Denník N

Záhada rímskeho míľnika z Podunajských Biskupíc a problém rímskej hranice (3. časť – archeologické a epigrafické pramene)

Stáli na našom Žitnom ostrove rímske mestá?

Na začiatku tejto série som chcel napísať krátky popularizačný článok o rímskom míľniku z čias cisára Alexandra Severa (cisár 222 – 235), ktorý do roku 1876 stál v Podunajských Biskupiciach (1. časť). Dnes tam stojí jeho kópia vyhotovená v roku 1996. Potom som narazil na úskalie priebehu hranice Rímskej ríše cez Žitný ostrov (2. časť). Podľa jedných prebiehala dnešným hlavným tokom Dunaja, prípadne aj Mošonským ramenom, podľa druhých bola posunutá až na dnešný Malý Dunaj. Ak bol ostrov súčasťou Impéria, mohli by to dokazovať archeologické nálezy. Dokonca sa tam mohli nachádzať rímske mestá, ktoré tam niektorí bádatelia umiestňujú.

Na úvod vypíšem niekoľko vyjadrení k existencii rímskych miest na Žitnom ostrove. Sú veľmi jednoznačné, ale názory iných bádateľov sú napriek tomu opačné.

„Žitný ostrov bol teda integrálnou súčasťou rímskej ríše, ktorý bol úzko zapojený do organického života ríše. Na ostrove sa nachádzalo viac sídlisk municipiálneho charakteru. Štyri municipiálne mestá rímskeho obdobia čakajú na archeologické vykopávky. Chertobalos, Flexum, Biskupické municípium a Balvanská kolónia.“ (Peter Püspöki Nagy, 1971, s. 173 – 174)

Pojem municipium ma zložitejšiu genézu, ale pre naše potreby stačí vedieť, že išlo o mesto, ktorého obyvatelia mali rímske občianstvo a štát zákonom uznával ich samosprávu. Pre porovnanie v Gerulate (Bratislava-Rusovce) sa nachádzala len civilná osada (vicus), pripomínajúcu skôr dedinu a napriek tomu nachádzame rímske stopy takmer všade, kde začneme kopať. Toto je dôležité pamätať si pre nižšie predložené archeologické dôkazy.

S rímskym osídlením súhlasí aj ďalší veľký zástanca príslušnosti Žitného ostrova k Rímskej ríši. „Dnes nelze již podle mého názoru pochybovat o římské lokalitě v Podunajských Biskupicích, odkud vycházela cesta napříč Žitným ostrovem. … Je nesporné, že v blízkosti Kameničné – Balvany byla významná římská lokalita, asi stanice a osada, podobně jako v Biskupicích.“ (Oldřich Pelikán, 1978, s. 216 a 217)

A ešte jedno vyjadrenie od autora, ktorý v roku 1930 ako prvý upozornil na nezrovnalosť rímskej hranice na Žitnom ostrove vychádzajúc zo súradníc Klaudia Ptolemaia, ktorý žil približne v rokoch 100 až 170. „Zbytky Chertobalu bude snad třeba hledati někde při severním okraji Velkého Žitného ostrova, který patřil podle Ptolemaiova obrazu dunajského toku ještě k římské Pannonii, a zbytky Anduaitia (Anduaetia) někde níže po vodě na slovenském území severně od starověkého hlavního řečiště dnešního Malého Dunaje.“ (Emanuel Šimek, 1949, 89 – 90)

Asi najmenej diskutabilná je poloha miesta Ad Flexum (Flexon). V rozsiahlej štúdii z roku 1971 ho Peter Püspöki Nagy umiestňuje do koryta dnešného hlavného toku Dunaja alebo do katastra obce Bodíky (okres Dunajská Streda), čo je približne 12 km vzdušnou čiarou od maďarského mesta Mosonmagyaróvár, s ktorého polohou sa Ad Flexum tradične stotožňuje. Presná poloha tohto rímskeho tábora nie je síce identifikovaná, ale toto umiestnenie vychádza z antických prameňov a z množstva archeologických nálezov. Sám autor netradičného umiestnenia v článku z roku 2011 bez ďalšej diskusie stotožňuje Ad Flexum s Mosonmagyaróvárom.

