí, aby sa výsledok dostal von do sveta, aby aj ostatní videli čo som objavil a na čo sa prišlo. Ak si dobre pamätám, moja prácou O absolútnych jasnostiach asteroidov z Pan-STARRSu to bolo asi 250-tisíc asteroidov, asi 1 tretina známych asteroidov, ktoré sme dokázali pozorovať, ich fyzikálne vlastnosti (teda ich absolútnu jasnosť) sa objavila medzi 10 najcitovanejšími vedeckými prácami na na Wikipédií vôbec. Potom práca, ktorú som mal v JPL, oficiálna publikácia v rámci LSST. Alebo aj spoluautorstvo na článku o Interstelárnom objekte – odhad, koľko takých objektov môže byť v Slnečnej sústave. To bolo publikované asi rok predtým ako sa objavilo toto teleso vôbec. Boli sme jedni z mála, ktorí to predpovedali, skôr než to nastane. Toto sú také 3 z tých mnohých, na ktoré si spomeniem, ale je ich veľa.

Zúčastnil si sa viac ako 19 konferencií. Ktorá z nich bola pre teba najsignifikantnejšia? Majú sa aj slovenskí vedci zúčastňovať medzinárodných konferencií a aký to má dopad a význam pre nich.

Z tých medzinárodných konferencií mám najradšej Planetary Defense Conference (Konferencia o planétovej obrane). Je to väčšinou združenie astronómov, ale aj astronautov, ale aj ľudí z celého sveta, ktorí sa istým spôsobom snažia zabrániť zrážke asteroidu a Zeme. Sú tam ľudia, ktorí objavujú, politici, ľudia, ktorí riešia rakety, sondy a spôsoby zničenia, či odklonenia asteroidov. Koná sa každý tretí rok. Ja som bol na nej 4x. Potom každoročne sa snažím byť na konferencii Division for Planetary Sciences. Je to najväčšia konferencia o planetárnej astronómii na svete, organizovaná v Amerike. Bežne tam príde 600 až 1000 astronómov. Prezentujú najnovšie výsledky, napríklad z kozmických sond. Možno si pamätáte objavy New Horizons z Pluta, sondu Cassini pri Saturne, pristátia na Marse atď. Pravda je taká, že častokrát som tam zo Slovenska sám. Niekedy tam zavíta kolegyňa Eva Schunová-Lilly zo Slovenska, ktorá so mnou pracovala na Havaji, a tiež žije a pracuje v USA. Slováci tam často, žiaľ, nechodia. Možno je to preto, lebo nemajú dostatok financií vycestovať na konferenciu. Alebo je to akýsi zastaralý pátos z minulosti, kedy na konferencie mohli chodiť iba tí starší. Pozorujem to podobne aj u ľudí z  východoeurópskych krajín, z Ruska.Tí zvyčajne prídu vo veľmi malom počte a aj to maximálne seniori – profesori, starí páni. Majú však málo schopností niečo prezentovať,nie sú veľmi aktívni a mladí nemajú priestor. Dúfam, že postupne to pominie a mladí ľudia sa budú viac zúčastňovať. V Amerike to krásne vidieť, že mladí doktorandi a študenti sa podieľajú na veľkých výskumných akciách a konferenciách, objavoch. Aj teraz sme mali možnosť v prípade prvého pozorovania čiernej diery vidieť, že nebol problém dať kredit mladej vedkyni Katie Bouman, ktorá bola jedným z hlavných autorov softvéru tohto projektu.

Peter Vereš a Apollo astronaut Rusty Schweickart na Konferencii o planétovej obrane, Granada

Uverejnil si niekoľko článkov v Denníku N o popularizácii vedy a výskumu. Prečo si myslíš, že je dôležité informovať laickú verejnosť o objavov a o dôležitosti vedy a výskumu.

