Denník N

Preveľa eurofondov a primálo asistentov

Poslanci opozície vyjadrili podporu aktivite Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením poukazujúcej na nedostatok asistentov v školách | Zdroj: FB poslankyne Zuzany Zimenovej
Poslanci opozície vyjadrili podporu aktivite Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením poukazujúcej na nedostatok asistentov v školách | Zdroj: FB poslankyne Zuzany Zimenovej

Témy týždňa 9. 9. 2019 – 15. 9. 2019 | Ministerka školstva čelila kritike pre eurofondy aj asistentov • Obedy zadarmo vlastne nie sú zadarmo • Študentov protestujúcich za ochranu klímy podporili mimovládky, univerzity aj akadémia vied

Výrok týždňa

Po roku 1989 sa ukazuje, že rýchlo pribúda detí, ktoré sa odmietajú učiť niečo, o čom nevedia, ako by to mohli reálne využiť. Učitelia neboli nikdy pripravovaní na to, ako získať záujem detí, a nevedia, ako naspäť získať ich poslušnosť. Hovoria, že deti hlúpnu, ale to nie je pravda. Naše zistenia z projektu Kalibro hovoria, že dnešné deti vedia napríklad cudzie jazyky rádovo lepšie ako my.“

Oldřich Botlík
matematik a odborník na hodnotenie výsledkov žiakov
rozhovore pre Denník N | 11. 9. 2019

 

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni začala prvá poprázdninová schôdza Národnej rady SR. Spomedzi predložených legislatívnych návrhov, ktoré sa týkajú školstva, stihlo parlamentné plénum prerokovať a do druhého čítania posunúť návrh, podľa ktorého by do materských škôl mali byť prijímané len zaočkované deti a návrh, ktorý mení spôsob uznávania vysokoškolských diplomov pri pokračovaní v štúdiu.

Kým v pléne poslanci a poslankyne diskutovali o povinnom očkovaní škôlkarov a uznávaní dokladov o vzdelaní, v školskom výbore ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) čelila kritike pre pomalé tempo, rozsah a spôsob čerpania eurofondov a nedostatok asistentov v školách.

„Program Výskum a inovácie, za ktorý zodpovedá ministerstvo školstva, má jedno z najnižších čerpaní zo všetkých operačných programov. Nižšie čerpanie má už len operačný program Rybné hospodárstvo, ktoré tiež manažuje nominantka Slovenskej národnej strany,“ kritizovala ministerstvo opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Za ľudí).

Ministerka na kritiku reagovala tvrdením, že rýchlosť čerpania eurofondov ovplyvňuje aj nižšia absorpčná schopnosť a dopyt prijímateľov a skonštatovala, že z celkovej sumy 2,2 miliardy eur je vo výzvach alokovaných 93 % prostriedkov. „Je potrebné pripomenúť, že čerpanie je možné až do roku 2023, preto veríme, že sa nám tieto prostriedky podarí vyčerpať,“ poznamenala Lubyová.

• Ďalšou témou, ktorá rezonovala nielen počas rokovania školského parlamentného výboru, bolo prideľovanie prostriedkov na asistentov učiteľov. Počas zasadnutia výboru ministerka Lubyová skonštatovala, že prostriedkov na asistentov je oveľa viac, než je ich reálna potreba, a školy by sa podľa nej mali usilovať o ich získanie viacerými spôsobmi.

„Financovanie týchto špeciálnych potrieb je zabezpečené cez takzvané normatívy. To je to, čo vyplýva zo zákona, čo je povinné, a to všetkým školám poskytujeme. Toto normatívne financovanie zohľadňuje aj postihnutých žiakov – napríklad na bežného žiaka v bežnej triede, v bežnej škole máte 1 700 eur, na autistického žiaka, ktorého tam integrujete, máte normatív 13 000 eur, čiže zhruba sedemkrát vyšší. To znamená, že školy naozaj vedia čerpať oveľa vyššie finančné prostriedky na postihnutých žiakov,“ uviedla ministerka.

