Denník N

Správny okamih

To všetko pre ňu…

Cesta, úplne obyčajná, takých v meste je. Ale je to o okamihu, práve teraz som tu.  Zdravím jednu zo starších susediek posedávajúcich na lavičke. „Nádherné počasie,“ hovorí mi so širokým úsmevom. Všimnem si, kdesi vpredu jej chýba zub. Nič to, čosi také už patrí k veku, je to sympaťáčka, ani mnoho mladých sa na ňu nechytá, najviac ma oslovuje jej dobrá nálada. Poznáme sa už dlho, ale keď ju stretnem vždy je rovnaká, usmiata, pozitívne naladená.

Auto, buchnutie dverí, otáčam kľúčom, motor naskakuje. Bočná ulica za mnou, smerovka bliká, zaraďujem sa do prúdu áut. Musím, inak by som tu stál ešte dlho a to určite nechcem.  Pravá strana, hneď pri kraji autobusová zastávka, ľudia natlačení jeden vedľa druhého.  Obzerať ich nechcem, ale pootočená hlava signalizuje pravý opak. Zháčim sa, keď na mňa pozrie jedna zo starších dám a rýchlo ju vraciam naspäť, nechcem, aby to vnímali ako provokáciu. Oni tu stoja, čakajú a ja si okolo nich len tak prefrčím.

Autobus, míňam ho, konečne sa poniektorí dočkali. Priechod pre chodcov, miesto, kde čiernu vozovku pretínajú široké biele pásy. Zebra, takto je to možno ešte výstižnejšie a pre niektorých aj sympatickejšie. Mne na tom nezáleží znesiem jedno i druhé. Okraj cesty, kdesi tam ona. Mladá, staršia, neriešim, ako vodiča ma zaujímajú iné parametre. Spomaľujem, noha mimo plynového pedála, ukazujem jej rukou, dávam prednosť. To všetko pre ňu, aby mohla bezpečne prejsť na druhú stranu. Ale ona nič, ani jediný krok či náznak pohybu, ignoruje ma, stojí stále na rovnakom mieste. Ešte chvíľa snaženia a je po všetkom, strácam nervy. Auto v pohybe, približujem sa, keď sa rozhodne. Jej kroky sú rýchle, náhlivé, akoby ju práve teraz niečo poháňalo. Brzda, náhlivé stláčanie, musím, jej bezpečnosť je teraz najdôležitejšia.

Druhá strana cesty, hurá je tam, rozbieham auto a miznem z dohľadu. Prelaďujem, nechcem na ňu myslieť, radšej zabúdam, len ten trpký pocit. Spravil som všetko, čo bolo treba, ale občas ani to nestačí. Neviem, čosi také by som robiť nemohol, môj pud sebazáchovy je silnejší.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé, táto hra ma baví, inak som úplne obyčajná. Kontakt: blogerdm@gmail.com