Denník N

Bez nej by sme dlho nevydržali. Na Ukrajine jej kvalita je nevyhovujúca. Voda!

Ako sa zvykne zachovať Slovák keď počuje niekde kvapkať vodu z vodovodného kohútika? Zastaví ju? Zamyslí sa zhrozene nad tým veľkým množstvom vody ktoré už muselo zbytočne pretiecť? Neviem či s nami vôbec takéto plytvanie pohne. No snáď byť o smäde na Ukrajine by nás presvedčilo o našej závislosti na túto tekutinu tak, aby sme prestali mrhať aj my. Na východ od našich hraníc pitná voda netečie v kuchyni, ale je uskladnená pekne v plastovom obale. Len aby sme aj my tak jedného dňa nedopadli!

Vôbec by som si ešte pred pár mesiacmi nemyslela, že pitná voda bude hlavnou témou môjho tráviaceho traktu, ktorou som si svoje telo na Slovensku po niekoľko rokov tak príjemne rozmaznávala. Vôbec by ma ani nenapadlo, že najviac zo všetkých slovenských potravín a tekutín, o ktorých som trištvrte roka, odkedy som na Ukrajine iba počúvala, bude práve pitná voda to jediné, po čom som netrpezlivo odratúvala dni, len aby som sa mohla doma na Slovensko z kuchyne konečne z chuti napiť. Prvé slová môjho spolubývajúceho po príchode do Kyjeva boli varovné: “Len sa prosím ťa nenapi z kohútika ak chceš to tu tých pár mesiacov vydržať v zdraví“. Balená voda sa zdá byť jediná spoľahlivejšia voľba. Samozrejme, že ako obyčajná voda spĺňa tie najnákladnejšie funkcie, lebo uhasí smäd a je viac menej čistá no “Real water drinkers know all water don’t taste the same”. Vo voľnom preklade z angličtiny súhlasím, že iba tí praví konzumenti a vychutnávači vody vedia, že voda nechutí všade rovnako. Naše minerálne vody nám navyše ešte okrem plnenia si základných funkcií prihodili aj bohaté množstvo rôznych minerálov a väčšina z nich má aj blahodarné účinky na naše telo. Tu na Ukrajine, v každom hoteli, v reštaurácii, v robote alebo u doktora ponúkajú obyčajnú balenú vodu, ktorú si napríklad ako u nás v robote alebo aj v našom ukrajinskom byte, musíme telefonicky alebo cez internet objednávať. Táto voda je vlastne odstáta voda, ktorá leží v plaste, niekedy na ňu aj slniečko zasvieti a potom je medzi nami kľudne podávaná, i keď bez blahodarných minerálov. S toxínmi. Čím dlhšie si voda plávala v plastovej fľaši, a ak aj bola vystavená slnečnému žiareniu, tým viac chemikálii do nej unikne z plastu, ktoré sa potom dostanú do nášho krvného obehu, čo môže spôsobiť rôzne rakovinové choroby, alebo aj pečeňové a obličkové poškodenia. Okej, na úvod som trošku postrašila a zamudrovala, ale bez vody sa ďaleko nedostaneme a vlastne aj možno preto sa tu vo veľkom dezinfekčne pije radšej alkohol. Väčšina plastových fliaš, ktoré nájdeme v supermarketoch je z plastu ktorý sa volá polyethyleneterephthalate, teda PET. Antimón sa používa pri výrobe plastov a plastových fliaš, čo môže byť toxické ak je voda uskladnená vo fľaši pri vyšších teplotách. Teplo zrýchľuje vylúčenie antimónov v PET fľašiach, no a ak je fľaša alebo teda tieto naše 20 litrové plastové nádoby s vodou v dodávke, kde je teplota aj okolo 40 stupňov v lete, riziko kontaminácie sa zvyšuje. Z fliaš sa odporúča piť len ak je to naozaj nevyhnutné, aby sme sa vyhli dehydratácii. No pre priemerného konzumenta tu nie je žiadny benefit. My, v Kyjeve, a v ktoromkoľvek kúte Ukrajiny ktoré sme počas môjho pôsobenia navštívili, pijeme dennodenne z plastových fliaš. Kolegyňa z mesta Lutsk na severozápade Ukrajiny má vraj čistejšiu vodu a doma pijú predovšetkým zo studne.

