Denník N

„Milan M. povedal to, čo si myslí takmer celý národ.“ #niesomcelynarod

„To sa máme báť povedať, že časť Rómov zneužíva sociálny systém?“ pýta sa nás poslanec NR SR a dlhoročný premiér Slovenska Róbert Fico vo svojom videu. Muž, ktorý so svojim tímom tento zneužívaný model vytvoril. Úprimne: žijúc nejaký čas v separovanej lokalite, nekonal by som inak a systém by som využil pre svoj prospech tak, ako sa len dá.

Slová predsedu najsilnejšej politickej strany nezapadli prachom ani (S)merom dovnútra strany. Premiér Peter Pellegrini v nedeľnej relácii V politike hovorí: „Ja nemám nič proti tomu, ak budeme hovoriť a cítime potrebu hovoriť o rómskej otázke – to je v poriadku. Ale ak chceme o nej hovoriť, tak si treba potom priznať: pán predseda Fico bol predsedom vlády desať rokov a mal sa venovať rómskej otázke.

Rómska  otázka: The NeverEnding Story (nielen) slovenskej politiky. Prečo nevieme na rómsku otázku odpovedať? Je fajn pýtať sa a kriticky myslieť. Táto rómska otázka (doteraz som znenie tejto opytovacej vety nepočul), je však rovnako hlúpa ako otázka položená mne a poľskému kolegovi počas prednášky (na univerzite podotýkam): „Ako je možné, že židovská a nemecká menšina v Poľsku žije v súčasnosti vedľa seba?

Dôvodom nekonečných debát je etnizujúci pohľad. Ian Hancock, profesor Texaskej Univerzity v Austine poznamenáva: Vo svojom úsudku sa dopúšťate zásadného omylu, zamieňate si kultúru Rómov s kultúrou chudoby. Chybu v tomto diskurze robia oba protipóly: radikáli, ktorí prirovnávajú deti z marginalizovaných rómskych komunít k ZOO, ale aj tí, ktorí majú nekritické slniečkarske úmysly, keď sa v „odbornom“ statuse pýtajú: „Prečo nechodia rómske deti do materskej školy?“ Nemám pocit, že by deti Cigánskych diablov či mojich priateľov hlásiacich sa k rómskej národnosti nechodili do škôlky. Ak označíme Rómov za cieľovú skupinu sociálnej práce, je to prvý krok k rasizmu. V Nemecku máme problém s gangmi prisťahovalcov zo severnej Afriky: Maroka, Alžírska.. No nikdy nehovoríme o sociálnej práci s Maročanmi, Alžírčanmi, a pod. Prestaňme stigmatizovať a nálepkovať, hoci máme dobré úmysly. “, povedal nemecký kolega na konferencii v Bielefelde v roku 2016. Cesta do pekla je napokon dláždená dobrými skutkami. Definujme teda problém: zneužívanie sociálneho systému časťou Rómov (formulácia R. Fica), oprime sa o fakty a ponúknime riešenia.

Zjednodušene: ak žijete v osade a nemáte žiadny príjem, máte nárok na poberanie dávok v hmotnej núdzi. Tie upravuje Zákon o pomoci v hmotnej núdzi č.417/2013. Bezprostredne sa Vás týka najmä §10, ktorý upravuje výšku príspevkov: pre jednotlivca je to napríklad 64,70,-EUR mesačne a pre dvojicu s viac ako 4 deťmi 226,90,-EUR. Zadarmo nedostávate nič, pretože i dávku je nutné odpracovať: 32 hodín mesačne. Ak sa rozhodnete zostať doma a nepracovať, dávka sa Vám kráti o sumu 64,70,-EUR. Pre spomínanú dvojicu to môže byť mínus 129,40,-EUR (2×64,70). V menovanom zákone sa uvádzajú aj iné príspevky: ochranný, aktivačný alebo príspevok na nezaopatrené dieťa či príspevok na bývanie. Avšak nie na všetky máte nárok automaticky. Napríklad, ak Vaša chatrč leží na nelegálnom pozemku alebo je Vaše dieťa blicér a chodí poza školu, ste ukrátení o príspevok na bývanie a na nezaopatrené dieťa. Ak záškoláctvo pretrváva, môžete byť ako rodič trestne stíhaný, čo sa na Slovensku aj deje. Ako si teda život zjednodušiť? Privyrobiť si zbieraním čučoriedok či hríbov je skvelá príležitosť. Čo však robiť ak musíte práve odpracovať svojich 32 hodín? Alebo ďalších 64 hodín v prípade tzv. aktivačného príspevku? Péenka je vhodnou alternatívou, veľmi využívanou v letných mesiacoch. Ak máte to šťastie, že starosta, príp. iní pracovníci, pracovníčky úradu nemajú čas a chuť dať Vám prácu, často ste svoje hodiny „odpracovali“ len na papieri. Byť poberateľom dávky v hmotnej núdzi je ešte výhodná z ďalších dvoch dôvodov, tak pre Vás, ako aj pre štát:

