Prekliata planéta

Začalo to nevinne výletom na Medvedí vrch. Nevysoký skalný kopec vzdialený od Atómovej Lehoty poldeň chôdze. Naši protagonisti Vilo, Fero, Števo, Julka a Kazisvet sedeli pri trojnožke s gulášom, keď sa krajina ponárala do tmy a rozsvecovali sa svätojánske mušky. V tom si všimnú niečo nezvyčajné. Z krovísk svietilo modré svetlo.

Objavia sedem kociek planúcich modrým ohňom. Keď ich rozostavajú v sedemuholníku, vytvorí sa medzi  nimi žiarivý oblúk. Keď vstúpili dnu, svet potemnel a začalo pršať.

Naši hrdinovia sa ocitnú na bezútešnej planéte s nezdravo šedou oblohou, kde neustále úmorne prší a keď neleje, tak mrholí. Bola to veľmi stará zem a podľa spustnutého vzhľadu krajiny tu prišlo kedysi dávno ku katastrofám, ktoré si už nikto nepamätal. Vo vzduchu viselo akési nepomenovateľné pradávne zlo, ktoré tu bolo prítomné ešte než sa vysočiny zmenili na vyprahnuté pustatiny. A v diaľke sa ako fatamorgána na erodovanej pôde trblietajú ako dažďom vyhladené sklo biele pyramídy.

Veľmi rýchlo sa dej knihy, ktorý bol zo začiatku dobrodružným príbehom zmení vo vedecko-fantastickú nočnú moru. Naši protagonisti odkrývajú hrozné tajomstvá a konfrontujú obyvateľov nepohodlnou pravdou, že celý život žili v klamstvách a v okovách. A párkrát prídu takmer o život pri prvých stretnutiach s nepriateľskými a nepochopiteľnými domorodcami a  s vražednou faunou a flórou.

Sú väznení divnými ľuďom podobnými bytosťami bez nosov, ktorí nerozprávajú, dokým nie sú svojim pánom vyzvaní, ktorí nekričia ani nerobia hluk bez dovolenia, ktorí nespochybňujú Ceremoniál, ktorý reprezentuje najvyšší zákon krajiny a znamená prísny kastový systém, ktorého závažné porušenie sa trestá smrťou.

Na čele temného totalitného systému stoja Vševedúci, ktorí majú absolútnu moc, sú všetkými zložkami moci, interpretujú a rozširujú Ceremoniál, trestajú jeho porušenie a vládnu v otrokárskom systéme veliteľom a poddaným, ktorých oslovujú ako nič.

„Ceremoniál sa od nepamäti učia všetci naspamäť, podľa toho Tuprumejčania vedia, kto smie kedy a koho osloviť, ako ho smie osloviť, kam sa má kto počas rozhovoru pozerať, kto nižšie a kto vyššie, kedy slobodno hovoriť nahlas.  Behať a skákať sa smie len na rozkaz a kričať smie iba Vladár, Páni jaskýň a Vševedúci. Nič smú kričať, len keď im to vrchnosť povolí.“

Román má jasný ekologický odkaz a aj priamo kritizuje devastáciu životného prostredia v socialistickom Československu. Je to naznačené hneď na začiatku, keď traja kamaráti vidia mŕtve ryby v rieke, na ktorú je napojená neďaleká chemická továreň. Na konci knihy sa dozvieme a tragickej histórii prekliatej planéty. O jej obyvateľoch, ktorí si v bezohľadnom znečisťovaní a vyčerpávaní zeme zničili ekosystém a planetárnu klímu.

K tomu to je prekvapivo silný protitotalitný román, ktorý sa v kontexte normalizačného obdobia roku 1977 dá interpretovať ako veľký prostredník ukázaný cenzorom Komunistickej strany. Ak chcete svojim deťom priblížiť ekológiu a to, čo je to diktatúra a prečo to je celkom zlé, toto je správna kniha.

A pre všetky ostatné vekové kategórie je Prekliata planéta od Jozefa Žarnaya skvelý spoločensko-kritický román, ktorý konečne do slovenskej vedeckej fantastiky zavádza primárnu úlohu science fiction a to skrz prizmu budúcnosti reflektovať aktuálne problémy.

Kniha na začiatku hovorí, že ide o fantastický román pre deti, ale Prekliata planéta je viac než to, je to pochopiteľným a zároveň ľahko plynúcim jazykom napísaný napínavý príbeh varujúci pred následkami nezastaviteľného a bezbrehého drancovania prírodných zdrojov – poukazuje na krehkosť ekosystému a citlivosť počasia – varuje nás  pred nekontrolovateľným znečisťovaním planéty a zároveň je to miestami dobrodružný, miestami hororový, miestami orwellovský román maľujúci desiví obraz v nevedomosti držaných ľudí, ktorí nikdy nevideli svetlo slnka, myslia si, že nikdy nemôže nepršať a sú pod totalitnou teokratickou nadvládou hŕstky vyvolených, ktorí vedia.

Skvelý slovenský science-fiction román, aktuálny vtedy aj dnes.