 Astronómovia majú výhodu v tom, že vesmír je veľmi populárny. Stále vie priťahovať masy a istým spôsobom pomáha iným technickým a prírodovedným smerom prilákať mladých k štúdiu, nielen k astronómie, ale aj k matematike, chémii, fyzike a podobne (STEM). K väčšine týchto článkov som bol sám kontaktovaný novinármi. Oceňujem, že novinári kontaktujú v danej oblasti odborníkov a verifikujú si text. Je to posun oproti kopírovaniu a prekladu zahraničného obsahu. Je to ale určite náročnejšie, skúmať zdroje a kontaktovať ľudí, ktorí pracujú v danej oblasti a vyprodukujú potom celkom kvalitný článok, ktorý neobsahuje nezmysly a nepresnosti. Niektoré odbory možno nemajú takú možnosť často sa prezentovať v médiách, ale určite povzbudzujem novinárov, aby kontaktovali aj iné vedecké smery. Aj na Slovensku je dosť ľudí, ktorí určite vedia čo povedať a kvalita žurnalistiky tak pôjde nahor. V dnešnej dobe je stále potrebné vedu popularizovať. Hlavne v posledných 5-10 rokoch, keď sa internet stal primárnym zdrojom informácii, pribúda dezinformačných zdrojov.

Presuňme sa teraz na Slovensko. Chceš sa vrátiť?

 Ja som vlastne nikdy nechcel trvalo odísť. Hoci tu v Amerike som už 7  rokov. Vždy to bolo, že idem von na školu, na stáž, kariérne si polepším, niečo sa naučím. Mal som šťastie, že som sa dostal na špičkové miesta ako Havaj, JPL, Harvard. Ale stále návrat nezavrhujem. Mal som tu v USA veľa kamarátov, ktorí boli doktorandi z Európy. Boli z krajín ako Švédsko, Anglicko, Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko. Pre nich bolo bežné sa po 1, 2, 3 rokoch vrátiť do svojej rodnej krajiny. De-facto im to zvyšovalo šance získať doma dobrú pracovnú pozíciu a získať kontakty v zahraničí. V západnej Európe je to žiadané, aby sa mladí odborníci vrátili do domovskej krajiny. Z tých chudobnejších krajín je ten smer viac-menej jednosmerný, smerom von. Tí vedci  zostávajú tu v Amerike.

Existuje aj štátny program pre návrat odborníkov.  Prečo sa na teba neaplikuje a čo by sa na ňom malo zmeniť. Ako tento program funguje?

Tento program myslí na 2 typy ľudí. Tí, čo sú absolvujú zahraničnú školu, aby sa vrátili na Slovensko. Napr. človek môže absolvovať ľubovoľnú vysokú školu v ľubovoľnom zahraničí a automaticky sa kvalifikuje, stačí, aby to odobrili úradníci na ministerstve školstva a získal pozíciu na Slovensku. Uchádzačovi je ponúkaná jednorazová suma 10.000 EUR, ktorá nič nerieši. Človek sa vráti predsa kvôli práci, nejakej stabilite a budúcnosti. Nevráti sa kvôli jednorazovej sume a podpore na jeden rok. Druhou kategóriou sú senior profesori, ktorí pracujú v zahraničí napr. 10 rokov a viac. Ak prídu, dostanú jednorazový príspevok 50.000 EUR rozdelený do dvoch splátok. Po pol roku a roku. Ale opäť to nie je riešenie a táto suma nerieši nič. Základný plat je nízky, prijímacia organizácia neponúkne profesorovi defakto nič a ten musí začať od nuly, nehovoriac o neľahkom získavaní, aj tak malého množstva ponúkaných domácich grantov. Takéto lákanie ľudí zo zahraničia je krátkozraké, tento program nepovažujem za šťastný. Veľa ľudí na Slovensko zatiaľ neprilákal. Viac by pomohli programy, ktoré by prilákali podstatne viac ľudí a udržali by ich tu.Takýto program bol navrhnutý v r. 2016 v rámci APVV. Je to jedna z 2 štátnych agentúr, ktorá bežne vyhlasuje výzvy pre všeobecné granty pre vedecký výskum. Plánovali výzvy na granty do 150.000 eur pre mladých ľudí do 35 rokov a pre senior výskumníkov, ktorí sa vrátia zo zahraničia, pre projekty na 3 roky. Tie by už motivovali ostať 3 roky, publikovať, založiť si vlastný tím a nájsť si tam zázemie a motivovať ich tam zostať. Bolo plánovaných asi 10- 20 grantov pre mladých za rok, ktorí by prišli na Slovensko. To je kategória postdokov, ktorí sú najviac mobilní. Ja som bol postdoc na Havaji a v JPL. Na Slovensku takáto kategória postdoktorov neexistuje. Tento program nebol nikdy schválený vládou. SAV sa pokúsila riešiť tieto problémy a získať mladých postdoktorov zo zahraničia na štedré granty, tým sa podarilo vytvoriť schému SASPRO, ktorý je financovaný z EÚ a ročne financuje 10- 20 vedcov. To vnímam ako dobrý model. Myslím si, že finančné prostriedky na Slovensku sú, chýba ale elementárna schopnosť rozdeľovať ich, alebo vôbec menežovať ich transparentné rozdeľovanie a hodnotenie projektov. A tá možnosť tu bola, bola pripravená, jediné čo bolo potrebné bolo dokončiť manažment, prípravu, hodnotenie a alokovať finančnú časť. Slovensko tak mohlo mať viac ako 10 násobný počet ľudí, ktorí by sa vrátili do vedy zo zahraničia.

