Goldmanovské siločiary moci.
Stáva sa, že fikcia sa stane príbehom, ak “náhodné“udalosti potvrdia neskôr zistené fakty. A pôvodná konštrukcia sa neveľmi líši od neskoršej reality.
Devízou Zuzany Čaputovej nie sú ani tak jej ekologické aktivity ako fakt, že sa postavila mocenskej garnitúre, ktorá z pohľadu zadávateľov bola tá nesprávna. Výsledok jej aktivít je diskutabilný, ale na postoji sa dal postaviť príbeh, ktorý mal ambíciu osloviť. Tragikomická epizódna postavička v podobe kandidáta Mistríka vniesla do hry len zápletku, ktorá na okamih zahalila skutočný zámer tvorcov príbehu. A neprehral ani tak Mistrík, Harabín (Kotleba, Krajniak, …), ako skôr Kiska a okamih, kedy jeho hviezda začala vyhasínať, možno ohraničiť odchodom poradcu Bútoru z jeho tímu. Aktivizmus zostal Zuzane Čaputovej vlastný aj ako prezidentke.
Jedným z nosných členov jej tímu je pán Rizman, pre ktorého je Greenpeace skôr životný štýl a je skôr ochrancom biodiverzity, ako vedecky podkutý bojovník proti klimatickej zmene. Skôr nátlakový propagátor (anti)mocenských záujmov zadávateľov, ktorí formou zákazov a obmedzení modelujú konkurenčné prostredie teritoriálne a podľa odvetví (s dôrazom na Európu a obzvlášť nemecký priemysel). Ak náš zástupca cez lesy v OSN šíri blud, že plocha lesov sa v strednej Európe rozširuje (ergo nie je problém) a prezidentka bude tlmočiť v prejave na klimatickom summite OSN klasické teórie klimatológov a “uhlikárov“, (ne)riešenie klimatických zmien sa zakonzervuje a neposunie vpred. Lesy sa budú rúbať nezmeneným tempom, k predpovediam o teplotných maximách si začneme v mestách pridávať 3-4 stupne (namerané, nie pocitové), lykožrút a sucho dokončia skazu našich lesov. Nemci aj Češi už prognózujú, že dnes ešte zelené stromy sú už natoľko oslabené, že do 2-3 rokov sa začnú meniť na suché pahýle. Miestami až groteskné (infantilné) sú (pri všetkej úcte) FB vstupy europoslancov za Progresívnych.
Ak dnes dokážeme obnovou lesov absorbovať ½ až 2/3 nárastu teploty, potom technologicky musíme dokázať v pomerne krátkom čase (za použitia súčasných technológií) dostať stav na nulu, tj. žiaden nárast CO2 a žiaden nárast teploty. Pre technologicky vyspelú Európu biznis storočia, plná zamestnanosť a cez daňové úľavy, ekologické úľavy a rozvojovú pomoc rozšírenie “neokoloniálneho“ vplyvu ekologickou cestou. Diesel prestane byť problémom a Číňanmi vyvolaný ošiaľ z e-áut sa dostane do normálu. Že to zamáva trhom v rôznych odvetviach a môže zmeniť mocenské pomery vo svete …
Boom v stavebníctve (zateplenie budov), obnova zelene v mestách a ich okolí, obnova kolobehu vody a jej podzemných zdrojov. Robota na 10 rokov … Klimatológovia len veľmi neradi počúvajú názor, že súhrn lokálnych klimatických pomerov vedie ku globálnej zmene klímy. A únijní europoslanci zasa nemajú v zadaní riešiť vplyv “ekologických“ tepelných elektrární v Číne a treťom svete na klímu v EÚ. A už vôbec nie, že by voda mohla riešiť problém nárastu skleníkových plynov v atmosfére. Akosi sa prehliada fakt, že les je v prvom rade (jediná) fabrika na kyslík.
Dnes je voda strategickou surovinou tretieho tisícročia a vedia to všetci, len my nie. A zopár euro za vyrúbané stromy nevyvážia budúcu hodnotu chýbajúcej vody a vodných zdrojov. Neodolám pokušeniu pichnúť si do Mosta-Híd v súvislosti s developerskými aktivitami svojich členov v okolí Šamorína (zdroje pitnej vody).
Na jednej strane je tu biznis s drevom, ktorého zisky ani zďaleka nepokryjú budúce straty (čoskoro) a na druhej strane Čaputovej protiemisní “grínpisáci“, pre ktorých je problematika vody v rozpore s ich protiemisným zadaním. Nemci už vedia, že z miliardy stromov na ich území 100 miliónov do 3 rokov uschne (podľahne lykožrútovi), české čísla vyznievajú podobne. Novovysadené stromy majú úbytok drevnej hmoty z dôvodu nedostatku vody. Na dva vyrúbané stromy dnes treba vysadiť tri nové, aby sa v “dospelosti“ vyrovnali straty …
Goldmanova cena sa prezentuje ako Nobelova cena za ekológiu. Držiteľ tej Nobelovej je vnímaný ako nositeľ pokroku, ktorý posúva obzory ľudského poznania k novým hraniciam nepoznaného. Ak sa s držiteľmi tej Goldmanovej spájajú podobné očakávnia, potom má prezidenkta Čaputová príležitosť očariť klimatický summit OSN nielen svojím vzhľadom, ale aj obsahom svojho prejavu. Progresívne uchopenie podstaty klimatických zmien je na to ideálna príležitosť. Nemci to už vedia …
Želám daždivý deň.