*pre Vás: nemusíte čakať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v rade na Oddelení služieb pre občana a aktívne si hľadať zamestnanie alebo sa tzv. mesačne hlásiť;

*pre štát: poberatelia dávok v hmotnej núdzi nefigurujú v prezentovaných štatistikách miery evidovanej nezamestnanosti, ktorej výška za júl 2019 dosahovala 4,97%. Bombastické číslo bolo prezentované s patričnou pompou.

Mýtus o zneužívaní sociálneho systému Rómami odborne, v číslach prehľadne spracovala výskumná správa INESS ešte v roku 2016 (http://iness.sk/mytus/wp-content/uploads/ROMA-2016.pdf). V nej sa okrem iného napríklad uvádza, že rodiny  s viac  ako 4 deťmi poberajú prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi a príplatkov necelých 13,4 mil. eur ročne. Jedná sa o polovicu sumy, akú vláda vyčlenila na stavbu Národného futbalového štadióna. Ten bol však v národnom záujme postavený pre našich ľudí.

Obyvatelia osád využívajú to, čo im štát ponúka. Ani ja by som nekonal inak. Počas mojich pár týždňov strávených v separovanej lokalite ich životným stratégiám plne rozumiem. Je fajn, ak starosta nemá pre mňa prácu, no hodiny mi vykáže. Ja mám aspoň čas na fušky alebo môžem ísť na borovky (čučoriedky, pozn. autora). Zdravotné poistenie za mňa zaplatí štát. Nemusím sa chodiť hlásiť, ani nosiť pečiatky od zamestnávateľov. Žijem si v systéme, ktorý vytvoril jeho kritik. Konali by ste Vy inak?

9. septembra si pripomíname pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Dajme preto rasizmu zbohom a prestaňme už konečne hovoriť o rómskej otázke a riešme problémy osád. Ako?

Prvým konkrétnym návrhom je zamedzenie etnizujúceho prístupu v sociálnej práci. Ďalším môže byť zastavenie paternalistických riešení  – štát za mňa všetko vybaví (nemusím stáť v rade na ÚPSVaR, nejakú dávku dostanem tak či tak, starosta nemá čas – bez problémov mi vykáže hodiny, lekár mi dá PN, idem do lesa na hríby) a podpora zmocnenia klientov (som sám zodpovedný za seba a svoju rodinu).

#niesomcelynarod

 

Teraz najčítanejšie

Michal Kozubík

Mám to šťastie, že moja práca je zároveň moje hobby. Takmer dvadsať rokov sa venujem pomoci núdznym a pohybujem sa na poli sociálnej práce. Táto profesia v sebe spája staroslivosť o ľudí na križovatkách života a vedecký život. Je skvelé vidieť ako sa vaše výskumné zistenia môžu pretaviť do praxe a byť na osoh iným. Počas štúdií v Nemecku a Holandsku som sa u študentiek, študentov pomáhajúcich profesií stretol so silným politickým aktivizmom. Veď kto lepšie pozná problémy chudobných ľudí žijúcich na perifériách či dennodenné ťažkosti, ktorým čelia ľudia s postihnutím alebo deti bez rodičov? Svojim malým dielom sa snažím byť politicky aktívny a prispieť tak k sociálnej zmene. Som členom politickej strany Sloboda a Solidarita (SaS).