Denník N

O školských obedoch (takmer) zadarmo, alebo „nechutí im“

O obedoch temer zdarma
O obedoch temer zdarma

Bohatá a stredná trieda ušetrila, kým extra chudobní živoria ďalej a pomoc k nim nedorazila.

Máme rodinu na Orave. Pri poslednej návšteve sa moja ženuška bavila so švagrinou, koľko oni platia za obedy. Mám dojem, že my platíme jedenásť, či štrnásť centov za jedno dieťa a obed na deň, kým v tej oravskej dedinke 50 centov (ak sa mýlim, pokojne ma ohovárajte, len nech sa to nedozviem :-)). A potom švagriná povedala trefnú vetu:

– Našu školu navštevujú aj tri deti z totálne sociálnej rodiny, nemajú peniažky. Teraz im aj elektrinu vypli. Oni a ešte pár detí na obedy nechodia. Viete, čo deti z tej rodiny hovoria svojim spolužiakom? Vysvetľujú im, že im nechutí a preto nechodia. Celá dedina však vie, že je to preto, lebo na to nemajú peniaze. Nie, nemajú ani tých pár eur na mesiac za dieťa.

Takto sa ešte aj tie deti cítia zle, lebo sú donútené nepriamo klamať a nieto ich rodičia, ktorí to z nejakého dôvodu nezvládajú. Bohatá a stredná trieda ušetrila, kým extra chudobní živoria ďalej a pomoc k nim nedorazila.

Nepotrebujem, aby štát dotoval obedy mojich malých detí. Myslím si, že nielen naša rodina na to má. Prial by som si, aby štát zaviedol takú sociálnu podporu, ktorá trafí cieľ a pomôže výhradne sociálne slabším rodinám. Nemôžeme sa hrať na Nórsko, keď sme Slovensko. Celé toto gesto je choré, zle zorganizované a stojí všetkých nielen aktívnych občanov nemalé peniaze.

Úroveň spoločnosti dokazuje miera, akou sa vie systém postarať o slabších. Lenže toto má ísť ruka v ruke s tým, koľko má v kešeni. Hospodár nemôže tratiť jedenásť mincí, keď k nemu príde desať. Pripomína mi to všetkých tých, ktorí sa v oblekoch a s obrovskými šekmi vytŕčajú v televíziách. Je to hra ega, prípadne na štýl „Modrého z neba“ spôsob, ako zahrať na ľútosť citlivejších občanov. Tak aj u politických strán, ktoré vyhútali a podpísali tento zákon, nejde o nič iné ako o ego a cestu, ako zapôsobiť a získať hlasy.

Aké karamboly spôsobili školám, kuchyniam, vedúcim kuchýň, zásobovačom, obciam, logistike atď, by vedeli najviac rozprávať tí, ktorých to postretlo v praxi. Nejedni deti z niektorých školských jedální hovoria, že porcie sú menšie, nie je už možnosť duple, v jedálni vládne stres, deti čakajú vo fronte, musia sa naobedovať rýchlo, aby uvoľnili miesto, lebo stravníkov pribudlo. Dôchodcovia, ktorí využívali školské jedálne na obedy, boli v nejednej jedálni z kapacitných dôvodov už odmietnutí. Ľudia z praxe neraz hovoria aj o obrovskom zvýšení plytvania s jedlom, že mnoho detí si obed jednoducho nevyzdvihne, čo potvrdzuje pravidlo, že čo človek získa ľahkou cestou, to si nebude ani vážiť. Plytvanie s jedlom, plytvanie s ľudskou dôverou.

A chudobné deti sú ešte aj nepriamo prinútené klamať kamarátov, že im nechutí.

Pavel

Teraz najčítanejšie