Mt. Wilson Observatory

Keby si sa vrátil na Slovensko mal by si tabuľkový plat (okolo tisíc eur mesačne v hrubom). Ten veľmi nezohľadňuje predchádzajúce skúsenosti vedca. Myslíš si, že je tento systém funguje? Čo by si na ňom zmenil?

Chápem, že ten systém bol vynájdený v politickom režime, keď všetci mali mať “rovnaké” platy – od robotníkov, učiteľov, baníkov, vedcov, bankárov, pekárov. Dnes žijeme v trhovej ekonomike. To som videl aj ja sám, keď som sa presúval z Havaja do Kalifornie a Bostonu, že platy sa regionálne diametrálne líšia. Ja sám som platený tiež podľa federálnych tabuliek USA, ktoré sa odlišujú podľa lokality. Na Slovensku to nefunguje, človek je v školstve platený rovnako v Čiernej nad Tisou ako v Bratislave. Čo je úplný nonsens. Viem, že fakulty sa to snažia kompenzovať rôznymi príplatkami, ak majú nejaké externé financie. Častokrát to ale riešia samotní vysokoškolskí učitelia tým, že učia na 2, 3 vysokých školách, podnikajú alebo majú čiastočné úväzky v súkromných firmách. Potom to však už nie je o vede, je to o zháňaní učiteľských úväzkov, aby si dokázali vykompenzovať základný plat. Toto je potrebné zmeniť, je to však úloha pre Ministerstvo Školstva a Ministerstvo Financií. Moja ALMA MATER mi doteraz vyjadrovala podporu a záujem o mňa.

V roku 2015 ti minister Draxler podpísal projekt. Keď sa zmenila vláda, projekt sa zrušil. Aký je celkový vplyv na vedu a jej financovanie na Slovensku. Kto ich schvaľuje? 

