Denník N

Extrémne prejavy počasia a poľnohospodárstvo. Ďalší začarovaný kruh?

Foto: Martin Jančovič, 9.9.2019, (Po prívalových dažďoch, okres Nitra)
Foto: Martin Jančovič, 9.9.2019, (Po prívalových dažďoch, okres Nitra)

Začiatok druhého septembrového týždňa 2019 priniesol vysoké úhrny zrážok najmä na západnom a strednom Slovensku. Na tom by nebolo nič neobvyklé, keby tento jav nenadobudol extrémnu podobu vo forme prívalových dažďov a silných búrok. V noci z nedele na pondelok sa mnohí nevyspali. Zatopené polia, cesty, nánosy blata z priľahlých polí a v horšom prípade vytopené pozemky a pivnice. Okrem týchto negatívnych javov, ktoré sú zvyčajne aj medializované, prichádza k nemenej dôležitým škodám vo forme degradácie pôdneho fondu, a to eróziou pôdy, kedy je jej vrchná časť odnášaná prúdom vody na najnižšie položené miesto. Táto časť pôdy je pritom tá najúrodnejšia.

Tieto javy nám ukázali, ako je krajina pripravená na takéto prejavy počasia. Stankoviansky (2003) uvádza „Z pohľadu dlhodobého negatívneho efektu na produkčnú schopnosť pôdy a tým pádom aj na udržateľné poľnohospodárstvo je erózia pôdy chápaná ako významná environmentálna hrozba. Hoci je vodná erózia prirodzený proces, v poslednom období je výrazne akcelerovaná neuváženou činnosťou človeka“. Dlhodobá extrémna erózia môže v konečnom dôsledku (pri úplnej strate pôdnej hmoty) viesť až k zániku pôdy ako takej, pričom sa na povrch dostane pôdotvorný substrát alebo materská hornina (www.podnemapy.sk). Svoju ekologickú hodnotu, na ktorú sa najčastejšie poukazuje, nestrácajú len vyrúbané lesy. Ani,  bežná poľnohospodárska krajina na tom nie je o nič lepšie.

Foto: Martin Jančovič, 9.9.2019, (Po prívalových dažďoch, okres Nitra)

V súvislosti s týmito procesmi je teda degradovaná pôda, ktorá stráca svoje produkčné schopnosti a pre ich obnovenie potrebuje ďalšie vstupy a hlavne viac vstupov v podobe hnojív a mechanizácie. Viacej vstupov znamená vyššiu záťaž pre životné prostredie, viac vypustených emisií, ktoré prispievajú k prehrievaniu planéty a k extrémnym prejavom počasia. Čím viac budeme riešiť dôsledok, tým viac budeme posilňovať príčinu. Podobne ako s klimatizáciou, čím nám je teplejšie, tým viac energie spotrebúvame,  a tým viac prispievame k príčine, prečo je nám teplo. Začarovaný kruh z ktorého je potrebné vystúpiť.

Príčina

V minulosti bola krajina tvorená mozaikou poľnohospodárskych kultúr popretkávanou remízkami, stromoradiami so zachovaním niektorých prírodných prvkov. Takéto usporiadanie územia malo pozitívny vplyv na stav ekosystémov ich produkčné služby, ktoré súčasne poskytovali človeku aj iné úžitky. Iné ako „človek, človeku“.

Politické zmeny, dotácie a intenzifikácia poľnohospodárstva priniesli veľké poľnohospodárske bloky, na ktorých je zväčša pestovaná jedna plodina. Súčasná poľnohospodárska krajina je zameraná len na jednu produkčnú funkciu ekosystémov, v tomto prípade produkciu poľnohospodárskych plodín. Takýmto spôsobom, ktorý nezohľadňuje prírodné pomery a procesy v krajine, je nielenže degradovaná samotná produkcia poľnohospodárskych plodín, ale navyše tieto oblasti neplnia ďalšie základné podporné, regulačné ani kultúrne služby ekosystémov. To znamená, že takto sformovaná krajina nie je schopná zadržiavať vodu a spolu s odvodňovacími kanálmi („potoky“) predstavuje jeden veľký odtokový mechanizmus, ktorý spôsobuje jej vysušovanie. Filtrácia vody je ovplyvňovaná silnou chemizáciou a o biologickej rozmanitosti na monokultúrnych poliach, tiež nemôže byť ani reči…

Je zaujímavé sledovať tento vývoj, ako sme dokázali zásadne zmeniť krajinu za pomerne krátku dobu, kedy sa z tisícok malých políčok stalo zopár veľkých polí.

Príklad zmeny štruktúry krajiny v okrese Nitra. Zdroj: www.mapy.tuzvo.sk a www.mapy.cz

Riešenie

Nemyslím si, že na vine sú len poľnohospodárske podniky. Tie sa iba prispôsobili daným podmienkam tak, aby dokázali vytvárať zisk. Známou skutočnosťou, ktorá tento trh „kriví“ a spoluvytvára podmienky pre takýto nevhodný manažment, sú dotácie. Dotácie nesmú viesť k degradácii krajiny, ale naopak k posilneniu ekosystémov a tým k získavaniu úžitkov z nich. Negatívnym príkladom sú dotácie na štiepku (trvalo dlhé roky, kým boli zrušené), alebo vytváranie výhodných podmienok pre pestovanie energetických plodín, kde sa v rámci udržateľnosti motivujú poľnohospodári správať vysoko neudržateľne. Každý rok môžeme vidieť v našich poľnohospodárskych oblastiach obrovské žlté repkové polia. Pozitívnym príkladom môže byť tzv. greening spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý podmieňuje dotáciu realizáciou „zelených“ opatrení ako diverzifikácia plodín, udržiavanie stálych pastvín a udržiavanie „ekologického rázu krajiny“ (https://ec.europa.eu).  Z takýchto jednoduchých príkladov môžeme vidieť, ako si dotácie medzi sebou odporujú, aj keď úmysel majú rovnaký – trvalú udržateľnosť a zlepšenie ekosystémov v krajine. V konečnom dôsledku sa pri takýchto rozporoch nikam neposúvame, a aj keď o nich vieme, odstraňujú sa veľmi pomaly. Ochranu prírody a zdravú krajinu nevyrieši neviditeľná ruka trhu, ale správne nastavená politika, ktorá bude motivovať hospodárov správať sa zodpovedne ku krajine a udržiavať ju v stave, ktorý bude  prospešný pre všetkých obyvateľov.

Foto: Martin Jančovič, 9.9.2019, (Po prívalových dažďoch, okres Nitra)

Stankoviansky, M. (2003). Historical evolution of permanent gullies in the Myjava Hill Land, Slovakia. Catena51(3-4), 223-239.

Erózia pôdy v pôdno-klimatických podmienkach slovenska

Teraz najčítanejšie

Martin Jančovič

What will you tell your children when they ask you "What went wrong?" študent PhD v odbore Ochrana a využívanie krajiny s celoživotným záujmom o prírodu, geografiu, ekológiu a metal