Denník N

Celeste Buckingham: Run, Run, Run (rozhovor s producentom)

Rozpráva Martin „Maxo“ Šramek zo štúdia LittleBeat.

Bola sobota, čas obeda a veľmi teplo. Stál som pred budovou s nápisom „VERNOSŤ“ na Nobelovej ulici v Bratislave a čakal na Martina „Maxa“ Šramka. Martin je producent, ktorý sa podieľal na produkcii hitu Run, Run, Run od Celeste Buckingham. Prišiel na bielom aute aj so psom a s najväčším odstupom ako sa dalo mi podal ruku: „Večer som mal 38 teplotu, nechcem aby ste odo mňa niečo chytili, budem čo najďalej…“. Aj som chvíľu rozmýšľal, či je dobré a morálne robiť s takýmto chorým človekom rozhovor… Ale bola to naozaj len chvíľka, lebo naprázdno som sa do Žiliny vracať nechcel … Vyšli sme na druhé poschodie a vošli do štýlového štúdia LittleBeat. Posadil som sa na biely gauč, pes vedľa mňa, Martin na kancelársku stoličku oproti. Chvíľu sme skúšali rozhovor priamo zapisovať do notebooku. Martin však hovoril pomerne rýchlo a plynule, takže zapisovanie celý rozhovor prerušovalo a kazilo… Tak sme radšej zapli kameru, nech to má spád a  nestrácame niť. Určite to jeho hrdlu dalo vtedy zabrať, no myslím, že rozhovor stál za to. Ešte na ceste zo štúdia sme v ňom pokračovali a vymieňali si názory na to, čo je to dobrá a zlá komercia a na to, ako sa v záujme komerčného úspechu zneužívajú témy drog, sexu a… už si nepamätám. Martinovi ďakujem za zaujímavý rozhovor a uverejňujem jeho prvú časť:

Úloha producenta je pre veľa bežných poslucháčov nejasná. Čo znamená byť producentom skladby akou je Run, Run, Run? Aké činnosti sa za tým skrývajú?

Na Slovensku si producenta často mýlia s beatmakerom, to sú chalani, ktorí robia inštrumentálne verzie (beatmakeri). Beatmaker (od slova beat) je ten čo robí bicie, basu… Pretože všetky hiphopové beaty sú založené na bicích, base a rape. Na Slovensku si to mnohí mýlia s produkovaním skladby. Ten producent je niečo také ako dirigent, aspoň ja to tak chápem, ktorý nemusí byť nutne vynikajúci inštrumentalista a aranžér, ale má mať názor na to, čo použiť v tej piesni, čo v nej funguje. Producent by sa mal snažiť zosynchronizovať všetky tvorivé zložky (textára, speváka…), aby splnil očakávania klienta, rádia, labelu alebo kohokoľvek.

Pri skladbe Run, Run, Run som bol nadšený a úplny amatér. Fušoval som tam v podstate do každej zložky. Spolu s kolegom Andrejom Hruškom sme tu skladbu aj aranžovali, či už išlo o bicie, basu, klavír, sample atď. A bol som vlastne aj spoluautor tej piesne, lebo Run, Run, Run vznikla tak, že sme od Celeste dostali iba melodickú linku spevu a text. Ona na začiatku nahrávania niečo rukami len tak podvedome zatlieskala a z toho vznikol „marker“, ktorý sa tiahne celou piesňou…

Je to vlastne niečo podľa čoho sa dá tá pieseň od začiatku rozpoznať…

Áno, ja som tie veci robil úplne nevedome, pretože človek, ktorý začne robiť hudbu od bodu nula, tak on nie je ešte tak hlboko vo všetkých tých veciach… A niekedy mu to pomôže, lebo niekedy ide veľmi po povrchu a vidí, čo naozaj funguje. Muzikant, ktorý to robí strašne dlhú dobu, tak sa niekedy špára vo veciach, ktoré nie sú pre bežného poslucháča absolútne dôležité a zabúda na celkový zvuk a emóciu tej piesne, ako aj na to, čo to robí s ľuďmi. Preto sa hovorí, že veľký počet začínajúcich producentov sú one-hit wonder.

Podľa toho, čo som čítal na discogs.com, tak pri Run, Run, Run to bola kolektívna práca. Každý z vás sa podieľal na hudobnej zložke.

Áno, Celeste doniesla tú spevovú linku a my sme s Andrejom dokomponovali hudbu a potom sa pieseň prespievala do hotového inštrumentálneho podkladu a išla na mastering. My sme verili od začiatku, že ten album bude dobrý. Až na kolegu, ktorý tomu od začiatku neveril.

To bol celý album?