• Podobnú argumentáciu o financovaní asistentov použila Lubyová aj v nedávnej diskusii RTVS Sobotné dialógy. Na jej slová o tom, že ich pozície majú byť prioritne hradené z normatívov, reagovala poslankyňa Zuzana Zimenová (nez., klub SaS), ktorá to označila za zavádzajúce a arogantné. „Nie je to pravda, keďže normatív je určený na pokrytie nákladov, ktoré sa týkajú všetkých žiakov. Žiaci so zdravotným znevýhodnením majú nárok na zvýšený normatív, z ktorého škola platí napríklad náklady na špeciálnych pedagógov či špeciálne učebné materiály,“ oponovala Zimenová.

Podľa Lubyovej zavádza poslankyňa, keďže financovanie asistentov je viaczdrojové a poukázala pri tom na možnosť škôl čerpať prostriedky na asistentov cez eurofondy. O skúsenostiach s financovaním asistentov rozprávala pre portál webnoviny.sk riaditeľka základnej školy v Šamoríne Magdaléna Vajasová.

V parlamente v uplynulom týždni na nedostatok asistentov upozornili poslanci viacerých opozičných strán podporením aktivity Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

• Jednou z hlavných tém nového školského roka sú obedy „zadarmo“ (pozri napr. tu, tu, tutu). „Treba si uvedomiť, že 1,20 eura, ktoré dostali deti od vlády, nerovná sa obedy zadarmo. Je to len čiastočná dotácia na oprávnené ekonomické náklady spojené s varením a vydávaním obedov,“ skonštatoval primátor Hlohovca Miroslav Kollár (Za ľudí), podľa ktorého je systém diskriminačný, keďže „deti na druhom stupni základných škôl na dotáciu nárok majú, rovnako staré detí na osemročných gymnáziách nárok nemajú.“

 Ak samospráva zvýšila poplatky za stravovanie detí a nezohľadnila sociálno-ekonomickú situáciu rodín, tak rodičia detí v hmotnej núdzi musia od septembra za obedy doplácať tak, ako doteraz, uviedol pre webnoviny.sk hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

„Nemáme informáciu, koľkých prípadov sa to týka, nakoľko nikde neexistuje centrálna evidencia všeobecne záväzných nariadení samosprávy a preto nemáme prehľad o celkových cenách obedov v školách, teda nákladoch na potraviny a režijných nákladoch spolu,“ dodal Stuška.

K školských jedálňam sa v rozhovore vyjadril aj stredoškolák Jakub Andacký, ktorý spoluorganizuje klimatické štrajky študentov v rámci iniciatívy Fridays for Future. Je veľmi ťažké byť na strednej škole vegetariánom alebo vegánom, lebo máme len jeden typ obeda a nemôžem si zvoliť nemäsitú stravu.“

• Andacký sa podieľa aj na príprave štrajku za budúcnosť klímy, do ktorého sa majú zapojiť stredoškoláci aj pracovníci univerzít. Klimatický štrajk podporila Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Slovenská akadémia vied a 71 mimovládnych organizácií. Na Slovensku sa uskutoční v Bratislave, Košiciach, Žiline a Banskej Bystrici. O tom, prečo sa k štrajku pridávajú, píšu v blogu aj zástupcovia iniciatívy Žijemvedu.sk.

• Ministerstvo školstva pripomenulo, že do 25. septembra majú žiaci možnosť vybrať si záujmovú činnosť a využiť na ňu vzdelávací poukaz. „Škola nemôže brániť svojim žiakom, aby poukaz použili v inej škole alebo školskom zariadení. Môže ísť aj o centrá voľného času či základné umelecké školy. Žiak nie je povinný poukaz odovzdať žiadnemu poskytovateľovi záujmového vzdelávania,“ informovalo ministerstvo.