V štúdii sa ďalej Peter Püspöki Nagy venuje lokalizácii osád Chertobalos a Anduaition. Chertobalos kladie do katastra obcí Zemianska Olča, Tôň, Holiare, Bodza, Lipové, prípadne do západnej časti obce Okoličná na Ostrove (všetky okres Komárno). Anduaition je umiestnený severovýchodne od Chertobalosu v blízkosti ľavého brehu Váhodunaja v katastroch mesta Kolárovo a obcí Nesvady, Vrbová nad Váhom (časti Zlatá osada a Hliník) a Kameničná (všetky okres Komárno). Anduaitionu sa ďalej bližšie nevenuje, nakoľko sa má nachádzať mimo Žitného ostrova a tým pádom podľa jednej z teórii aj mimo Rímskej ríše.

Predpokladaná poloha rímskeho mesta Chertobalos podľa výpočtov Petra Püspöki Nagyho

Čo nám hovoria archeologické pramene? Ešte začiatkom minulého storočia prevládal nesprávny názor, že Žitný ostrov bol až do 13. storočia neobývaný. Tento názor pramenil aj z absencie archeologických nálezov z ostrova. Situácia sa postupne menila a nálezy z rôznych historických období, vrátane doby rímskej pribúdali. Začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia už bolo známych okolo 20 rôznych nálezísk rímskych artefaktov zo Žitného ostrova. Išlo o náhodné nálezy, keďže v tom čase tu ešte stále nebol realizovaný žiadny archeologický výskum zameraný na dobu rímsku. Prvý väčší výskum, ku ktorému sa vrátim v závere článku začal až v roku 1988.

Zo Žitného ostrova pochádza aj množstvo epigrafických pamiatok. V tomto prípade hovorím o nápisoch na kameni, ako sú napríklad oltáre, náhrobné kamene alebo míľniky. V roku 1971 Peter Püspöki Nagy eviduje 36 takýchto nápisov zo Žitného ostrova, pričom pri 14 z nich tvrdí, že „určite vieme, že pochádzajú z územia ostrova“. Zvyšné sú dovezené z územia dnešného Maďarska. Do tohto počtu paradoxne zahŕňa aj dva nápisy z obce Virt (okres Komárno), ktorá sa na Žitnom ostrove nenachádza. Zvyšné nápisy pochádzajú z lokalít Podunajské Biskupice, Okoličná na Ostrove, Kameničná časť Balvany a Komárno. Dôveryhodnosť týchto nápisov ako výpovedného zdroja pre dané miesto je však veľmi diskutabilná. To, že tu boli objavené napríklad v 18. alebo 19. storočí neznamená, že boli pre tieto lokality vyrobené a nachádzajú sa na nich nepretržite od 2. alebo 3. storočia. Dnes je zastávaný všeobecný názor, že s výnimkou rímskych táborov v Gerulate (Bratislava-Rusovce) a v Iži boli všetky kamenné nápisové pamiatky donesené na lokality, kde boli objavené v neskorších obdobiach. Jediný rímsky nápis, ktorý nezmenil nielen lokalitu, ale ani polohu a už vyše 1800 rokov je na svojom pôvodnom mieste, je nápis na trenčianskej hradnej skale.

Rozobrať všetky rímske nálezy a epigrafické pamiatky zo Žitného ostrova nie je v tomto článku možné. To by si vyžadovalo samostatnú sériu. Po vylúčení tábora Ad Flexum sa budem venovať zvyšným trom rímskym mestám umiestneným na Žitný ostrov. Budú to Chertobalos, rímska lokalita na území obce Kameničná časť Balvany a municípium v Podunajských Biskupíc.