Situácia sa minulý rok vyostrila keď ukrajinský chemický závod DNIPROAZOT, ktorý okrem iného vyrába hlavne tekutý chlór na čistenie a sanitáciu čistej a odpadovej vody, pozastavil svoju výrobu, čím vyvolal vážne nepokoje v krajine. Teda aspoň medzi tými, na ktorých visela zodpovednosť túto situáciu vyriešiť. Keďže čistá voda ešte stále z mestských zásob tiekla, málokto z občanov panikáril a vytváral si núdzové zásoby. Pozastavenie výroby chloridu spôsobilo to, že minulý rok 15. júna, chemická spoločnosť DNIPROAZOT zarazila svoju činnosť na dobu neurčitú. Svoje rozhodnutie odôvodnili rastúcimi cenami plynu. Avšak iná neoficiálna verzia tohto rozhodnutia sa dlhšiu dobu povrávala medzi Ukrajincami, že majitelia tejto spoločnosti sa jednoducho rozhodli ísť cestou vydierania s cieľom uspokojenia svojich osobných politických ambícii. Mimochodom, DNIPROAZOT sa v posledných rokoch stal monopolistom v tomto sektore a v Ukrajine už neexistuje žiadny iný podnik, ktorý by túto zlúčeninu vyrábal (Faryna & Grytsenko, 2012). DNIPROAZOT sa vyjadril, že je ochotný obnoviť produkciu chloridu pod podmienkou zvýšenia jej predajnej ceny. Celé sa to istú dobu naťahovalo cez Protimonopolný úrad. Pre tých, ktorých bavia ekonomické vedy, priemerná cena za tonu tekutého chlóru bola v tom období $650-$770, no DNIPROAZOT si po novom vyžadoval až $1600-$2115, v závislosti od logistiky. Zaujímavé je spomenúť, že DNIPROAZOT požiadal protimonopolný výbor o stanovenie tejto ceny i napriek tomu, že jej presadenie by bolo náročné keďže DNIPROAZOT nie je oficiálne vyhlásený za monopolistu, aj keď v skutočnosti ním je. Ukrajina nato začala rokovať o importe chlóru z Rumunska, Poľska, Kazachstanu, a dokonca aj od nás zo Slovenska. Avšak takéto rokovania nevyriešia situáciu tak rýchlo z nasledujúcich dôvodov. Chlór je výbušná látka a na jej dovoz je potrebné vybaviť rôzne druhy dokumentov na jej prevoz a dovoz, čo môže trvať aj niekoľko týždňov i v prípade krízy. Navyše, nie všetky Ukrajinské mestá sú pripravené a majú možnosť prijať dovoz chlóru v kontajneroch a cez železničné trate, pretože Ukrajinské železničné dráhy majú odlišne od seba položené koľajnice, ktoré sa od tých Európskych odlišujú. Ukrajina nakoniec prijala dodávky chlóru z Rumunska (122. International, 2018), a po vyše mesiaci sa zásobovanie chlóru zo spoločnosti DNIPROAZOT opäť obnovili. V júli v roku 2018, článok na spravodajskej platforme 112 UA International, opísal túto situáciu aj z iného uhla. Zdôraznil, že Ukrajina nemá prakticky nič čím by dezinfikovala ich pitnú vodu, pretože rezervy chlóru sú takmer vyčerpané. Chlór a jeho zlúčeniny sa už vyše 50 rokov po celom svete požívajú v mnohých vodárenských zariadeniach, kde ho používajú nepretržite v technológii na úpravu vody. Znečistená voda zostáva vo filtroch 24 hodín. Ak sa to tejto vody nepridá spomínaný chlór, baktérie nebezpečné pre ľudský život a zdravie sa v nej začnú množiť.