Vlani podľa týždenníka Trend rodičia nevyužili zhruba 3 milióny eur z celkovej sumy 16,9 milióna, ktoré ministerstvo na vzdelávacie poukazy poslalo školám a ich zriaďovateľom. O tom, že do výberu mimoškolských aktivít by mali byť zahrnuté aj samotné deti, hovorila pre portál školské.sk psychologička Ľubica Kövérová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

• Novelu zákona o vysokých školách účinnú od začiatku septembra kritizujú predstavitelia Klubu 500.

Zaviedla podľa nich ustanovenie, ktoré podnikom znemožňuje dohodnúť sa so študentmi, aby sa u nich po skončení štúdia na určitý čas zamestnali.

„Ak zamestnávateľ nemôže podnikové štipendium podmieniť záväzkom študenta nastúpiť a zotrvať v pracovnom pomere po ukončení štúdia – prečo by mal podporovať študentov poskytnutím štipendia a vynakladať finančné prostriedky? Treba pripomenúť, že aj v zahraničí je to bežná prax, že so študentom, ktorý poberal štipendium, uzatvára podnik pracovnú zmluvu,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Zákon o vysokých školách podľa ministerstva chápe štipendium ako finančnú podporu pre študentov, ktorí spĺňajú vopred dané podmienky. „Tak je to aj v prípade sociálnych a motivačných štipendií, a poberateľovi nevznikajú ďalšie záväzky voči poskytovateľovi štipendia,“ reagovalo ministerstvo.

• Silvia Filová sa v rozhovore s astrofyzikom na Harvardovom Smithsonian Institute Petrom Verešom rozpráva o tom, čo môže Slovensko urobiť, aby sa kvalitní vedci pôsobiaci na prestížnych zahraničných vedeckých pracoviskách vrátili domov.

Je dôležité, aby sme spojili všetky sily, všetok um a pritiahli úspešných ľudí zo zahraničia späť na Slovensko, aby sme zlepšili oblasti, v ktorých Slovensko zaostáva, ako sú veda a inovácie,“ uviedol Vladimír Šucha, generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie, ktorého v uplynulom týždni predstavila strana Progresívne Slovensko ako jedného zo svojich odborníkov na školstvo. O tom, čo si Šucha myslí o obedoch či vlakoch zadarmo pre študentov, porozprával Karolovi Sudorovi z Denníka N.

 

Všimli sme si

• OECD v minulom týždni zverejnilo nové zistenia pravidelného štatistického zisťovania v oblasti vzdelávania, Education at a Glance 2019. O zaujímavých zisteniach týkajúcich sa Slovenska informoval Inštitút vzdelávacej politiky.

Education at a Glance 2019

• Zistenia o spôsoboch výučby na slovenských vysokých školách prezentoval analytik projektu To dá rozum Stanislav Lukáč. Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku sa opiera o také formy a metódy výučby, ktoré nevyžadujú aktívne zapojenie sa študujúcich do vzdelávacieho procesu,“ píše Lukáč.• Médiá koncom júna informovali, že Komisia pre tvorbu koncepcie zavedenia povinnej maturitnej skúšky z matematiky na stredných školách predloží ministerstvu školstva návrh takejto zmeny do konca roka. „Čo sa týka aplikovanej úrovne, išlo by o maturitu v kontexte matematickej gramotnosti, pričom absolventi stredných škôl by získali matematickú a finančnú gramotnosť predovšetkým na bežný život,“ uviedlo ministerstvo v uplynulom týždni.

Zavedenie povinnej maturity sa nemá týkať konzervatórií a stredných zdravotníckych škôl. Podľa ministerstva má schváleniu predchádzať odborná diskusia. Taká už dlhšiu dobu prebieha napríklad v susednej Českej republike.

„Mizerní učitelia volajú po testoch a po povinnej maturite z matematiky, aby nemuseli učiť niečo iné a nemuseli hľadať cesty, ako žiakov zaujať,“ poznamenáva z rozhovore pre Denník N matematik Oldřich Botlík, ktorý v úvode septembra na pozvanie Nového školstva navštívil Slovensko.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

 

 

Teraz najčítanejšie