V domnelej polohe Chertobalosu sa našli rímske zbrane a náčinie z Tône, minca a bronzová soška Amora zo Zemianskej Olče, črepy keramiky z Holiar a dva kamenné votívne nápisy z Okoličnej na Ostrove. Samotný zoznam je veľmi stručný a navyše nie vždy presvedčivý. Pri minci nie je známa doba nálezu, nálezové okolnosti ani len identifikácia samotnej mince. Soška Amora je na tom podobne a jej pôvod zo Zemianskej Olče sa len predpokladá. Nápisy známe od roku 1787 nemôžeme taktiež s istotou spojiť s Okoličnou na Ostrove. Peter Püspöki Nagy vo svojej štúdii tieto výhrady nevyslovuje a artefakty bez spochybnení spája s udávanými miestami nálezu. Na základe dnes preukázateľných archeologických prameňov nevieme Chertobalos stotožniť s touto lokalitou a jeho skutočná poloha je stále neznámou.

Obec Kameničná časť Balvany stotožňuje Peter Püspöki Nagy s rímskym municípiom na základe dvoch prameňov. Prvým je nález rímskeho stavebného materiálu zo zaniknutej časti osady Balvany, konkrétne tehál s vyvýšeným okrajom používaných pri výstavbe hypokausta (podpodlahové vykurovanie) a potrubia. Informácie máme zo správy Arnolda Ipolyiho-Stummera z roku 1859. Ten ďalej dodáva, že: „…na tomto mieste pôvodne skutočne boli rímske budovy, z materiálu ktorých a na ich mieste bol vybudovaný už v roku 1268 starý kostol…“ Druhým prameňom je opäť diskutabilný kamenný rímsky nápis, ktorý sa našiel zamurovaný v dome a podľa Vojtecha Ondroucha bol privezený z územia Maďarska pravdepodobne k stavbe kostola. Ale čo s objaveným stavebným materiálom? Bohužiaľ, nemáme k dispozícii podrobnú nálezovú správu, ktorá by nám tento problém pomohla viac objasniť. Ten teoreticky mohol pochádzať zo stavby, ktorá tu stála, ale to automaticky neznamená rímsku lokalitu a už vôbec nie mesto. Z nášho územia poznáme viaceré stavby postavené rímskou stavebnou technikou napríklad pre germánsku nobilitu. Stavebný materiál mohol byť na lokalitu dopravený aj neskôr z úplne iného miesta práve na výstavbu zmieneného kostola. Za zamyslenie stojí aj fakt, že z celej Kameničnej, kde malo stáť rímske mesto, nie je evidovaný nález ani jednej rímskej mince. V Kameničnej bolo taktiež realizovaných viacero archeologických výskumov a prieskumov, avšak bez rímskych stôp. V rokoch 1974 a 1986 slovansko-avarské pohrebisko, 1979 osídlenie z doby halštatskej, 1983 až 1985 v časti Balvany staromaďarské pohrebisko z 10. až 11. storočia. Cieľom bolo preveriť aj informácie o rímskej lokalite. Objavený materiál ale zrejme pochádzal zo zaniknutých stredovekých stavieb. Navyše, po veľkej povodni v roku 1965 bola práve z tejto spornej lokality odkopaná zemina z plochy 80 x 80 m do hĺbky 3 až 4 m na spevnenie hrádzí. Podľa miestnych občanov boli zničené kamenné základy niekoľkých budov a veľké množstvo kostrových hrobov. Nie je vylúčené, že okrem základov kostola boli na mieste zvyšky ďalších stredovekých objektov, prípadne predpokladanej stavby z doby rímskej. Sám autor prieskumu ale upozorňuje: „Možno počítať aj s variantom, že na stavbu stredovekých objektov bol použitý materiál z deštruovaných rímskych stavieb na pravom brehu Dunaja.“ (Anton Točík, 1980, s. 212)  Napriek rôznym náznakom nám archeologické a epigrafické pramene opäť vierohodne nepreukazujú existenciu rímskeho municípia, i keď hlavný zástanca teórie tvrdí opak.

Posledným rímskym mestom na Žitnom ostrove má byť Biskupické municípium. Hlavnými dôkazmi jeho existencie sú tri epigrafické pamiatky z Podunajských Biskupíc. Prvou je míľnik, ktorému sa detailnejšie venujem v prvej časti seriálu. Na míľniku je uvedená vzdialenosť XVI rímskych míľ. Problém je v tom, že nevieme, od akého miesta. 16 míľ síce zodpovedá vzdialenosti medzi Podunajskými Biskupicami a rímskym Carnuntom, z čoho časť bádateľov súdi, že míľnik v dobe rímskej stál v Biskupiciach, avšak okrem spochybniteľnej zhody vzdialeností na to neexistuje žiadny dôkaz. Keďže na míľniku nie je uvedený východiskový bod, mohol byť umiestnený prakticky kdekoľvek vo vzdialenosti 16 míľ od tohto bodu.