To súvisí s tým, že som sa chcel vrátiť na Slovensko, pretože keď som bol na Havaji som každý rok písal grant na návrat. Spolu s kolegom na Slovensku sme žiadali o dva ERC grant a ja sám o Marie Curie grant, ktoré sme ale nezískali. Na druhej strane sú to prestížne európske granty, pri nich je úspešnosť len 10%. Neúspech však neznamená vzdať sa, ale skúšať znova a znova a zlepšovať sa. Príprava týchto grantov mi zobrala veľa času, ktorý som mohol možno venovať viac sebe alebo práci v USA. Posledný grant, o ktorý sme žiadali, bol na založenie novej skupiny na Univerzite Komenského. V roku 2014 sme ho podali s kolegom. Hoci bol hodnotený vysoko a kladne, medzi top 10% sme sa nedostali. Vláda sa vtedy zaručila, že všetky veľké európske projekty, ktoré prejdú hodnotiacim procesom, sú hodnotené vysoko, tak vláda im poskytne financie. Logika bola v tom, že Slovensko nie je schopné čerpať eurofondy. Myslím, že je to problém až dodnes. Vláda získa z EU určitý objem financií, ktorý príde na jednotlivé rezorty. Ja by v prípade podávaného grantu nebol prijímateľom č.1 toho grantu, bol by som jeden z jeho riešiteľov. Chceli sme prijať vedca z Ameriky na pozíciu vedúceho vedeckej skupiny. Žiaľ, stalo sa čo sa stalo, zmenila sa vláda a vládou schválený projekt ostal v zabudnutí. Je to škoda pre nás, ale aj pre ďalšie projekty, ktoré takto dopadli. Všetci vieme, ako dopadlo 300, respektíve 600 miliónov na aplikovanú vedu. Financie sa nakoniec nevyužili. Ďalšia vec, o ktorej sa bude onedlho hovoriť je, že v prvej výzve väčšina firiem podpísala zmluvy. Je ešte stále možnosť, že sa bude súdnou cestou vymáhať od Slovenska niekoľko 100 miliónov eur. Za nič.

Poskytol si aj rozhovor na tému ako vláda podporuje amatérov namiesto profesionálov. Podporuje vláda profesionálnu vedu dostatočne? 

O tom už hovoria spackané výzvy a tendre na 300 a 600 miliónov eur na vedu resp. akási stagnácia APVV a VEGA grantov a celkovo financovania vedy na Slovensku. Tento problém sa na Slovensku vlečie dlho. V našom prípade to bolo dianie okolo Slovenska a vesmíru, vstupu Slovenska do ESA a aj tam išlo prideľovanie grantov na základe kamarátskych vzťahov namiesto súťaže. Asi nie je najšťastnejšie, keď chceme vstúpiť medzi európsku vesmírnu elitu, a financie sa pritom prideľovali na základe osobných kontaktov, našité priamo na mieru jednému konkrétnemu projektu a agresívnou reklamou v médiách. A keď sa malo podporiť spájanie sa profesionálnych skupín, ktoré robia výskum vesmíru na Slovensku, to sa v podstate sabotovalo. Aspoň v tejto oblasti sme si mohli na Slovensku udržať morálny kredit. Vidím ale aj isté pozitívne zmeny, vývoj ide dopredu aj na Slovensku.

Čo si myslíš čo sa má na Slovensku zlepšiť v oblasti vedy.  Aj z tvojej osobnej preferencie, aby sa vedci ako si ty s dlhoročnými skúsenosťami vrátili späť na Slovensko.

Myslím, že Slovensko ten potenciál má, je tam niekoľko vysokých škôl a inštitúcií, ktoré sa snažia robiť vedu. Nemôžeme od nich hneď chcieť Nobelove ceny a výsledky ako na západe, pretože tie finančné rozdiely sú astronomické. Tí najlepší sa snažia stále robiť výskum, publikujú v zahraničných časopisoch, aj za naozaj pomerne malé financie, ktoré dostávajú. Problém číslo jeden je málo financií zo štátneho rozpočtu. Druhý je pri rozdeľovaní financií. Nie je rozdeľovanie podľa kvality, dosť často sa rozdeľuje systémom len aby každý niečo dostal. Podporuje sa priemernosť namiesto špičkovosti. Tretím problémom je veľmi nízke zapojenie súkromnej sféry a priemyslu do vedy. Myslím, že celkovo zlyháva manažment zodpovedný za písanie výziev, grantov, hodnotenia a prideľovanie financií. S tým mám ja skúsenosť tu v Amerike. Podarilo sa mi byť pár krát pri hodnotení amerických grantov, konkrétne pre NASA. To bola pre mňa výborná skúsenosť. Akým viacstupňovým spôsobom sa hodnotí, dozerá sa na transparentnosť. Hodnotiteľ musí deklarovať konflikt záujmov, či sa so žiadateľom osobne nepozná, nemá na tom žiaden zisk a podobne. Viem si predstaviť bez problémov tieto veci zaviesť aj na slovenskej pôde. Hoci niektoré postupy už zavádzala napr. agentúra APVV, mohli by tak postupovať aj ďalšie agentúry, či ministerstvá.