Áno, robili sme celý jej prvý album. My sme sa stretli ešte pred Superstar. Do Superstar sme ju poslali, nech to ide vyskúšať a nech máme ľahší marketing…

Ešte pred Superstar ste sa stretli? To som nevedel…

Áno, spoznali sme sa predtým. Celeste nik nepretláčal, ona sa sama dostala tam kde sa dostala… Po Superstar sme teda dokončovali album a nikto nevedel, ktorá pieseň vybuchne, alebo nebuchne… Prvá išla vec s názvom Blue Guitar. Tá bola taká naozaj mainstreamová… Nadšenie tam bolo, ale profesionalita až taká nie. My sme to prácne nasadzovali do rádii a ona vypadla z rotácii. A vtedy sme robili taký projekt F84 – to bolo niečo pre autistické deti, a pre ten projekt mala Celeste napísať pieseň a aj ju napísala (Nobody Knows). Rozhodli sme sa aj túto pieseň dať na album, a že bude aj pre rádia. To bol teda druhý singel, čo bol v rádiu. Run, Run, Run prišla až po tom, čo mala vonku tretí singel so Spiritom (Majk Spirit) ako spoluprácu. Už skladbou Nobody Knows upozornila, že je niečo nové na Slovensku a vzbudila okolo seba záujem. Až tretia jej pesnička bola Run, Run, Run a extrémnym spôsobom vybuchla. A ona vybuchla najprv v Ćeskoslovensku, lebo to bolo nové. Ja som sa vtedy neriadil žiadnym formátom (okrem dĺžky) ako urobiť skladbu pre rádia…

Neriešili ste ani zvuk? Run, Run, Run má veľmi vhodný zvuk pre rádia…

Má. Neriešili sme to. Ja som vtedy počúval starú soulovú muziku a ono je to tým veľmi inšpirované. Vtedy som išiel čisto podľa ucha, o harmónii nevedel absolútne nič. A keby som vedel, tak tú pesničku v živote tak „nenaakordujem“ a nebude to asi taký hit… Tam som porušil všetko, čoho som sa potom držal neskôr… Ono to väčšinou tak je, že keď je človek taký nepopísaný papier… Ja som bol zatvorený ako PR manažér v televízii Markíza tri roky. Ja som stále chcel robiť muziku a snažil som sa robiť aj „normálnu“ robotu, lebo som sa bál ísť čisto do podnikania… Nakoniec som to spravil a v tom ako som bol emotívne naladený, tak som všetko vylial do toho albumu.

Všetky inšpirácie, čo si nazbieral keď si tam sedel… Ale potom sa človek „vypľuje“ a minie si všetko…

Aj som si minul. Ešte chvíľu trval taký dozvuk toho „one hit wonder“ javu. Neviem presne ako to bolo, mám to len z ústneho podania, ale vraj sa tej piesne chytila nejaká televízia z arabských krajín, ktorá ju použila pri propagovaní svojich jesenných programov. Ľudia sa začali pýtať, čo je to za muziku, že sa im to strašne páči. Cez to si to nejako našli a táto skladba strašne vyletela. My sme mali toľko šťastia, že my sme nevedeli čo s tým robiť…

 Čo považuješ za najväčší úspech tejto piesne v zahraničí?

Pre mňa bolo úžasné, aj keď neviem nakoľko je to pravda, že Pittbull chcel vstúpiť do tejto piesne. Vtedy bol Pittbull hodne vysoko a mal veľmi veľa videní. Pittbull ju chcel urobiť ako featuring s Celeste. Hovoril som si: „Wow, veď ja vlastne nič neviem a zrazu takéto meno…“

O producentoch pôsobiacich v USA som sa dočítal, že každú časť pesničky (text, melódia, hudobný podklad, spev) tam niekedy robí odlišný človek. Spolupracuješ aj ty so špecialistami na nápevy (melódie) alebo s textármi?

S inštrumentalistami áno, ale tam si vieme veľa veci „zasupportovať“ sami. Ja hrám na gitare, malý Maxo (môj menovec) hrá fantasticky na klavíri, Andrej hrá na base a niekoho berieme do partie, ak treba bicie nahrať alebo niečo… Spolupracujeme aj s textármi, napríklad keď robíme niečo pre Českú republiku, tak tam spolupracujeme s Maťom Vavrom, Celestinym bývalý priateľom. On robí super texty po česky. Ak nejdeme robiť modernú produkciu, napríklad pre Luciu Bílu teraz robíme klasiku, tak tam sa dobre osvedčil Marek Ztracený. On je aj interpret aj textár. Nikto tu nemôže robiť iba jednu vec. To je utópia z Ameriky, ale už ani tam sa nedá robiť len jedna vec. Musíte mať zručnosti vo všetkom možnom, aby ste pri zmene trhu dokázali reagovať. Niekedy spolupracujeme dokonca aj s beatmakerami. Niekedy si povieme, že bude lepšie, keď tú inštrumentálnu časť nebudeme robiť u nás. Napríklad ak my máme na to vlastný pohľad, ale chceme niečo zaujímavejšie. Alebo naopak, niekedy my robíme pre niekoho inštrumenty a iné čiastkové veci.

Pri Run, Run, Run text vznikol v ktorej fáze?

To bolo úplne najskôr. Melodická linka spevu aj s textom. Nejaké drobnosti Celeste ešte neskôr upravovala.

V rozhovoroch o texte povedala, že je zložený z viacerých motívov. Rozoberali ste s ňou význam textu? Čo vám povedala?