Druhý rímsky nápis bol objavený v roku 1964 na povale Kostola svätého Mikuláša z 13. storočia. Nápis datovaný do 3. storočia je zamurovaný do steny a predstavuje len zlomok z väčšieho nápisu. Existujú dva rôzne preklady, ktoré nebudem podrobnejšie rozoberať. V stručnosti nápis hovorí o civilnej kariére občana, z ktorej sa dá dedukovať, že ju vykonával v meste. Keďže nápis sa viaže k mestu a podľa Petra Püspöki Nagyho mohol byť vyhotovený na lokalite súčasného nálezu, je „svedectvom o existencii municipiálneho sídliska na území Biskupíc“. Reálne však nevieme, skadiaľ bol nápis v 13. storočí dopravený na výstavbu kostola, kde bolo jeho pôvodné uloženie v 3. storočí, a teda ani na aké mesto sa viazala kariéra občana na ňom uvedená.

Rímsky nápis v Kostole svätého Mikuláša, 3. stor. n. l., Podunajské Biskupice

Treťou epigrafickou pamiatkou z Podunajských Biskupíc je neúplná rozlámaná rímska tehla s kolkom vojenskej jednotky. Objavená bola v roku 1968 v hĺbke asi 6 až 7 metrov. Vybagrované boli aj ďalšie tehly, údajne bez kolkov, ale tie neboli odovzdané na výskumné účely. Ako je to už zvykom, i krátky nápis na tehle má dve rôzne čítania. Prvé je II. kohorta itlaských dobrovoľníkov (cohors II Italicorum Voluntariorum). (Peter Püspöki Nagy, 1971, s. 160) Druhé čítanie je II. légia Italická (legio II Italica). (Titus Kolník, 1980, s. 56)

Na základe jednej kolkovanej tehly so sporným čítaním vojenskej jednotky vyslovil autor prvého prekladu až extrémne odvážne tvrdenie. Nález tehly s kolkom II. kohorty rovná sa sídlo kohorty v Podunajských Biskupiciach. Veliteľom kohorty bol tribún a súpis Notitia Dignitatum so zoznamom civilných a vojenských úradov z roku 430 uvádza v stredodunajskom priestore sídla dvoch tribúnov. Ďalej si dovolím odcitovať z aktuálnej publikácie, ktorá je dôkazom, že autor svoje stanovisko ani pod váhou súčasných výskumov a názorov nekorigoval: „Oprávnene možno teda predpokladať, že z tých dvoch tribúnskych sídel, ktoré uvádza Notitia Dignitatum v Pannonia Prima, a ktoré ešte neboli lokalizované, – t. j. Arrianae alebo Caratena (Carobena) – jedno sa nachádzalo na území Podunajských Biskupíc.“ (Peter Püspöki Nagy, 2011, s. 9)

Rímske archeologické nálezy z katastra Podunajských Biskupíc boli do roku 2017 minimálne. K vybagrovaným tehlám môžeme pridať napríklad bronzovú mincu cisára Commoda (cisár 177 – 192) objavenú v záhrade pri nemocnici v roku 1988. Začiatkom decembra 2017 bol počas archeologického výskumu pred výstavbou diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 objavený neskoroantický germánsky dvorec. Následný výskum z roku 2018 určil, že dvorec bol súčasťou väčšieho germánskeho sídliska. Samotný dvorec mal rozlohu cca 90 x 70 m, bol obkolesený drevenou ohradou a vnútornú zástavbu tvorilo 7 drevených pravouhlých stavieb postavených minimálne vo dvoch stavebných fázach. Z hnuteľných nálezov sa tu našli napríklad fragmenty germánskej a rímskej keramiky, fragmenty rímskych tehál, germánsky hrebeň, úlomky skla, hlinené prasleny, jantárová perla a rímske mince, ktoré umožnili presnejšie datovať existenciu dvorca do poslednej tretiny 4. storočia. Dvorec bol postavený rímskym spôsobom na germánskom sídlisku, ktoré inak pozostávalo z jednoduchých do zeme čiastočne zahĺbených chalúp. Lepšie situovaný Germán si pravdepodobne na výstavbu svojho bohatšieho príbytku pozval majstrov z Rímskej ríše.

