Denník N

Stručné, no napriek tomu najpútavejšie dejiny 20. storočia aké som čítal

Najpútavejšie dejiny 20. storočia aké som čítal.

11. septembra 2001 vyskočilo z okien WTC okolo 200 ľudí. Väčšina zo severnej veže, ktorá bola zasiahnutá skôr, ale spadla neskôr ako južná budova WTC. Prví skokani začali skákať už o 8:46 ráno a z mrakodrapov vyskakovali ešte ďalších 102 minút. Vyskakovali sami, v pároch, ale aj v skupinách. Padali v priemere 10 sekúnd, pričom pri zemi dosahovali rýchlosť až 240 km/h. Skôr ako plamene ich do okien hnala vysoká teplota cez tisíc stupňov Celzia a hustý, dusivý a toxický dym.

Novinári ich nazvali  „skokanmi“, oficiálne sa im tak však hovoriť nesmie, pretože nevyskočili úmyselne a ich úmrtie nebolo voľbou, či zomrú alebo nie, ale ako. V úmrtných listoch majú napísané „zabití“. Sú to totižto všetko obete terorizmu, zavraždila ich Al-Káida, hoci mnohí internetoví investigatívci tvrdia, že ich zabila ich vlastná vláda.

Samovražda bola v euroamerickej kresťanskej kultúre považovaná vždy za stratu cti a samovrahom sa nedostalo ani poslednej úcty v podobe pochovania do posvätenej pôdy. V Japonsku má však samovražda bohaté tradície a aj v súčasnosti každoročne dobrovoľne ukončí svoj život okolo 32 000 ľudí, čo v priemere vychádza asi na 89 samovrahov na deň. Viac ako dve tretiny z tohto počtu sú muži, vo veku 40 až 60 rokov.

Približne polovica z nich je nezamestnaná a jedna desatina sa pravdepodobne pre smrť rozhodla kvôli nedostatku peňazí. Japonská ekonomika patrí medzi najvyspelejšie ekonomiky sveta a v Japonsku jazdia aj najrýchlejšie vlaky na svete.  V Japonsku takýchto samovrahov tiež nevolajú skokanmi, nazývajú ich dzinsindziko, teda samovrahmi. V krajine vychádzajúceho slnka môže byť dôvodom na samovraždu aj to, keď vám niekto z rodiny skočí pod vlak.

Pozostalí musia totižto zaplatiť železniciam vysoké odškodné za čistenie a meškanie vlaku. Okrem žiaľu tak na účet pozostalého pribudne aj vysoká dlžná čiastka, ktorá môže byť príčinou ďalšej samovraždy v rodine. Napriek tomu patrí skok na koľajnice medzi najobľúbenejšie spôsoby samovraždy, hoci skok pod autobus je v Japonsku zadarmo.

patrik_ourednik_europeana_largeAsi takto by mohlo voľne pokračovať bilancovanie 21. storočia podľa Patrika Ouředníka, ktorý vo svojej knihe Europeana (Stručné dejiny 20. storočia) na 100 stranách zrekapituloval storočie minulé. Sto rokov dejín zkomprimoval do rovnakého počtu strán, na ktorých sa prelínajú historické fakty s nezvyčajnými, ba priam až s bizarnými informáciami zo života bežných, malých ľudí.

„Američania, ktorí v roku 1944 padli v Normandii, boli urastení chlapci a merali priemerne 173 cm, a keby sa uložili jeden za druhého, chodidlá k temenám hláv, merali by spolu 38 kilometrov. Aj Nemci boli urastení chlapci, a najurastenejší zo všetkých boli senegalskí strelci v prvej svetovej vojne, tí merali 176 cm, a tak ich posielali do prvej línie, aby sa ich Nemci zľakli. O prvej svetovej vojne sa hovorilo, že v nej ľudia padali ako semená, a ruskí komunisti neskôr vypočítali, koľko hnojiva vznikne z jedného kilometra mŕtvol a koľko ušetria za drahé zahraničné hnojivo, keď použijú na hnojenie mŕtvoly zradcov a zločincov“.  