Áno rozoberal som to s ňou. Je to jednoducho o láske, ako väčšina popovej muziky, teda aspoň ja si to myslím, dúfam, že sa na mňa nenas… Ale ja som nikdy nejako neriešil text. Pre mňa bol text ako zvukomalebné doplňovanie tej piesne. A urobil som vtedy chybu, lebo tie texty sú veľmi dôležité.

 Podľa mňa vedia veľmi pomôcť…

Vedia veľmi pomôcť, jasné. Ja som nebol textár, absolútne som kašlal na text, mne to iba dobre znelo…

Na druhej strane je veľa hitov, čo majú text úplne blbosti…

Jasné.

Takže už by si si dal viac záležať…

A možno by to bolo zle…

Je to dvojsečná zbraň…

Veľmi… Čím ti na tom viac záleží, tým neskôr sa to niekedy podarí… My sme teraz s Celeste spravili posledný album Bare, ktorý je podľa mňa úžasný v tom, že niečo takto namixované a urobené vyšlo zo Slovenska… Ale my sme sa tak sústredili na dokonalosť, že ľuďom sa vraj zdá ten album chladný… Neviem, mne sa nezdá chladný, ale my ako Slováci máme radi chyby. A keď tá pieseň neobsahuje chyby, nevedia sa s tým stotožniť. Je to moc čistunké, moc dokonalé. My takí nie sme, my sme v podstate srdciari.

Minule som čítal knihu Hitmakeri, o hitoch, a tam sa píše, že ľudia majú radi niečo povedomé, ale s nejakým prekvapením.

Áno, tak.

Kto spravil scenár a kto režíroval videoklip?

To netuším, viem, že to robil nejaký chalan z Prahy a viem, že som v tom klipe vyzeral ako keby som bol mentálne retardovaný.

:) Áno, na youtube sú také komentáre, že či nie si na drogách alebo tak…

Jasné. Nebol som na drogách, ale spal som nejakú pol hodinu, lebo sme pred tým do rána žúrovali. To vzniklo tak, že pre mňa bolo strašne dôležité sa ukázať… Veď idem natáčať klip – musí to byť super… Maroš Slávka, vynikajúci bubeník, ktorý je známy tým, že si tie výrazy ako hrá cvičí pred zrkadlom a rieši ako to vyzerá, tak on to tam začal strašne herecký prežívať… A ja som si povedal,  že ako klavirista predsa nemôžem zaostávať… Došlo k takému momentu, že Maroš išiel pre Andreja Hrušku na balkón a hovorí: „ Andrej, okamžite poď so mnou, lebo toto si ešte nevidel, tomu neuveríš.“ A on mu hovorí: „Boha, Maroš, nechaj ma, teraz oddychujem…“ „Fakt, naozaj, poď so mnou, za toto mi budeš ďakovať do konca života.“ Tak ho vyviedol a tam som ja v plnej paráde… A ten štáb mi nič nepovedal. Oni ma tam nechali takto sa „vyřádit“, lebo tam asi chceli niekoho takého. Oni ma nechali úplne prirodzene to dokončiť a ešte mi ukazovali poslednú verziu klipu, strihy, a Celeste mi napísala, že „Maťo, ty si najlepší!“. Samozrejme, že ma hecovali… Tak som to tam nechal a mal som normálne fanklub na youtube, kde boli len moje pasáže z toho vystrihnuté. Trošku som to zveličil, ale inak ja v podstate takto reálne vyzerám keď robím muziku. Ja naozaj keď sme to skladali, tak som si skoro nohu zlomil ako som hral na klavír…

Čiže scenár a réžiu riešilo vydavateľstvo?  

Nie, to si riešili po vlastnej osi s manažérom Lumírom Mattim. On to riešil spolu s jej mamou  a vtedy myslím ešte nebol dohodnutý label.

Kde sa nakrúcalo?

Za Prahou v nejakom kaštieli, ale neviem presne, čo je to za miesto.

Čím sa skladba Run, Run, Run odlišuje od ostatných na ktorých si pracoval? Úspechom?

 Asi tým úspechom, i keď boli aj väčšie úspechy ako Run, Run, Run. Ešte jedna bola väčšia.

 Ktorá?

 Pokračovanie nabudúce…

 

Ďalšie rozhovory:

Darinka Rolincová: Čo O Mne Vieš (rozhovor s autorkou textu)

Nuda: Chytím Ťa Za Ruku (rozhovor s gitaristom Viktorom Špakom)

Komáre od O. B. D. vznikali takto… (rozhovor)

 

tagy: #celeste #buckingham #štúdio #littlebeat #martin #šramek #vavra #runrunrun #run #bare #superstar #producent #rozhovor #2019 #text #akordy

Teraz najčítanejšie

Ondrej Halama

Hity sú skladby, ktoré sa dokážu prihovoriť masám... Ich tvorcovia dokážu vystihnúť niečo, čo majú mnohí ľudia spoločné a čomu náš mozog nedokáže odolať. Za ich vznikom bývajú osvedčené postupy, talent, ale aj nové experimenty a náhody... https://www.facebook.com/blogohitoch/