Denník N

Sterilizácie rómskych žien povolené!

Obraz života obyvateliek, obyvateľov segregovaných osád a ich detí sa javí akoby zamrznutý v čase. Dekády a stratégie opakovaných „integrácií“ neprinášajú želaný efekt. Politické strany sa predháňajú v riešeniach tejto nelichotivej situácie. V ponuke máme projekty akými sú napríklad „Lopaty a krompáče“ a odstránenie zvýhodňovania nielen cigánskych príživníkov (ĽSNS) až po dobrovoľné a bezplatné sterilizácie rómskych žien žijúcich exkludovane na perifériách dedín a miest (SaS).

Sterilizácie sú citlivou témou. Mementom pre nás je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2011, ktorý konštatoval porušenie práva rómskej ženy na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a priznal jej finančné odškodnenie. Súd zároveň nepotvrdil závažné obvinenia o organizovanej politike sterilizácií rómskych žien na Slovensku. Dostupné informácie dostatočne nepreukazovali, že lekári postupovali pri výkone sťažovateľkinej sterilizácie v zlej viere, že ich správanie bolo úmyselne rasovo motivované alebo že sterilizácia v skutočnosti bola súčasťou všeobecnejšej organizovanej politiky. Slovenská republika na základe tohto precedensu tak od 1. januára 2015 zosúladila práva pacientov s medzinárodnými štandardmi, čím sa zabraňuje vzniku podobných situácií do budúcnosti (SITA, 2011). Každý z nás môže vnímať tému z inej perspektívy: niekto ako ekonóm, iný zas ako odborník na osobné slobody a ľudské práva, inak sociálna pracovníčka a úplne odlišne to môže prežívať samotná žena, ktorej sa to bezprostredne dotýka.

Pravdou však je, že až  36% žien žijúcich v segregovaných osadách sa vyjadrilo, že nepozná žiadnu antikoncepčnú metódu (INESS, 2018). Rómske ženy žijúce v segregovaných osadách sú uzamknuté v kolobehu tehotenstiev, o ktorých nemajú možnosť rozhodnúť. Dobrovoľná sterilizácia zadarmo im dáva možnosť inej alternatívy a podporuje ich nezávislosť. Je veľmi dôležité poznamenať, že žena musí dosiahnuť vek 35 rokov a byť matkou najmenej troch detí.

Bieda rodičov, ale aj ich nezáujem o výchovu vlastných detí, bohužiaľ v niektorých prípadoch vedúci až k fyzickému týraniu, sú dôvodom umiestňovania detí do Centier pre deti a rodiny. SaS navrhuje, aby náklady súvisiace s dobrovoľnou sterilizáciou zaplatila zdravotná poisťovňa všetkým ženám, ktoré o ňu požiadajú en bloc, nielen rómskych ženám žijúcich v osadách. Vyhli by sme sa tak určitej množine prípadov, ktoré z nelichotivej situácie detí vyplývajú, a napokon aj záťaži sociálneho systému na iks rokov.

Životné príbehy detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia sú mrazivé. Jeden taký som zažil koncom minulého roka ešte v tzv. Detskom domove: Lektoroval som harm-reduction preventívny program: „Skôr ako užiješ alkohol, použi svoj mozog“. Na úvod sa detí pýtam: „Aké sú výhody alkoholu? Aké naopak nevýhody?“ V bežných triedach ZŠ sú odpovede podobné: „Ľudia pijú, lebo sa chcú uvoľniť, zabaviť. Oslavujú. Vypijú si aj keď smútia, aby zabudli.“ a pod. Ak si myslíte, že Vás nemá čo prekvapiť a videli ste či zažili za tie roky všeličo, práve v takých momentoch prichádzajú okamihy, ktoré Vás zatlačia do stoličky a stiahnu Vám hrdlo. Asi päťročné dievčatko odobraté zo SZP odpovedalo: „Aby nám nebola zima.“

SaS je jediná politická strana, ktorá definuje segregované osady na inom ako etnickom princípe a v ktorej je neprijateľné dávať na misky váh peniaze a ľudský život. Navyše dobrovoľné a bezplatné sterilizácie sú len jedným z mnohých riešení, ktoré programový dokument prináša.

Teraz najčítanejšie

Michal Kozubík

Mám to šťastie, že moja práca je zároveň moje hobby. Takmer dvadsať rokov sa venujem pomoci núdznym a pohybujem sa na poli sociálnej práce. Táto profesia v sebe spája staroslivosť o ľudí na križovatkách života a vedecký život. Je skvelé vidieť ako sa vaše výskumné zistenia môžu pretaviť do praxe a byť na osoh iným. Počas štúdií v Nemecku a Holandsku som sa u študentiek, študentov pomáhajúcich profesií stretol so silným politickým aktivizmom. Veď kto lepšie pozná problémy chudobných ľudí žijúcich na perifériách či dennodenné ťažkosti, ktorým čelia ľudia s postihnutím alebo deti bez rodičov? Svojim malým dielom sa snažím byť politicky aktívny a prispieť tak k sociálnej zmene. Som členom politickej strany Sloboda a Solidarita (SaS).