Denník N

Ako sa ničí zeleň v Žiline v čase klimatických zmien

Medzi naším sídliskom Solinky a biocentrom miestneho lesoparku sa nachádza veľký otvorený lúčny priestor. Kus prírody vedľa zahusteného obydlia, aká sa kvôli totálnej okolitej zástavbe nenachádza už zo žiadnej inej strany.

Z jednej strany sídliska na „zanedbanej“ obrovskej ploche zelene bola napriek petícii občanov presadená výstavba bytového a obchodného komplexu, kúsok vedľa na maličkej zelenej ploche vďaka možnostiam územného plánu pri problematickej križovatke vyrastá ďalší komplex bytov. Z ďalších strán sa v línii s rôznymi staršími predajňami a obchodným domom Max stavia privádzač diaľnice.

V tejto situácii a v čase katastrofálnych klimatických zmien, ktoré už pociťujeme na vlastnej koži a pôde, ostala pri sídlisku len jedna zelená lúka, za ktorou sa nachádza mestský lesopark. Za normálnych okolností, by sme toto prírodné územie chránili a rozmýšľali, ako ho rozšíriť, aby ešte viac ochladzovalo okolie a zadržiavalo vlahu.

Za normálnych okolností, by mesto dalo vypracovať krajinno – ekologickú štúdiu na toto územie. Za normálnych okolností by sme sa snažili uchrániť biocentrum lesoparku pred postupujúcou výstavbou. A za normálnych okolností, by sme toto územie začlenili do konceptu adaptačných opatrení pred následkami klimatických zmien a prispôsobili sa realite. Lenže v našom meste nie je ohľadom ochrany zelene ani zďaleka normálna situácia.

Prednosť majú vždy developeri a investori. Keď je treba stavať, vždy sa nájde dôvod k zmene územného plánu alebo sa špekulatívne využijú jeho slabé miesta a potom sa ním argumentuje. Už sa nedá nič robiť. Mali ste sa ozvať skôr. To v našom meste bolo možné postaviť namiesto parku Aupark. To v našom meste vyrástol v historickom centre ďalší obchodný dom. To v našom meste sa pricapil bytový komplex na fasádu mestského úradu takmer priamo v parku na Studničkách. Niečo podobné vyrástlo tiež v tesnej blízkosti budovy VÚC. To v našom meste sa dajú stavať paneláky na kúsku svahovitej zelene medzi cestami. Občania Budatína vedia svoje. Náhodou sa tam pred dvoma rokmi v zmenách a doplnkoch nenápadne zmenil územný plán a zrazu dnes nie je možné nepostaviť paneláky na kúsku zelene na problematickom svahovitom teréne pri zastávke, kde čakajú deti z blízkej základnej školy. Poslanci mimo príslušný obvod nemali pri hlasovaní šancu zaregistrovať drobnú zmenu textácie s obrovskými reálnymi dôsledkami. Okrem toho, že to je totálne nefér, je to myslím aj dobrý podnet na príslušné kontrolné úrady.

Teraz tu na našej poslednej lúke na hranici biocentra pri Solinkách zase treba športoviská a pridružené objekty.

Na septembrovom zastupiteľstve sa bude hlasovať o dvoch návrhoch týkajúcich sa tohto lúčneho územia a hranice biocentra. Mesto predkladá návrh na urbanistickú súťaž, ktorá samozrejme počíta s výstavbou športovej infraštruktúry. Keď na komisii spomeniete, že primátor mesta označil plaváreň na tomto mieste za jednu zo svojich top priorít a citujete nesúhlasné vyjadrenia ekológov a botanikov s akýmkoľvek stavebným zásahom do územia, zažijete Fekišovce level milión päťsto. Výstavba športovej infraštruktúry a parkovísk na hranici biocentra na poslednej lúke je predsa v dokonalom súlade s územným plánom. Iste. Možno aj klimatické zmeny, vyschnutá pôda a zosuvy, záplavy a mŕtve včely budú raz v totálnom súlade so žilinským územným plánom. Ale určite nie v súlade s rozumom a svedomím. Podkladom pre zásahy do tohto územia nemá byť taká zbytočnosť ako krajinno – ekologická štúdia ani vôľa občanov, ale odvolanie sa na územný plán, z ktorého sa vždy keď je treba, urobí trhací kalendár. A my ostatní to ešte zacvakáme z daní.

Druhým návrhom pre toto miesto bude návrh „Ekoparku“ Solinky bez výstavby, ktorého ideové rámce sme zostavili na základe dlhoročných aktivít s občanmi, ekológmi a občianskymi združeniami a je v súlade s petíciou proti výstavbe na tomto území, ktorú podpísalo 2300 občanov. Lenže pozor. Toto je však už problém. Je to vraj príliš jednoduché a návrh nerieši celú zónu vrátane rozsiahlych súkromných pozemkov v blízkosti mestskej lúky. No a najmä park nemá podľa niektorých vykladačov žilinského územného plánu na lúke na hranici biocentra čo robiť. Tam má byť predsa športová infraštruktúra alebo parkovací dom. Zeleň je na smiech. Na komisiách a všade. Snažíme sa dosiahnuť zmenu územného plánu tak, aby mala pri lese svoje miesto isté najmä prírodná zeleň. Ale viete, nedá sa, je to komplikované.

Víťazný návrh podľa uznesenia, ktoré predkladá vedenie mesta má byť podkladom pre zmenu územného plánu zóny, a tak môže jedno uznesenie dať do pohybu stroj, ktorý sa už nedá zastaviť. Na základe predchádzajúcich negatívnych skúseností, celkových priestorových a vlastníckych vzťahov v okolí totiž existuje predpoklad, že na územný plán zóny naviaže zmena územného plánu, ktorá navrhne ešte väčšiu mieru urbanizácie.

Prosím vás, pomôžte nám zvrátiť tento proces a pomôžte nám nastaviť transparentné procesy tvorby územného plánu. Poraďte, na aké inštitúcie sa môžeme obrátiť, a aké enviromentálne nástroje ešte dokážeme využiť. Budeme vám nesmierne vďačný.

17 . septembra sa na mestskom zastupiteľstve v Žiline rozhoduje aj o budúcnosti poslednej lúčnej zóny pri veľkom sídlisku a podľa mnohých aj o osude a urbanizácii žilinského lesoparku.

Bytový komplex pri problematickej križovatke
Miesto budúcej výstavby HBV v Budatíne

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Peter Cibulka

Poslanec mestského zastupiteľstva v Žiline, učiteľ, dramaturg divadla Príbeh