Chcel by si k článku niečo povedať čo som sa nespýtala, alebo by si chcel niečo zdieľať? 

Možno na tú budúcnosť Slovenska, je to malá krajina, mala by vo svete súťažiť len technológiami a know-how. Nemáme šancu ísť dopredu nerastným bohatstvom, ťažiť ropu, poslať ľudí do vesmíru alebo dominovať vo svetovom biznise alebo financiách. Asi je potrebné začať na svojom a v malom. Podporovať vlastný vývoj a výskum. Namiesto podporovania zahraničných investorov, ktorí tu využívajú lacnú pracovnú silu. Myslím, že v posledných rokoch sa malá podpora smerom ku vedcom a aplikovanému výskumu rozbieha cez súkromnú sféru, škoda, že nie cez štátnu. Že sa to rieši len trebárs cez startupy väčšinou ľuďmi, ktorí sú v zahraničí. Podarí sa im presadiť tým, že idú do zahraničia, ľahšie tam prídu ku kontaktom, vedia fungovať rýchlejšie v komunite, možno sa niektorí vrátia na Slovensko, možno urobia biznis tam. To je síce pekné v privátnej sfére, ale na tej štátnej úrovni je to žiaľ veľmi slabé. Tam by to malo postupovať tiež týmto smerom. Možno by sa malo viac investovať do ľudí, namiesto rýchlych projektov a grantov, alebo nákupu nových budov, prístrojov. Darmo budeme mať výskumné centrum za 30-40 miliónov eur, keď tam nebude mať kto pracovať, alebo budú pracovať podfinancovaní vedci, bez adekvátneho a najnovšieho vzdelania. Myslím si, že vedci by mali sami byť viacej aktívni a zapájať sa do diania a rozhodovania. Pretože stále tam cítim akýsi pozostatok z minulosti, neaktivitu a nestaranie sa o vlastnú budúcnosť. Možno by sme sa mali snažiť sa ísť do hodnotiacich grantových agentúr hodnotiť priamo granty, možno sa snažiť zamestnať na ministerstvách, podieľať sa na rozhodovaní, ísť do politiky. Aj na ministerstvách sú úradníci častokrát vďační za dobrú radu a odbornú pomoc. “Pozrite sa – tu sme, tu máme nejaký nápad, plán”. Aj  politici sú niekedy radi, “Tu máte niečo úžasné, užitočné, nové, svetovo konkurencieschopné. To sú aj pre vás politické body, urobte to.” Ale musia to byť vedci, tí politici s tým neprídu.

Teraz najčítanejšie

Silvia Filová

Aktuálne študentka na Babson College (USA). Predtým študentka LEAF Academy a GJH. So záujmom o aktuálne témy, ekonómiu, politiku, vedu. Založila vlastnú neziskovú organizáciu W Statement, ktorá bojuje proti korupcii na Slovensku pomocou tričiek a manuálov (všetok profit putujúci nadácii Zastavme Korupciu). Profesionálna skúsenosť: Exponea - dátová analýza, externé projekty: Google, Accenture, Softec, Tatra Banka. Letné vzdelávacie školy: Yale Young Global Scholars, MIT launch. Mentor pre stredoškolákov v MIT launch (región stredná Európa) a Pre stredoškolákov. Tento blog slúži na ukázanie pozitívnej stránky Slovákov v zahraničí a priblíženie témy brain drain, ktorá je na Slovensku veľmi aktuálna. Milujem Slovensko a chcem, aby sa veci pohli k lepšiemu. Môže to tak byť len, keď sa začneme podieľať na aktívnej zmene v spoločnosti.