Pohľad zhora na neskoroantický dvorec a jeho bezprostredné okolie, Podunajské Biskupice (foto: Andrej Žitňan)

Na stránke mestskej časti Podunajské Biskupice sa bez podloženia tejto informácie píše, že objavenie dvorca potvrdzuje existenciu municípia. Samotný vedúci výskumu pri výstavbe obchvatu D4R7 oponuje: „S fenoménom na rímsky spôsob vystavaných „rezidencií“ v Barbariku nás okrem iných informuje aj rímsky historik Ammianus Marcellinus. Píše, že medzi Mohanom a Neckarom mali Germáni starostlivo vystavané na rímsky spôsob celé sídla „domitilia cuncta ritu romano constructa“. A podobne tomu bolo aj na území dnešného Slovenska. Dvorec bol osídlený krátkodobo počas 2. polovice 4. storočia. S určitosťou nevykazuje znaky rímskeho municípia, a predstavuje rezidenčnú stavbu mimo územia Rímskeho impéria.“ (Milan Horňák, 8. 8. 2019)

V čase, keď vychádzalo najviac článkov obhajujúcich rímsku hranicu na Malom Dunaji nebol na Žitnom ostrove realizovaný žiadny výskum zameraný na dobu rímsku. Archeologické pramene pozostávali z roztrúsených náhodných rímskych nálezov. Tie samy o sebe nie sú dôkazom rímskej nadvlády, veď nejaký ten rímsky artefakt sa našiel takmer v každom kúte Slovenska. Na druhej strane germánske sídliská a pohrebiská sú príznačné skôr pre územie barbarov. Prvý väčší archeologický výskum germánskej lokality sa na Žitnom ostrove uskutočnil v rokoch 1988 až 1992 s doplnkovým výskumom v roku 2003 vo Veľkom Mederi. Odkrytá bola časť germánskej osady, ktorá vznikla v druhej polovici 2. storočia a zanikla okolo 2. polovice 4. storočia. Ďalšie germánske nálezisko, konkrétne pohrebisko zo Žitného ostrova pochádza z Dunajskej Stredy. To je síce známe od konca 19. storočia, ale až v roku 2008 sa ho podarilo lokalizovať a uskutočniť povrchový prieskum. Na základe starších i novozískaných nálezov sa zistilo, že na pohrebisku sa pochovávalo od 1. storočia pravdepodobne až hlboko do 4. storočia. Obe lokality sú pripisované germánskemu kmeňu Kvádov.

Na záver môžeme konštatovať, že: „Veľký Žitný ostrov bol integrálnou súčasťou naddunajského barbarika počas celej doby rímskej. Na základe nálezov z pohrebiska v Dunajskej Strede sa možno domnievať, že toto územie zasiahla už jedna z najstarších vĺn kvádskej kolonizácie v prvej polovici 1. storočia.“ (Vladimír Varsík – Péter Prohászka, 2009, s. 202)

Ale čo Ptolemaiovo určenie hranice na rieke Dunaj? Jeho súradnice boli na svoju dobu pozoruhodné, ale mali svoje nedostatky. Podklady k nim získaval z druhej ruky a jeden sporný bod zatiaľ neprevážil iné dôkazy. A možno určil tok rieky presne, len nemal správnu informáciu, že hranica neprechádza týmto, ale o niečo južnejším tokom. To zároveň nevylučuje, že dunajské korytá mali v minulosti inú mohutnosť a priebeh ako dnes.

