Interrupcie sú v Kórejskej republike už 66 rokov zakázané, až na výnimky, ktoré sa vzťahujú na tehotenstvo následkom znásilnenia či incestu, alebo v prípade ohrozenia zdravia ženy. Aj za týchto okolností musí byť interrupcia vykonaná v prvých 24 týždňoch tehotenstva a vydatá žena na ňu potrebuje povolenie od manžela. Napriek zákazu sa nezákonné a nebezpečné interrupcie vykonávajú v Južnej Kórei dennodenne. Ženy a dievčatá, ktoré interrupciu podstúpia, musia čeliť stigmatizácii a ponižovaniu, čo ďalej ohrozuje ich zdravotný stav. Veríme, že už čoskoro sa to zmení.

V minulom roku došlo vo viacerých krajinách k výraznému pokroku v uznávaní reprodukčných práv; napríklad v Írsku, kde bol v máji 2018 zrušený de facto ústavný zákaz interrupcií, či v Argentíne, kde sa táto téma vďaka novej vlne aktivizmu mladých žien dostala do popredia politickej agendy.

V napätej situácii, ešte kým kórejský ústavný súd vyniesol svoj historický verdikt, sme požiadali aktivistky zo štyroch ďalších krajín, aby juhokórejským ženám poslali solidárne odkazy. Ich posolstvo, že požadovať slobodu v rozhodovaní o vlastných telách a materstve nie je žiadnou hanbou, zostáva naďalej platné pre ženy a dievčatá vo všetkých krajinách, kde sa politici a političky usilujú o okliešťovanie ich reprodukčných práv.

Odkaz z Írska

V roku 2013 sa Amanda Mellet rozhodla spochybniť írsky zákaz interrupcií pred Výborom OSN pre ľudské práva. Dva roky predtým jej doktori v Írsku povedali, že jej dieťa neprežije, a na interrupciu bola nútená v ťažkom rozpoložení vycestovať do zahraničia. Výbor rozhodol v Amandin prospech a jej prípad napokon spustil kroky, ktoré viedli až k zmene legislatívy v Írsku. Amanda napísala:

„Všetky a všetci, čo v Kórejskej republike bojujete za zmenu interrupčnej legislatívy, vedzte, že váš boj je aj naším bojom. Ženy po celom svete doplácajú na reštriktívne zákony, no v Írsku sme sa naučili, že ak ľudia spoznajú skutočné príbehy žien v ťažkých životných situáciách, zvyknú reagovať empaticky. Uvedomia si, že táto záležitosť nie je čiernobiela a že ich vlastný postoj nemusí byť aplikovateľný pre všetky ostatné ženy v ich špecifických situáciách. Takto to fungovalo v Írsku; a hoci rozprávať o svojich zážitkoch môže byť bolestivé, je to veľmi silný nástroj, ako sa dostať k ľuďom. Po vyhlásení výsledkov írskeho referenda mi spadol zo srdca obrovský kameň. Dúfam, že tento pocit zažijete aj vy. Ale aj keby to nevyšlo, nevzdávajte sa a bojujte ďalej!“

Argentína

Manuela Pizzolorusso a Lucila Galkin pracujú v argentínskej pobočke Amnesty International. Minulý rok si aj ony vzali symbolickú smaragdovozelenú šatku a zapojili sa do státisícových verejných protestov, ktoré predchádzali hlasovaniu senátu o interrupciách. Aj keď senát hlasoval proti legalizácii interrupcií na požiadanie v skorom štádiu tehotenstva, masová vlna aktivizmu, ktorá sa v krajine zdvihla, započala novú kapitolu pre ženské práva v Argentíne. Ženy ako Manuela a Lucila spolu so zvyškom Amnesty Argentína bojujú proti stigmatizácii spojenej s interrupciami a sú odhodlané bojovať aj za legislatívnu zmenu.

Lucila napísala: „Neprestaneme bojovať, kým nebude mať každá žena na svete prístup k legálnej interrupcii“ a Manuela dodáva: „Každá žena na svete by mala mať právo učiniť informované rozhodnutie o svojom tele. Ženské práva sú ľudské práva!“

Madagaskar

Mbolatiana Raveloarimisa a Kemba Ranavela pracujú v organizácii na podporu práv madagaskarských žien, ktorá nesie meno Nifin’Akanga. Je to názov rastliny používanej na vyvolanie potratu a v tomto kontexte slúži na pripomenutie smutnej skutočnosti, že kriminalizácia interrupcií núti ženy vyhľadávať nebezpečné alternatívy.

Napísali: „Odkazujeme našim sestrám a bratom v Kórejskej republike: je skvelé vidieť pokrok v univerzálnom boji za ženské práva. Puto, ktoré nás spája od Kórey až po Madagaskar, je silnejšie než kedykoľvek predtým. Aktivistky a aktivisti z hnutia Nifin’Akanga vám gratulujú. Sme na vás hrdé. Tešíme sa z vašej práce a v tento pamätný deň stojíme pri vás. Urobili ste ďalší krok vpred – krok, ktorý dodáva silu aj nám.

 Na Madagaskare sa regulácie interrupcií sprísnili a naša krajina ešte výraznejšie pokročila v ďalšej kriminalizácii interrupcií. U nás je toto ženské právo úplne porušované, aj v prípadoch znásilnenia, incestu či rizikových tehotenstiev.

Nedávne štúdie ukázali, že takmer 34 % žien na Madagaskare podstúpilo interrupciu, to sú takmer štyri z každých desiatich. No naši politici a političky pred tým zatvárajú oči. Preto musíme bojovať ďalej – pokračujme v našom spoločnom zápase za oslobodenie žien!“

Poľsko

Karolina je aktivistkou iniciatívy „Abortion Dream Team“, presadzujúcej reprodukčné práva a bojujúcej proti snahám poľskej vlády ešte viac sprísniť interrupčný zákon, ktorý je už beztak jedným z najreštriktívnejších v Európe.

Karolina do Kórey napísala: „Ahojte! Posielam vám slová solidarity a plnej podpory pri vašom boji za dekriminalizáciu interrupcií. Interrupcie sú súčasťou nášho súkromného života a je čas, aby to všetci pochopili. Sme dobrí ľudia! Aj dobrí ľudia podstupujú interrupcie a podporujú iných, ktorí sa rozhodli ich podstúpiť. Chceme len žiť svoje životy. Veľa šťastia vo vašej práci! Držím vám palce a teším sa na správy o vašom úspechu.😊 S láskou z Poľska.“

Nadčasové odkazy a úsilie našich sestier z Írska, Argentíny, Madagaskaru, Poľska či Kórey budú s nami aj 14. septembra, keď dáme na verejnom zhromaždení v Bratislave jasne najavo našim politikom a političkám, že nebudeme ticho – pretože požadovať slobodu v rozhodovaní o vlastných telách a materstve nie je žiadnou hanbou. Žiadame rešpektovanie našich reprodukčných práv.

Zaujíma vás téma reprodukčných práv? Prečítajte si autorský blog našej kolegyne Daniely Mužíkovej o tom, prečo je obmedzovanie práva na bezpečnú a legálnu interrupciu hrubým zásahom do ľudských práv.