Denník N

A v hlavnom meste stožiar stojí

Alebo o vašich výzvach a našich odpovediach, o vašich rečiach a našich životoch.

Dejiny chceli, že viaceré z kľúčových udalostí našej krajiny, ktoré do dnešných čias ovplyvňujú naše životy a náš vzťah k slobode, majú svoje miesto v kalendári na konci augusta, resp. začiatku septembra.

August roku 1944 a Slovenské národné povstanie. August v 1968 a začiatok vyše dvadsaťročnej okupácie našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy. September 1992 a prijatie Ústavy Slovenskej republiky.

Pozornosť však v týchto dňoch na Slovensku venujeme dátumu 9. september. Pripomíname si totiž Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý je pamätným dňom.

Zvolený dátum, 9. september, odkazuje na deň 9. septembra 1941, kedy vláda fašistickej Slovenskej republiky vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, t. j. Židovský kódex. Na priestore 270 paragrafov toto nariadenie dehumanizovalo Židov, pričom išlo o jeden z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe.

Nasledovalo prijatie ústavného zákona o vysťahovaní Židov z mája 1942 a transporty židovského obyvateľstva do nacistických vyhladzovacích táborov.

V týchto dňoch si tak na mnohých miestach krajiny až do 9. septembra pripomíname obete holokaustu. Napríklad v Piešťanoch sa už 5. septembra konalo v priestoroch Pamätníka holokaustu spomienkové stretnutie spojené s predstavením knihy Ľubomíra Mrňu s názvom Pamätník holokaustu v Piešťanoch. Počas holokaustu bolo v rámci riešenia tzv. Židovskej otázky zavraždených len v rámci Piešťan 1065 piešťanských Židov.

Váš extrém a váš stožiar

Počas opísaného obdobia a času štátnych sviatkov a pamätných dní na konci leta naše myšlienky smerujú k obetiam fašistickej a komunistickej totality. Kladieme si zároveň otázku, ako prispieť vlastným úsilím k tomu, aby fašistická a komunistická ideológia v šate štátnej moci nikdy viac navštívila naše domovy a životy.

Popri pietnej spomienke na obete povstania proti fašizmu a počas prežívania dňa pripomínajúceho nám prijatie základného zákona našej krajiny sme však boli vyrušení vašimi nemiestnymi úvahami, že medzi extrémistické ideológie patrí liberalizmus, boli sme vyzvaní, aby sme nepodľahli liberálnemu extrémizmu, boli sme poúčaní, že naša vlajka nie je dúhová a boli sme popudení vašimi rečami o snahe ústavne vylúčiť „všetky zvrátenosti, ktoré sa objavujú, že homosexuálne páry si budú môcť v budúcnosti adoptovať deti“.

Celý tento váš nevkusný ego trip a exhibícia netolerancie boli zakončené osadením falického symbolu v hlavnom meste.

Naše odpovede a naše životy

Dovolíme si freudovsky interpretovať, že vaša oceľová herma týčiaca sa do neba niekoľko desiatok metrov predstavuje výlučne psychickú realitu dotknutého subjektu, do ktorej nám, bohužiaľ, bolo umožnené nahliadnuť.

Zároveň sa pýtame, či sa liberálne vlády historicky a v niektorom kúte sveta podpísali pod rasové zákonodarstvo alebo uskutočňovali genocídu. Prípadne či sú liberálne myšlienky príčinou vyvraždenia miliónov ľudí alebo pôvodcom šírenia rasovej a etnickej nenávisti. Alebo či láska znamená zvrátenosť.

My odpovede poznáme. A k vašim slovám o liberálnom extrémizme radi odkazujeme, že citované „posolstvá“ sú neštátnické, nevhodné, neslušné, netolerantné a neprijateľné. Riadky týchto strán by nestačili na rezervoár pleonazmov, ktoré sa ďalej núkajú použiť, ale márna by bola naša snaha.

Empirická skúsenosť s vami nás presviedča, že beztak nezmeníte rétoriku, pozorujeme statickosť vášho mentálneho vesmíru. Nemáte ambíciu byť lepším, nebodaj slušným človekom, noblesnejším štátnikom alebo čo i len uvedomelým občanom žijúcim v 21. storočí.

Urážate pamiatku tých, ktorí zomreli rukou fašistov (opakujeme fašistov) v koncentračných táboroch, v plameňoch vypálených dedín alebo priamo na ulici s odtlačkom podrážky nacistickej čižmy na tvári. Urážate pamiatku tých, ktorí položili v auguste 1944 život za myšlienku krajiny bez fašizmu vedení vôľou po slobode a mieri.

Urážate nás, ľudí, ktorí, či už konzervatívni alebo liberálni, odmietame fašistickú, nacistickú, komunistickú a inú -ickú ideológiu, ktoré nemajú v úcte ľudský život a slobodu. Nás, ktorí denne bojujeme proti ich návratu do našich životov a našej spoločnosti.

Urážate život v jeho pestrosti a rozmanitosti. Pohŕdate láskou, nepoznáte slovo empatia, je vám cudzí cit.

Nepostretlo vás ani len tušenie o podstate liberalizmu a hodnotách, ktoré presadzuje, a ktoré sú mu vlastné. V sladkej nevedomosti nahadzujete primitívne návnady o hrozbe extrémneho liberalizmu s vierou, že nalákate rovnako menej príčetných adresátov, ktorí vám budú tlieskať.

Nedokážete mať otvorené srdce a veľkorysú myseľ. Táto neschopnosť vám neumožňuje vidieť, že i v dnešných časoch medzi nami žije mnoho ľudí, ktorí nesú v dušiach bolesť prameniacu z rodinnej histórie poznačenej fašistickým vyčíňaním a prestupuje nimi strach z jeho návratu. Uniká vám, že títo ľudia našli a nachádzajú bezpečný prístav porozumenia a opory v náručí a v partnerskom alebo rodinnom vzťahu práve s vašimi extrémnymi liberálmi, ktorí sú odhodlaní na ceste životom s trpiacimi bojovať práve proti fašizmu.

Ale pre vás podstatné je, že v hlavnom meste stožiar stojí…

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash