Denník N

DEJA VU Miklošov daňový mix?

Problém je jednoduchý a komplikovaný zároveň. Znížením dane z príjmu fyzickým osobám prostredníctvom zvýšenia odpočítateľnej položky klesne príjem pre mestá, obce a župy. Samotný návrh ukazuje na jednu podstatnú skutočnosť. Súčasný systém financovania samosprávy založený najmä na výnose dane fyzických osôb je dlhodobo neudržateľný. Takže otázka znie, ktorá politická strana nájde odvahu a pustí sa do riešenia  problému bez toho, aby len prvoplánovo sledovalo získavanie politických bodov?

Pred viac ako dvoma rokmi som napísal blog . V tom čase sa Združeniu miest a obcí prvý krát podarilo odvrátiť návrh strany Most-Híd zvýšiť odpočítateľnú položku základu dane. Most síce ustúpil, ale nerezignoval. V rámci súčasného sociálneho balíčku koalícia prichádza s týmto návrhom opätovne. A opätovne protestujú mestá a obce. Pridali sa už aj župani. Dokonca už pred samotnou Národnou radou.

Problém je jednoduchý a komplikovaný zároveň. Znížením dane z príjmu fyzickým osobám prostredníctvom zvýšenia odpočítateľnej položky klesne príjem pre mestá, obce a župy. V čase, keď sa na samosprávu vďaka sociálnym balíčkom koalície valia nové  kompetencie a úlohy. Keďže Most-Hid sa  zaraďuje medzi stredo-pravé strany, je logické, že bude presadzovať agendu znižovania daní. Na druhej strane zodpovednosť (politické náklady) za výpadok v župných a obecných rozpočtoch nebudú niesť tí, ktorí o tom rozhodli, ale predstavitelia samosprávy. Budúci rok to predstavuje pre samosprávy výpadok 150 miliónov eur. Tak či onak – samotný návrh ukazuje na jednu podstatnú skutočnosť. Súčasný systém financovania samosprávy založený najmä na výnose dane fyzických osôb je dlhodobo neudržateľný. Ak dnes hovoria primátori krajských miest, resp. Únie miest o potrebe komunálnej reformy a municipalizácii, musia hovoriť aj o reforme financovania.

Písal sa rok 2011 a vtedajší minister financií I. Mikloš prišiel s dramatickou zmenou financovania samospráv. Dovtedajší model  mal byť  nahradený mixom viacerých daní. Minister argumentoval, že takto budú peniaze prúdiť z viacerých zdrojov a bude garantovaná väčšia stabilita ako je tomu doposiaľ. ZMOS nesúhlasil. Dokonca zvolával mimoriadny snem. Mikloš dôvodil najmä väčšou stabilitou, avšak jeho primárnym cieľom bolo získať dodatočné zdroje s cieľom dosiahnuť vyrovnaný rozpočet už v roku 2014.

Koniec vášnivým diskusiám urobila nakoniec premiérka I. Radičová a zavelila k ústupu. Systém sa nezmenil a daňový mix sa nekonal. Aj tento prípad, ako aj opakované pokusy Bugárovcov ukazujú, že Mikloš mal v podstate pravdu. Súčasný systém nie je stabilný. Či už z ekonomickej alebo politickej stránky. Vždy sa nájdu politické strany, ktoré budú presadzovať znižovanie daní.

Takže otázka znie, ktorá politická partaj nájde odvahu a pustí sa do riešenia  problému bez toho, aby len prvoplánovo sledovalo získavanie politických bodov? Ak  Most – Híd prostredníctvom svojho štátneho tajomníka I. Švejnu kritizuje samosprávu, že nechce zvyšovať  daň z nehnuteľnosti a nečerpá eurofondy, treba mu pripomenúť, ako sa správal v minulosti. V roku 2017 skupina troch poslancov NR SR              (I. Choma, S. Petrák, E. Pfuntner) navrhla nový spôsob zdaňovania nehnuteľností. Po novom by sa  rozloha nehnuteľnosti násobila počtom podlaží. Systém by bol takto spravodlivejší a samosprávam by  priniesol aj  viac finančných prostriedkov. Navyše nové zaťaženie by sa týkalo najmä podnikateľského sektora,  napr. developerov a hotelierov. Avšak pod rúškom ochrany majiteľov dvojpodlažných domov sa rozpútala úplne nezmyselná diskusia.  Jej  výsledkom bolo, že poslanci svoj návrh radšej stiahli. ZMOS, hoci podporoval túto iniciatívu, zrazu otočil. Začal sa tváriť, že s uvedeným návrhom nemá nič spoločné. Fakt, že OECD nás dlhodobo kritizuje za extrémne nízke daňové zaťaženie nehnuteľnosti, už vôbec nikoho nezaujímalo. A neschopnosť manažovať eurofondy nám vláda dokazuje dennodenne.

Aké je riešenie? Daňový mix, ale…

V prvom rade treba odpolitizovať tento problém a riešiť ho z vecného hľadiska. Súčasné nastavenie je neudržateľné. Jediným riešením bude daňový mix. Otázkou bude, ako ho  nastaviť rozdelenie medzi štátom a samosprávou. Zároveň bude treba otvoriť už spomínaný zákon o daniach z nehnuteľností  a dať väčšiu slobodu rozhodovania poslancom obecných a mestských zastupiteľstiev. Znova by sa na stôl mala vrátiť diskusia o cestnej dani, ktorú ešte donedávna mali v kompetencii samosprávne kraje. To všetko vyžaduje vecnú diskusiu a potom aj odhodlanie a politickú schopnosť túto dramatickú zmenu urobiť. Nájde sa niekto?

Teraz najčítanejšie

Štefan Škultéty

Predseda správnej rady Inštitút Slovensko 21. Primátor mesta Trenčianske Teplice v rokoch 2006 - 2018, predseda správnej rady OOCR Trenčianske Teplice 2011-2018, poslanec TSK od roku 2013.