Denník N

A šup do lesa!

Les je jedným z poznávacích znamení Fínska. Prečo v ňom trávi toľko ľudí svoj voľný čas a aké to má benefity? Aj o tom je tento krátky blog. Nezabudla som ani na drevársku lobby. Ak treba sledovať ekonomické ukazovatele, nezostáva ani Fínsko ticho sedieť v kúte.

Od detstva sa celý život pohybujem v mestskom prostredí, kde bol pobyt v prírode vždy vnímaný ako niečo výnimočné. Unikátna udalosť, dovolenka. Niečo, čo treba vopred plánovať a poriadne sa na to pripraviť. Hoci sme ako deti trávili veľa času vonku, bolo to obyčajne okolo paneláku, občasne v čerešňovom sade za ním. Viem, že sú moje skúsenosti ovplyvnené prostredím, v ktorom som žila.

Dnes, keď som sama mamou, naplno oceňujem, aké to je úžasné mať les na dosah ruky. Hoci žijeme v meste, sme obklopení prírodou. To je môj zásadný pocit z Fínska. Parky, lesy, zeleň, jazerá, more… Všetkého je veľa a všetko je blízko. Netreba žiadnu špeciálnu prípravu na to, aby človek trávil čas v prírode. Stačí len vyjsť z domu. A je fakt, že ľudia do tej prírody chodia. Od malička sú k tomu vedení a k prírode majú zdravo pozitívny vzťah. Veď prostredie nás formuje!

zdroj obrázku: súkromný archív autorky

O niekoľkých tisícoch fínskych jazier ste už isto počuli. Za informáciami o jazerách trošku pokrivkávajú informácie o fínskych lesoch. Fínsko je pokryté lesmi na 73,1%  svojho územia, čo ho robí najviac zalesnenou krajinou Európy. Zaujímavé je, že fínske lesy doslova  patria Fínom a Fínkam. Až 60% z celkového množstva lesov je totiž vo vlastníctve individuálnych vlastníkov alebo rodín, ktorých je dokopy viac ako 620.000. Štát vlastní len 26% lesov a lesnícke firmy okolo 9%. Takmer polovica územia pokrytého lesmi je pod prísnou ochranou.

Prečo uvádzam túto štatistiku? Napadlo mi totiž, či nesúvisí dobrý vzťah k prírode práve s vlastníctvom lesa. Úplne by som to ako možnosť nezamietla, avšak odpoveď na otázku, prečo majú Fíni a Fínky pozitívny vzťah k prírode bude určite komplexnejšia.

Ďalšou časťou skladačky je zrejme ich celkový životný štýl. Veľký význam pripisujú rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, pričom si od toho pracovného radi oddýchnu práve v prírode. Kto nemá letnú chatu, akoby nebol Fín!

Vo Fínsku je viac ako pol milióna chát, kde ich majitelia trávia pomerne veľkú časť svojich víkendov a dovolenky. Slovíčkom ,,mökkielämä” označujú typický pomalý život na chate v maximálnom súlade s prírodou. Tieto chaty sú často v blízkosti mora alebo jazera a mnoho z nich je naozaj veľmi sparťanských. Bez prívodu elektriny alebo vody, s ekologickou ,,kadibudkou”. Chata je miestom pokoja a ticha, kde je z úcty k obyvateľom lesa odporúčané vyvarovať sa nadmernému hluku. Zároveň je čas na chate ideálny na všetky druhy aktivít od rybárčenia, kajakovania, bicyklovania, zbierania čučoriedok až po saunovanie, či vlastnoručné opravovanie dreveného móla :)

zdroj obrázku: https://reindeerlakeresort.fi/en/summer-photos-lapland/beach-lake-boat-finland-cottage-sauna-2/

Ak však nemám chatu a nevlastním ani les, som stratená? Vôbec nie! Ak by aj rodičia vzťah k prírode nemali (áno, aj to sa vo Fínsku môže stať), stále je tu inštitucionálna výchova. Deti už počas predprimárneho vzdelávania trávia čas v lese. Pravidelné vychádzky umožňujú nielen pozorovať prírodu zblízka, ale podporujú u detí koordináciu, rozvoj rovnováhy, zlepšujú celkovú fyzickú výdrž a mnoho iného.

Je preukázané, že pobyt v prírode podporuje kreativitu a schopnosť riešiť problémy. Príroda nám poskytuje emocionálne pozitívne podnety, ktoré nepôsobia rušivo ako je tomu v prípade  moderných technológií, ktorými sme denne obklopení. Pozitívny dopad má pravidelná detská hra v zelenom prostredí (tráva, stromy) na deti s poruchou pozornosti (t.j. ADD a ADHD). Deti s poruchou pozornosti, ktoré sa hrajú vonku, majú miernejšie príznaky ako tie, ktoré trávia čas primárne vo vnútornom prostredí.

zdroj obrázku: https://finlandnaturally.com/seasons/planning-on-visiting-finland-heres-what-you-can-expect/

Tieto výhody si veľmi dobre uvedomujú odborníčky a odborníci v oblasti vzdelávania, rovnako k nim inklinuje aj veľká časť verejnosti. Ekonomické záujmy však neobchádzajú ani Fínsko a existujú určité rozpory medzi tým, čo chce verejnosť a čo hovorí štátna pokladnica.

Lesné hospodárstvo je dôležitým pilierom fínskej ekonomiky. Priamo zamestnáva okolo 65.000 ľudí, pričom podiel lesného hospodárstva na ziskoch z celkového exportu je na úrovni okolo 20%. Uvedomujúc si tieto ekonomické ukazovatele, je drevárska lobby silným hráčom. Pred troma rokmi docielila dokonca výnimku pred Európskym Parlamentom, ktorý podľa jej požiadaviek zmenil smernicu o zachytávaní emisií oxidu uhličitého.  Európska únia v tejto smernici plánovala obmedziť ťažbu v európskych lesoch. Po zásahu fínskej drevárskej lobby sa ťažba nemusí obmedziť, pokým zostane kapacita lesa uskladňovať oxid uhličitý nezmenená. To znamená, že Fínsko môže naďalej zvyšovať ťažbu dreva, ale musí dbať o vysádzanie nových stromov.

A vo Fínsku sa ťažba naozaj zvyšuje. Holoruby podobné slovenským Nízkym Tatrám tu nenájdete, ale Fínsky inštitút prírodných zdrojov uvádza nárast ťažby medziročne o 12%. Najväčšia ťažba dreva prebieha na území vo vlastníctve drobných vlastníkov, čo je však logické vzhľadom k tomu, že vlastnia najväčšiu časť fínskych lesov.

Napriek fínskej drevárskej lobby verím, že Fínsko splní svoj záväzok a bude do r. 2035 uhlíkovo neutrálnou krajinou. A nám všetkým prajem, aby sme benefity lesa vnímali a nechali prírodu na nás pôsobiť. Tak šup do lesa! Aspoň cez víkend…

 

Teraz najčítanejšie

Ľubica Vyšná

Som rozpoltená medzi dve krajiny. Jedna už nie je úplne mojím domov a tá druhá sa ním ešte úplne nestala. Aj o tom budú moje príspevky. O živote vo Fínsku, aj o živote na Slovensku. A aj o kadečom inom. Dozrel opäť čas rozpísať sa. Vitajte!