Denník N

Pohreb islandského ľadovca nesie odkaz budúcnosti

Island je pre turistov, cestovateľov a fotografov krajina známa ako Zem ľadu a ohňa. Žiadna iná krajina nie je ako Island a Island sa svojou neskrotnou, no nebezpečnou prírodou nedá porovnať so žiadnou inou.
Táto krajina prišla o člena svojej prírodnej rodiny, súčasť jej reliéfu, na ktorý sa nedá len tak zabudnúť. Ľadovec Ok. A tak mu Islanďania vystrojili pohreb.

Návšteva Islandu vo mne vyvolala nekonečný obdiv pre divokú prírodu, ktorou krajina oplýva. Impozantné sopky, farebné hory, či obrovské ľadovce a splazy. Krajina ľadu a ohňa však už nie je tým, čím bývala.

Tento august Island stratil jeden z najväčších ľadovcov Okjokull. Zaberal až 11% územia Islandu a v roku 2014 bol vyhlásený za mŕtvy. Islanďania tomuto fenoménu hovoria ‚mŕtvy ľad‚, čo slúži ako označenie ľadovca, ktorý sa nedokáže hýbať. Takáto masa je veľmi tenká a sneh sa na nej rýchlejšie topí ako akumuluje. Okjokull mal 700 rokov.

Protestujúci na ceremónii

„Ľudia mali pocit, že strata ľadovca je dosť dôležitá, aby si zaslúžila pamätník,“ vyjadril sa Dr. Boyer, autor dokumentu This is not Ok, ktorý zaznamenáva smrť ľadovca. „Plakety ako táto oslavujú veci, ktoré ľudstvo vykonalo, prelomy alebo dosiahnutie obrovských vecí. Smrť ľadovca je tiež zásluhou ľudstva, i keď nie práve pozitívnou. Práve vďaka klimatickej zmene sa tento ľadovec roztopil.“

To, čo bolo kedysi ľadovcom je dnes sopka s kúskami ľadu na povrchu.

Ľadovec Ok nie je ani prvý ani posledný. Máme históriu menších ľadovcov, ktoré sa roztopili pred ním. Nikto by si však nemyslel, že niekedy dospejeme do štádia, kedy budú zomierať aj tie najväčšie ľadovce – práve to je dnešná realita.

Na ceremónii sa taktiež zúčastnila aj premiérka Katrin Jakobsdottir. Na miesto, kde sa Okjokull nachádzal, pripevnili plaketu.

„Toto je veľký symbolický moment,“ povedal pán Magnason, autor posolstva na plakete. „Klimatická zmena nemá začiatok ani koniec a myslím, že filozofia za touto plaketou je varovanie. Varovanie pre nás, aby sme si pripomenuli, že takéto historické míľniky sa dejú. A nemali by sme ich normalizovať. Mali by sme sa zobudiť a povedať, fajn, ľadovec je preč, je to dôležité, čo teraz.“

„List budúcnosti: Ok je prvý islandský ľadovec, ktorý stratil svoj status ako ľadovec,“ píše sa na plakete, ktorú na mieste niekdajšieho Ok vystavili.

„Očakávame, že za budúcich 200 rokov postihne všetky naše najväčšie ľadovce rovnaký osud. Tento pamätník slúži na priznanie, že vieme, čo sa deje a čo je potrebné spraviť. Iba vy viete, či sme to zvládli.“

Prehlásenie končí dátumom pohrebu a rekordnou hodnotou CO2 v atmosfére v máji tohto roka: 415 ppm. (častíc na milión)

Nápad s pamätníkom neslúži len na okrasu. Má za cieľ upozorniť na smrť obrovskej masy ľadu a na krajinu, ktorá bude v najbližších 200 rokoch čeliť podobným tragédiám. Plaketa vznikla, pretože smrti ľadovca v roku 2014 nikto nevenoval pozornosť. Aj napriek tomu, že je Ok obľúbená destinácia cestovateľov, ostala ekologická katastrofa ignorovaná.

Môžeme len dúfať, že o 300 rokov si niekto plaketu prečíta a bude môcť povedať, že sme to nakoniec zvládli.

Dôsledky

Roztopenie jedného ľadovca možno neznie ako obrovský problém. Ani by nebol. Chybou je kontinuita. Neriešenie klimatických zmien a ich dosahov na každodennú realitu nám indikuje ďalšie problémy. Ďalšie topiace sa ľadovce a domino efekt prírody, ktorej už pretiekol pomyselný pohár trpezlivosti.

Jedným z týchto problémov je nútená migrácia. Až okolo 2 miliárd  ľudí  (alebo 1/5 obyvateľstva) sa môže naraz ocitnúť bez domova. Podľa tejto štúdie to bude spôsobené zvyšujúcou sa hladinou oceánov. Topiace sa ľadovce k tomuto len prispievajú.

Osobitný problém bude mať krajina Bangladéš. Ak sa hladina oceánov zdvihne čo i len o meter, takmer 15 miliónov obyvateľov skončí ako klimatickí migranti. Viac než 10% krajiny bude pod vodou.

Zdvíhanie hladiny vody je trestom smrti pre niektoré ostrovy ako obľúbené turistické destinácie typu Maldivy. Takéto ostrovy by jednoducho zanikli, spolu s ich endemickou prírodou, možnosťou relaxačného pôžitku, či kultúrou.

Vďaka klimatickým zmenám je v ohrození aj pitná voda. Mnoho národov spolieha na ľadovce, ktoré ju počas obdobia extrémnych zrážok zachytávajú. Počas súch sa ľad roztápa a vyživuje tak riečištia, ktoré majú na starosti celé mestá.

Možno si teraz myslíme, že sa nás tieto záležitosti netýkajú. Koniec koncov, Slovensko má výborné zásoby pitnej vody, sme vnútrozemský štát, takže potopy sa báť nemusíme a migrantov sme už raz „vyriešili“. Topenie ľadovcov je však globálny problém, nie len ekologický a sociálny ako bolo spomenuté vyššie. Globálna ekonomika totiž príliš ľpie na prístavoch a transportoch z ázijských krajín, ako ste sa mohli dočítať v predošlom článku.

Nikto presne nevie, aké dôsledky môže mať zdvihnutie hladiny oceánov na lodnú dopravu a najvyťaženejšie prístavy. Je teda dosť možné, že o zásobu lacného oblečenia, elektroniky, potravín a iných výrobkov dovážaných z Ázie alebo Južnej Ameriky prídeme.

Preto sa správne rozhodnime a nenechajme Island mať ďalší pohreb pre ľadovec. A ani akúkoľvek inú krajinu.

 

Zdroje: https://www.iflscience.com/environment/before-and-after-shots-show-rapid-breakdown-of-icelands-first-dead-glacier/

https://www.theguardian.com/world/2019/aug/19/iceland-holds-funeral-for-first-glacier-lost-to-climate-change

Autor: Radka Slebodniková
Blog: bonjourista.com
Instagram: instagram.com/sosheglows

Teraz najčítanejšie

Fridays for future

Fridays for future je študentská iniciatíva, ktorá vznikla na podnet Švédky Grety Thunbergovej. Je tvorená mladými ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť našej planéty, preto sa snažia štrajkovaním upútať pozornosť autorít na jej neistú situáciu. Prostredníctvom blogu sa pokúsime o problematike klimatickej krízy edukovať aj širokú verejnosť, a to komentovaním aktuálneho diania na tomto poli, reportovaním najnovších vedeckých správ či zverejňovaním našich príhovorov zo štrajkov.