Na základe súčasných poznatkov môžeme povedať, že rímska hranica neprechádzala dnešným Malým Dunajom a Veľký Žitný ostrov ani Podunajské Biskupice neboli súčasťou Rímskej ríše. Ani po takmer 50 rokoch od publikovania teórie štyroch rímskych miest na ostrove nič nenasvedčuje tomu, že sa tam naozaj nachádzali. Záhada míľnika ostáva záhadou v tom zmysle, že nevieme, kde pôvodne stál, avšak Podunajské Biskupice sú zatiaľ mimo hry. Informácie na stránke mestskej časti vychádzajú primárne zo zdrojov jedného autora, ktorý svoje názory nekorigoval ani na základe najnovšieho stavu bádania.

Viac svetla do tejto problematiky môže v budúcnosti vniesť Andrej Sabov, ktorý je od tohto roku riešiteľom dizertačnej práce na tému Žitný ostrov v dobe rímskej u Vladimíra Varsika na Katedre klasickej archeológie FF TU.

Na koniec by som rád upozornil na to, že ani dnes nepanuje zhoda v zobrazovaní hranice Rímskej ríše na strednom Dunaji. Na Malom Dunaji sa už síce nevyznačuje, ale časť autorov ju umiestňuje na hlavný tok Dunaja a časť aj na Mošonské rameno.

Pozri napríklad:
– hlavný tok Dunaja: Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia, 2012 (s. 218), zborník Dunajský Limes a odkaz rímskej antiky na ľavom brehu Dunaja, 2018 (s. 16 a 66)
– Mošonské rameno: Hranice Rímskej ríše. Slovensko, 2013 (s. 44), Příběhy civilizace a barbarství – Pod nadvládou Říma, 2018 (s. 134 a 135)

Poznámka:
Nálezy mincí sú určené podľa kníh Nálezy mincí na Slovensku I až V/1 pokrývajúce obdobie do roku 2016.

 

Použitá literatúra:

BÁTORA, Jozef. 1975. Záchranný výskum slovansko-avarského pohrebiska v Kameničnej. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1974 (AVANS), Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 1975. s. 20.

BUDAJ, Marek – HUNKA, Ján (zostavovatelia). 2018. Nálezy mincí na Slovensku V/1. Bratislava-Nitra : Archeologický ústav SAV, Historické múzeum SNM, 2018. 259 s. ISBN 978-80-8196-026-0.

HLINKA, Jozef – KOLNÍKOVÁ, Eva – KRASKOVSKÁ, Ľudmila – NOVÁK, Jozef. 1978. Nálezy mincí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978, 296 s.

HRNČIARIK, Erik – HORŇÁK, Milan. 2018. Neskoroantický dvorec v Podunajských Biskupiciach. In: Dunajský Limes a odkaz rímskej antiky na ľavom brehu Dunaja. Bratislava : Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s Academiou Istropolitanou Novou, 2018, ISBN 978-80-99911-00-1 s. 128 – 135.

KOLNÍK, Titus. 1980. Novšie archeologické nálezy k pobytu Rimanov na Slovensku. In Laugaricio. Zborník historických štúdií k 1800. výročiu rímskeho nápisu v Trenčíne. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. s. 37 – 72.

KOLNÍK, Titus – KREKOVIČ, Eduard – SNOPKO, Ladislav – GERŽOVÁ, Jana – FERUS, Viktor – HEČKOVÁ, Janka. 1993. Doba rímska. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 210 – 274.

KOLNÍKOVÁ, Eva – HUNKA, Ján (zostavovatelia). 1994. Nálezy mincí na Slovensku IV. Nitra : Archeologický ústav SAV, 1994. 292 s. ISBN 80-901159-2-6.

KOMORÓCZY, Balázs – VLACH, Marek. 2018. Příběhy civilizace a barbarství – Pod nadvládou Říma. Brno : Archeologický ústav AV ČR, 2018. 289 s. ISBN 978-80-7524-014-9.

KŘÍŽEK, František. 1935. K rímskemu míľniku z Biskupíc. In Sborník Matice slovenskej. 1935, roč. 13, č. 4, História, s. 341 – 347.

