Odraz spoločnosti
Negatívne emócie zatienili radosť. Po víťazstve slovenských futbalistov v kvalifikačnom zápase s Maďarskom sa viac priestoru a času venovalo veciam, ktoré s týmto samotným zápasom nemali nič spoločné. Na škodu všetkých…
Rizikový zápas
Problémy očakávala už pred zápasom samotná UEFA. Vybičovaná atmosféra sa prejavila hneď na začiatku pri štátnych hymnách. Tú slovenskú veľká väčšina budapeštianskej arény vypískala. Slovenskí predstavitelia, vrátane hráčov sa oprávnene cítili dotknutí. Takýto prejav neúcty do športu, ani do slušnej spoločnosti nepatrí. No, ak chceme a máme byť objektívni musíme si spomenúť na prvý zápas, ktorý sa hral v Trnave. Čo sa udialo? Presne to, čo teraz v Maďarsku, akurát v opačnom garde. Štadiónom sa niesol piskot pri tónoch hymny nášho južného suseda. Nie, nechceme teraz maďarský piskot ospravedlňovať, len apelovať na to, aby sme nemali krátku pamäť. Alebo ešte lepšie, nerobme to, čo nechceme, aby iní robili nám, pretože tak ako sa cítime ukrivdene teraz my, tak sa pred nami cítili Maďari.
Vlna nacionalizmu
Šport a politika vraj k sebe nepatria. O tomto názore sa dá hlbšie debatovať, pretože šport je takisto jednou zo súčastí spoločnosti. Náladu v nej, jej fungovanie do veľkej miery ovplyvňujú práve politici. Sú to spojené nádoby. Preto nie sú podobné situácie ako v Budapešti prekvapením. Len sa pozrime okolo seba, čo sa deje. U nás sa Fico najnovšie zastáva fašistu. Áno, čítate dobre. Predstava povolebnej spolupráce trojlístka Fico – Danko – Kotleba nie je vôbec vylúčená a je nacionalizmom najhrubšieho zrna. Fico potrebuje politicky prežiť a spojí sa s kýmkoľvek, aby tento cieľ dosiahol. Danko s Kotlebom budú zasa akože chrániť vraj zbedačených Slovákov pred vlnami migrantov čakajúcich na našich hraniciach a popri tom robiť „výhodný“ biznis. A čo naši susedia? Na českej, poľskej, maďarskej politickej scéne prevládajú takisto protieurópske nálady. Aby toho nebolo málo, spomeňme brexit alebo vyčíňanie Trumpa v Amerike.
Spolupráca namiesto ostnatých drôtov
História sa často opakuje práve preto, lebo človek je tvor nepoučiteľný. Súčasný trend nacionalizmu pripomína časy pred vojnou. Aj vtedy Hitler hral Nemcom na najnižšie pudy, strašil Židmi a sľuboval im obnovu akéhosi veľkého nemeckého národa. To, ako to po dvanástich rokoch chorej politiky Tretej ríše dopadlo s obnovou veľkého Nemecka všetci vieme. Rovnako tak poznáme aj cenu, ktorá bola za tento experiment zaplatená.
Netvrdíme, že na Slovensku a v EÚ je všetko ideálne. Ani zďaleka, no aj napriek všetkým negatívam a rizikám spolupráce, je to tá rozumnejšia a dlhodobo bezpečnejšia cesta pre budúcnosť Slovenska, Európy i sveta.