Prevratné 20. storočie zmapoval v podstate do roku 2000, pričom namiešal koktail rôznych rovín, v ktorých sa prelínajú informácie o brutalite dvoch svetových a jednej studenej vojne, s popismi sociálnych prevratov, ideológií a revolúcií, ktoré sa dvadsiatym storočím prehnali. Predstavuje storočný, teda relatívne krátky úsek dejín ľudstva, ktorý bol však nahusto osídlený ideológiami, utópiami, osobnosťami, diktátormi, malými ľuďmi, vzostupmi a aj ich pádmi.

„A čím ďalej, tým viac ľudí si myslelo, že zodpovednosť je prekonaná a že v skutočnosti ju už vytlačila výkonnosť a účelnosť. A nový človek že nebude zodpovedný, ale výkonný. A že výkonnosť je súčasťou prirodzeného poriadku vecí, zatiaľ čo zodpovednosť je humanistický výmysel a alibistická náhrada nevýkonnosti. Preto komunisti a fašisti hlásali, že je potrebné vymyslieť nového človeka, ktorý bude hrdý, silný a pracovitý. A všetci hovorili, že Európa je v úpadku, ale že oni zabránia rozkladu“.

Autor si na komunikáciu s čitateľom zvolil zvláštny mystifikátorský, miestami až naivný štýl, chvíľami pripomínajúci text historiografický, ktorý sa v okamihu mení na esej, aby tá voľne prešla až do burlesky. Hoci sa kniha svojou formou hrá na historiografickú literatúru, čo podtrhujú dokonca aj marginálie pripomínajúce učebnicový text, Ouředník ekvilibristicky kľučkuje po časovej osi, čím samotnú chronológiu triešti na malé farebné čriepky, čo čitateľovi dáva možnosť nazerať na samotné dejiny ako na náhodne sa meniace, rozmanité, často cynické kaleidoskopické obrázky.

„Vo vojnách postupne vymizli kone. Väčšina stajní bola zrušená alebo sa používala na iné účely, a v koncentračnom tábore Birkenau slúžili stajne aj ako ubytovne, a do jednej stajne sa vošlo buď 52 koní, alebo 1000 až 1200 väzňov“.

Hoci Ouředníkova kniha vyšla pôvodne v roku 2001, jeho úvahy majú veľmi aktuálny presah aj do aktuálnej súčasnosti. Vo svojom texte na mnohých miestach poukázal na manipuláciu s dejinami, ktorá mala ďalekosiahly dosah aj na budúcnosť mnohých národov. Táto manipulácia je žiaľ signifikantná aj pre dnešné geopolitické reálie. Opäť sa najmä vo východoeurópskom priestore sprosto manipuluje s dejinami, pričom vôbec nejde o nejaké mytologické legendy stepných kočovných národov, ale o európsku históriu z hľadiska ľudského času veľmi blízku.

Patrik Ouředník trefne píše: „postupom času vyšlo najavo, že ľuďom v bývalých komunistických krajinách je európska identita dosť ľahostajná a ľudia vo východnej Európe že majú k európskym dejinám nedôveru. Niektorí západoeurópski historici hovorili, že je nutné poskytnúť ľuďom vo východnej Európe čas, že im chýba vedomie dejinnej dynamiky, pretože štyridsať rokov komunizmu vytvorilo bezdejinnú dieru. Ľudia z východných krajín to však vnímali inak, a mali pocit, že by mohli ľuďom v západnej Európe poskytnúť mnoho zaujímavých skúseností, a cítili sa opustení a odstrkovaní“.

 

Patrik Ouředník: Europeana, Stručné dejiny 20. storočia, Vydavateľstvo: Premedia, 2015

Teraz najčítanejšie