Denník N

Nevykašlime sa na Slovákov v zahraničí

Ich talent a skúsenosti sú tajným trumfom našej krajiny.

Jeden z hlavných rozdielov medzi komunistickou totalitou a moderným autoritárstvom Viktora Orbána a Vladimíra Putina je postoj k emigrácii vlastných občanov. Kým staré režimy ľudí strieľali na hraniciach, tie nové len vítajú, ak tí nespokojní odchádzajú.

Dôvody pre odchod z dnešného Ruska či Maďarska sa rôznia. Niektorí odchádzajú za príležitosťami, mnohí pre stiesňujúcu atmosféru doma. Pre život v zahraničí sa však častejšie rozhodujú mladí ľudia s perspektívou. Tí, ktorí v krajinách kontrolovaných modernými autoritármi ostávajú, budú v priemere o čosi viac naklonení rečiam o stabilite a istotách.

Tých mal vždy plné ústa aj Robert Fico. Napriek zlu, za ktoré je expremiér zodpovedný, by bolo nesprávne porovnávať ho s Orbánom či Putinom. No v postojoch k slovenskej komunite v zahraničí sa vlády Smeru od svojich autoritárskejších náprotivkov na juh a východ od nás veľmi nelíšia. Pre všetkých z nich je len dobrou správou, keď vzdelaní a mladí voliči na domáce pomery rezignujú, odídu a do verejných vecí nekafrú.

Aspoň tristotisíc Slovákov žije v zahraničí prevažne z ekonomických dôvodov. Od polovice minulého desaťročia môžu voliť v parlamentných voľbách poštou. V tých posledných voľbách však naspäť na Slovensko prišlo len 1 044 hlasovacích lístkov od občanov s trvalým pobytom v zahraničí. Procedúra si vyžaduje, aby si občania so značným časovým predstihom na voľby sami spomenuli a vypýtali si od príslušného úradu hlasovacie lístky. O tom, že sa štát nesnaží proaktívne zahraničný elektorát pri účasti podporiť, netreba hovoriť.

V iných voľbách prítomnosť v zahraničí diskvalifikuje úplne. Výnimkou sú voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých si Slováci s trvalým pobytom v iných krajinách EÚ môžu vyberať z kandidátov v členskom štáte, v ktorom žijú – ale nie na Slovensku.

Mnohé z prekážok volebnej účasti by sa dali s trochou dobrej vôle odstrániť: doplnením možnosti voľby na slovenských zastupiteľstvách či rozšírením poštového hlasovania tak, ako to presadzuje združenie Srdcom doma.

Voľby sú však len špičkou ľadovca. Práca s našimi občanmi v cudzine je dnes v rukách Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí – organizácie, ktorej hlavná náplň spočíva v prideľovaní dotácií slovenským farnostiam, škôlkam či folklórnym súborom.

Snaha udržať slovenskú kultúru a jazyk nažive v starých slovenských komunitách, napríklad na Balkáne, je dozaista chvályhodná. Nemôže však byť stredobodom práce s diaspórou. Takisto ak nie viac významné je systematicky podchytiť mladých profesionálov a absolventov špičkových škôl, ktorí dnes pôsobia v Londýne, Zürichu, Sillicon Valley či inde.

Z vlastnej skúsenosti viem, že v tejto skupine, roztrúsenej po veľkých firmách či výskumných laboratóriách, je zakorenené silné vlastenectvo a ochota pomáhať vlastnej krajine – napríklad mentorovaním a otváraním dverí pre profesionálov pôsobiacich v podobných odvetviach doma.

Využiť tento potenciál si bude vyžadovať podstatne dravejší prístup slovenských orgánov. Jedna z kľúčových úloh slovenských zastupiteľských úradov by mala byť identifikácia slovenského talentu, jeho podpora a dokonca aj headhunting pre kľúčové pozície vo verejnej správe.

Nie sme prvou krajinou s veľkou a talentovanou diaspórou. Účinných spôsobov, ako túto komunitu zapojiť do diania doma, nájdeme po svete neúrekom. Od toho, či ich nájdeme aj my, závisí budúcnosť Slovenska.

(Komentár vyšiel pôvodne v časopise .týždeň. Publikovaný je tu so súhlasom redakcie .týždňa a administrátorov blogu.)

Oprava (12.9. 2019): Pôvodná verzia príspevku nespomenula, že 1044 platných poštových hlasov vo voľbách do NRSR v roku 2016 prišlo od občanov s trvalým pobytom mimo územia Slovenska. Celkový počet hlasov poštou, vrátane občanov, ktorí boli v zahraničí krátkodobo, bol 17278.

Teraz najčítanejšie

Dalibor Roháč

Ekonóm, zahraničnopolitický analytik a publicista, ktorý sa po rokoch práce v thinktankoch na oboch stranách Atlantiku vracia na Slovensko. Člen strany SPOLU-Občianska demokracia. Najnovšia kniha: In Defense of Globalism (Rowman & Littlefield, október 2019).