Denník N

Prečo by sme si mali všetci prečítať Amerického cisára

Absyntovka Americký cisár nie je už veru žiadna novinka, takže tento článok je skôr pre pomalých čitateľov, ktorí knihy čítajú vtedy, keď majú na ne chuť, a nie hneď ako vyjdú (čo som často ja).

Reportáž Americký cisár je už pomaly kultovým dielom rakúskeho spisovateľa Martina Pollacka a často sa o nej hovorí, že je jednou z najlepších kníh o súčasnej migračnej kríze. A práve to je jeden z dôvodov, prečo by si ju mal prečítať každý, v kom súčasná protiimigračná politika vyvoláva obavy, pretože pred niečo vyše sto rokmi sme boli takí migranti my. Zároveň by si ju mali prečítať všetci tí, ktorí sa hrdia slovanskými koreňmi a odkazom našich predkov (tieto dve skupiny sa až príliš často prelínajú), aby videli, ako to naozaj vyzeralo napríklad v spišských dedinách, a to ani nie tak veľmi dávno. A všetci by sme si ju mali prečítať, lebo je napísaná neuveriteľne pútavo.

Možno sa pýtate, čo už môže byť také zaujímavé na opise masovej emigrácie z Haliča do Ameriky v druhej polovici devätnásteho storočia. Možno budete prekvapení, ale obrovské množstvo vecí. Zabíjanie koní počas hladomoru, ženy, ktoré sa zbavujú svojich detí, lebo im nemajú dať čo jesť, stvoriteľky anjelov, ktoré za peniaze tie deti zabíjajú, kvitnúce obchody s bielym mäsom, v rámci ktorých vyvážajú naivné dievčatá napríklad do bordelov v Bombaji, ruské pogromy, ktoré celú situáciu ešte zhoršujú, neuveriteľné spôsoby, akými agenti lákajú dedinčanov k emigrácii do Brazílie, aby sa mohli dostať k ich majetkom, až po problém alkoholu. A to sú príbehy tu od nás, napríklad z dedinky Brutovce pri Levoči.

O romantickej slovenskej dedine koncom devätnásteho storočia nemám žiadne idealizované predstavy, tie mi už pred rokmi vzalo Pomaľované vtáča Jerzyho Kosińského, ktoré môžete najnovšie vidieť sfilmované, ak si trúfate. Ale táto kniha to posunula ešte ďalej, možno práve preto, že to nie je beletria. Hoci Martin Pollack primárne píše o masovom vysťahovalectve z chudobných regiónov Haliče za americkým snom, dočítate sa nielen o tom, ako ten sen v skutočnosti vyzeral, ale aj o mnohých neuveriteľných historických udalostiach, ktoré sa spájajú práve s našim regiónom.

Oblasť Haliče bola chudobnou a zaostalou časťou monarchie. V dedinách boli takmer všetci tí sedliaci a nádenníci analfabeti. Sužoval ich hlad, svojvôľa úradníkov, príšerné hygienické podmienky, chronická podvýživa, zle platená práca, úžerníci, ktorým dedinčania dávajú do zálohy budúcu úrodu. Nečudo, že keď sa začali chýriť zvesti o zasľúbenej zemi, kde si ľahko zarobia, masovo začali utekať z desivej haličskej chudoby.

O bohatej krajine sa nedozvedeli z časopisov, veď nevedeli ani čítať. Ľuďom chýbali akékoľvek predstavy o zemepise, netušili, ako je tá Amerika ďaleko, ani ako dlho budú cestovať. Príbuzní, ktorí odišli skôr, posielali rodinám listy, ktoré čítali kňazi v kostoloch pred celou dedinou, no a samozrejme, v takejto situácii sa vždy objavia podvodníci a špekulanti. Agenti verbujú ľudí v spišských dedinách so sľubmi o bohatej zemi, kde peniaze ležia na zemi, vedia zaistiť miesto na parníku aj lístok. Sedliaci, ktorí úžerníkom dali do zálohy budúcu úrodu, sa rýchlo nechajú presvedčiť snom o lepšom zajtrajšku.

Agenti pôsobiaci na území Haliče neboli úplne v zákonných medziach, pretože emigrácia z rakúsko-uhorskej monarchie síce nebola zakázaná, ale navádzanie ľudí na vysťahovalectvo áno (predovšetkým mužov, ktorých ešte len čaká odvod do armády). Prekvitá pašeráctvo. Negramotní sedliaci si navyše nevedia nič overiť, stáva sa, že im niekto predá lístok, a keď použijú všetky úspory (a často predajú všetko čo majú) na cestu do Hamburgu, zistia, že ich lístok je neplatný. A navyše ich po celej ceste šikanujú a okrádajú.

Tí, ktorí sa nakoniec do Ameriky dostanú, na tom nie sú o nič lepšie. Správajú sa k nim ako k otrokom, pracujú za najnižšiu mzdu a na najťažších prácach. V Amerike sa proti nim bohatšia stredná vrstva sa proti nim búri: „Za cudzí živel považujú každého, kto je iný ako oni, kto si priviezol svojrázne, odlišné zvyky, inak myslí, inak sa modlí, inak hovorí aj inak nadáva. Íri, Taliani, katolíci aj Židia – mnohí nativisti nadobudnú presvedčenie, že rímsky pápež zosnoval sprisahanie, aby ovládol Ameriku. Neskôr sa predsudky namieria aj proti – väčšinovo nevzdelaným a chudobným – prisťahovalcom z východnej Európy bez ohľadu na národnosť a náboženstvo. Ameriku Američanom!“ Nepripomína vám táto rétorika niečo?

Je až hrozivo ľahké vidieť v texte to množstvo paralel medzi vtedajšími a dnešnými migrantmi. Veď si len zameňte národnosti v tejto ukážke:

„V niektorých jednotlivcoch vzbudzujú ruskí židovskí emigranti súcit, väčšina ich však odmieta, alebo z nich má dokonca podvedomý strach. Cudzinci, navyše Židia, prichádzajú otrhaní a chudobní. Čo ak zostanú práve tu, v Haliči, kde aj my žijeme v biede a trpíme? Azda máme kŕmiť ďalšie hladné krky? Čo ak nám zoberú prácu, ktorej aj tak nie je dosť, pretože sa uspokoja s oveľa nižším platom ako našinci?

To isté počúvajú  utečenci z Haliče, keď dorazia do Nemecka. S otvorenou náručou ich víta málokto. Mnohí prišelci žijú doslova z ruky do úst, všetky úspory minuli na cestu a teraz, ak nechcú zomrieť od hladu, musia žobrať, alebo dokonca kradnúť. Po uliciach sa potulujú skupiny čudne oblečených ľudí a zoskupujú sa pri vlakových staniciach. Muži v silno páchnucich ovčích kožuchoch s huňatou vlnou navrchu, ženy zakrútené do veľkých šatiek.“    

Na motívy knihy aj oceňovaná divadelná hra, ktorú budete môcť najbližšie vidieť na Žilinskom literárnom festivale.

– – –

Martin Pollack – Americký cisár (masový útek z Haliče). V preklade Michala Hvoreckého z nemeckého originálu Kaiser von Amerika vydal Absynt v roku 2016

Teraz najčítanejšie