Vorova hra

Vorova hra (The Vor Game) je román od americkej spisovateľky Lois McMaster Bujoldovej z roku 1990, za ktorý rok na to dostala prestížnu cenu Hugo. Zaujímavé na tejto knihe je, že je štvrtou časťou ságy o Milesovi Vorkosiganovi, a predsa sa skvele číta ako samostatný román.

Príbeh sa odohráva medzi prvou poviedkou Smútočné hory a druhou Labyrint, z druhého románu série Hranice nekonečna (Borders of Infinity, 1989). Preto by som odporučil si ako druhú knihu prečítať práve túto. Každopádne, neznalosť predošlých udalostí nijako neprekážala a dodáva príbehu Vorovej hry atmosféru dobre zažitého a teda dobre napísaného a uveriteľného sci-fi sveta s jasnými pravidlami hry.

Na začiatku príbehu Miles Vorkosigan absolvuje dôstojnícku školu. Málokto mu veril, že to dokáže kvôli jeho nízkemu vzrastu a krehkým kostiam, čo bolo spôsobené mutáciou, keď jeho matka počas tehotenstva bola vystavená nebezpečnému bojovému plynu. Miles však školu dokončil a bol medzi spolužiakmi vždy obľúbený – bol po otcovi, ktorý bol už legendárnym vojvodcom – bystrím taktikom a to, čo mu chýbalo na sile a svaloch nahradzoval intelektom.

Miles celý čas sníval o službe na vojenskej vesmírnej lodi. Jeho prvé pridelenie ho však dokonale zmrazí. Je menovaný meteorologickým dôstojníkom na bohom zatratenom polárnom Kyrilskom ostrove. Ak dokáže, že nemá problém s vojenskom subordináciou a dokáže vyjsť za dobre so svojimi nadriadenými a podriadenými, po šiestich mesiacoch na základni v polárnej pustine, bude pridelený na vysnenú vojenskú loď.

Kyrilský ostrov sa ukáže byť ešte horším, než ako si ho Miles predstavoval. Meteorologický dôstojník, ktorého mal vystriedať, je ťažký alkoholik a veliteľ základne je tyran, ktorý spomína na staré časy a preklína modernú Cisársku vojenskú službu. Preňho sú všetci mäkkí a metódy minulosti by mali povstať z popola. K tomu Miles zistí, že nad ostrovom visí permanentný Damoklov meč v podobe smrtonosných víchríc, ktoré prístroje dokážu predpovedať len na 70% a že si teda musí vycibriť „nos“ na to, aby ich vedel predpovedať.

Udalosti však naberú nečakaný zvrat, keď veliteľovi základne preskočí a v domnení, že došlo k vzbure, sa chystá pomocou vystrašených a neskúsených mladých vojakov zastreliť „vzbúrených“ technikov základne. A Miles sa ocitá presne v strede medzi oboma tábormi.

Tu začnú udalosti naberať šialené obrátky a prichádza ohňostroj dejových zvratov, akcie, zrady a intríg, spravodajských hier, konšpirácii a kontrakonšpirácii a to, čo začínalo ako klasická military science ficion, sa zrazu mení na divokú space operu s úkladmi v úkladoch ďalších úkladov.

Keďže sme limitovaní rýchlosťou svetla, ktorú nič nedokáže prekonať, sú vesmírne cesty odkázané na červie diery – tunely v časopriestore. Kto ovláda vstup a výstup z červej diery, ovláda dôležitú obchodnú a logistickú trasu.

Cisárstvo Barrayar, v ktorého službách je Miles, sa nachádza v období napätých susedských vzťahov. Dopravný uzol červých dier – oblasť Hegen Hub – je životne dôležitá a je epicentrom sporov okolitých hviezdnych sústav. Nachádzajú sa tu štyri prestupné stanice – Pol šesť, Stanica Aslund, Konzorcium a Vervainská domovská stanica – a všetky tajne zbroja a prúdia do nich agenti, špióni, žoldnieri a obchodníci s informáciami a zbraňami zo všetkých kútov tejto časti Mliečnej dráhy. Hegen Hub – Taviaci kotol konšpirácie, v ktorom sa každý snaží zistiť, o čo ostatným stranám vlastne ide. Čoraz častejšie sa skloňuje slovo vojna. Ale kto chce vlastne bojovať proti komu?

Miles sa dostane pod velenie obávaného šéfa Cisárskej bezpečnosti, ktorý mu dá za úkol skontaktovať Dendarijských žoldnierov. Samotní Dendarijci sú však v hlbokej internej kríze, ktorá by mohla vyústiť konfliktom medzi jednotlivými záujmovými skupinami vlastníkov lodí. Na koho strane vlastne Dendarijci stoja? Naozaj si ich služby kúpila vystrašená poľnohospodárska kolónia Aslund? A čoho sa to vlastne Aslunďania tak boja, že začali s vyzbrojovaním a opevňovaním svojej prestupnej stanice na Hegen Hube?

Miles sa pod falošnou identitou kapitána Naismitha, ktorý kedysi Dendariských žoldnierov sformoval, vydáva na nebezpečnú cestu prepletenú dvojitými a trojitými agentmi a ešte, aby toho nebolo málo, musí nečakane vymyslieť plán ako vyslobodiť mladého cisára Barrayaru, jeho priateľa, s ktorým vyrastal, zo smrteľného nebezpečenstva zajatia.

Vorova hra (Tallpress, Praha 2001) je dobrodružný, akčný, vojenský a humorný a dobre premyslený sci-fi román. Nepatrí síce do kategórie hlbokých filozofických spoločensko-kritických majsterdiel vedeckej fantastiky, ale ponúka napätý dej dobrodružného sci-fi filmu a uveriteľné postavy v dobre vykonštruovanom svete s vodopádmi dramatických dejových zvratov. Nie sú to síce až také dramatické a psychologicky vybičované scény ako napr. v Práporčíkovej nádeji a Vyzývateľovej nádeji od Davida Feintucha a nie je to traktát na slobodu a vojenskú službu v kombinácii s vojnou proti mimozemšťanom ako vo Hviezdnej pechote od Roberta Heinleina a nie je to silný protivojnový román s brilantnou demonštráciou dilatácie času ako Večná vojna od Joea Haldemana – je to kategória sama o sebe.

Vorova hra je akčné sci-fi o špiónoch vo vesmíre s ľahkou aurou fantasy. A keď odkúpite autorkinu premisu, román vás vtiahne a do finále nepustí. A práve preto sa aj táto kniha zaraďuje medzi top sci-fi diela, napriek už stokrát obohranej platne klasickej space opery.