MUSILOVÁ, Margaréta – TURČAN, Vladimír a kolektív. 2010. Rímske pamiatky na strednom Dunaji od Vindobony po Aquincum. Bratislava : Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, Slovensko, 2010. 200 s. ISBN 978-80-968910-1-6.

ONDROUCH, Vojtěch. 1938. Limes Romanus na Slovensku. Bratislava : Učená Společnost Šafaříkova. 154 s.

ONDROUCH, Vojtech. 1964. Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava : Slovenská akadémia vied. 200 s.

PELIKÁN, Oldřich. 1978. Hranice římského impéria na Malém Dunaji. In Listy filologické. ISSN 0044-8699, 1978, roč. 101, č. 4, s. 213 – 220.

PELIKÁN, Oldřich. 1983. Římské imperium a území ČSSR ve světle nových výzkumů. In Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity. Řada archeologicko-klasická. 1983, roč. 32, č. E28, s. 219 – 228.

PÜSPÖKI NAGY, Peter. 1969. Podunajské Biskupice. Monografia starších dejín. Bratislava : Dom osvety Bratislava-vidiek, 1969. 234 s.

PÜSPÖKI NAGY, Peter. 1971. Limes Romanus na Slovensku. In Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Historica. 1971, roč. 21/1970, s. 129 – 175.

PÜSPÖKI NAGY, Peter. 2011. O písomnej zmienke Podunajských Biskupíc z roku 1221 a o veciach s ňou súvisiacich. In JÉGH, Izabella (zostavila): Podunajské Biskupice. 790. výročie. Bratislava : Vydavateľstvo Madách-Posonium spolu s Mestskou časťou Bratislava – Podunajské Biskupice, 2011. ISBN 978-80-7089-526-9, s. 8 – 14.

ŠIMEK, Emanuel. 1949. Velká Germanie Klaudia Ptolemaia. Svazek III. Část 1. Brno : Masarykova universita s podporou Ministerstva školství, věd a umění, 1949. 266 s.

TOČÍK, Anton. 1980. Archeologické prieskumy v roku 1979. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1979 (AVANS), Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 1980. s. 211 – 215.

TRUGLY, Alexander. 1986. Pokračovanie výskumu pohrebiska v Kameničnej-Balvanoch. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1985 (AVANS), Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 1986. s. 230 – 231.

TRUGLY, Alexander. 1987. Prieskumy v okrese Komárno. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1986 (AVANS), Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 1987. s. 105 – 106.

VARSIK, Vladimír – PROHÁSZKA, Péter. 2009. Nové poznatky o osídlení Veľkého Žitného ostrova v dobe rímskej. In KARWOWSKI, Maciej – DROBERJAR, Eduard. (editori): Archeologia Barbarzyńców 2008. Powiązania i kontakty w świecie barbarzyńskim. Collectio Archaeologica Ressoviensis XIII. Rzeszów : Instytut Archeologii Uniwersytetu Rzeszowskiego, 2009, ISBN 978-83-7667-026-3 s. 187 – 209.

ŽÁK MATYASOWSZKY, František. 2003. Antické nápisné pamiatky na území Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2003. 142 s. ISBN 80-8050-588-8.

História Podunajských Biskupíc. [online]. [cit. 7. 7. 2019]. Dostupné na internete:
http://www.biskupice.sk/sk/Historia.html

Zdroje obrázkov:

Predpokladaná poloha rímskeho mesta Chertobalos podľa výpočtov Petra Püspöki Nagyho:
PÜSPÖKI NAGY, Peter. 1971. Limes Romanus na Slovensku. In Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Historica. 1971, roč. 21/1970, s. 129 – 175.

Rímsky nápis v Kostole svätého Mikuláša:
Archív MÚOP, foto: PhDr. Jana Hamšíková (fotené 12. 2. 2019)

Pohľad zhora na neskoroantický dvorec a jeho bezprostredné okolie:
Pri stavbe nultého obchvatu odkryli vzácne poklady: Jeden z nich je poriadne záhadný. [online]. [cit. 22. 7. 2019]. Dostupné na internete:
https://www.cas.sk/clanok/808035/pri-stavbe-nulteho-obchvatu-odkryli-vzacne-poklady-jeden-z-nich-je-poriadne-zahadny/

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.