V Kyjeve je okolo 14 dodávateľov pitnej vody. Kvalita vody od týchto dodávateľov bola testovaná a jej výsledky zverejnil Kyiv Post, v roku 2012. Viem, že neprinášam čerstvé informácie, no novšie som nenašla a myslím že aj tie z pred 6 rokov môžu byť kľudne relevantné aj dnes. Informácie v tomto článku predniesli vyhodnotenie, že niektoré fľaše s vodou mali zastaralé alebo zavádzajúce štítky, niektoré ani neobsahovali úplné informácie o produkte, a niektoré nemali ani dátum filtrovania a uskladnenia vody ani dátum spotreby uvedený na ich vrchnáku. Ak dodávateľ poruší právny predpis, musí zaplatiť pokutu. Ceny pokuty za porušenie hygienických právnych predpisov sú maximálne do 425 HR, čo je v prepočte okolo 15 eur. Právna zodpovednosť je zanedbateľná a z toho dôvodu sa výrobcovia neboja porušovať právne predpisy aj keď hraničia s hazardom na ľudských životoch (Faryna & Grytsenko, 2012).

Nuž, nechcem zachádzať príliš do detailov, no na tému kvality vody dodám ešte jeden neekologický príbeh. Tri ropné spoločnosti Chevron, Exxon Mobil a Shell, podpísali zmluvy o ťažbe a rozvoji bridlicového plynu (shale gas) na východe Ukrajiny v Karpatskej kotline a v Dnepersko-Doneckej kotline na opačnej strane tejto krajiny. Bridlicový plyn je zemný plyn, ktorý sa nachádza v tvrdej hornine niekoľko kilometrov pod zemou. Na jeho ťažbu sa používa technológia horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia vrstiev (v angličtine ju odborníci poznajú pod pojmom „fracking“). Inými slovami, do takzvanej šachty sa vstrekuje veľké množstvo vody, piesku a chemikálií, čo spôsobuje vysoký tlak. Z tohto tlaku horniny popraskajú a tým sa plyn, ktorý je uväznený pod horninami uvoľní a následne sa môže extrahovať. Avšak, problém je, že zatiaľ neexistuje technológia, ktorá by bola úplne schopná vypumpovať túto zmes vody a chemikálii späť na povrch. Ciže zvyšková vysoko toxická tekutina ostáva hlboko v šachte, čo môže spôsobiť jej presakovanie do artézskych podzemných vôd. To už nie je sranda pretože následky presakovania môžu predstavovať smrteľné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a má katastrofálne následky aj pre životné prostredie. Podľa ukrajinskej organizácie Environment People Lawje možné považovať tento spôsob ťažby za trestný čin v oblasti životného prostredia a ak sa má vykonávať v husto osídlenej oblasti, ide o genocídu. Kontaminovaná voda spôsobuje vyššie riziko rakoviny a zabije všetok život v riekach. Táto hrozba sa šíri po celom toku riečnej vody, čo znamená že aj tí ľudia, ktorí nežijú v tesnej blízkosti šachty, čelia hrozbe smrteľných chorôb. Environment People Law tvrdí, že tieto korporácie o tom žiaľ neinformovali ukrajinských občanov a niektoré ukrajinské média sa snažia jej negatívne následky prekryť tým, že o tejto technológii šíria nepravdivé informácie. Napríklad, hydraulické štiepenie je všeobecne podporované aj občanmi USA na ich kontinente. Pohoršujúce je aj to, že ani štát ani korporácie na Ukrajine neuskutočnili ani neplánovali žiadne referendum ani verejnú diskusiu. Navyše, ani rôzne mestské komunity ako celok, alebo environmentálne mimovládne organizácie nezískali od štátu či korporácií žiadne odpovede na ich otázky, ktoré vyplývajú z odbornej správy Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj o štúdiu možných environmentálnych problémov rozvoja bridlicového plynu pomocou metódy hydraulického štiepenia v Karpatskej a Dnepersko-Doneckej kotline. Už v roku 2011, Francúzsko, Švédsko, Rumunsko, Bulharsko a ďalšie krajiny uvalili na ťažbu bridlicového plynu trvalé moratórium a označili ho za veľmi nebezpečnú environmentálnu hrozbu (Kravchenko, 2015).

Ďaleko na juh od Kyjeva na Kryme, situácia tiež nie je jednoduchá. Ukrajina zastavila prísun vody cez vodovodné potrubia kvôli anexii tohto polostrova Ruskom v roku 2014. Ukrajinské orgány opakovanie uviedli, že dodávky vody budú obnovené iba po návrate Krymu na Ukrajinu. No už aj minulý rok Ukrajinskí príslušníci orgánov činných v trestnom konaní našli tajný vodovod vedúci do Krymu z Ukrajinskej pevniny (UA Wire, 2018).

Aby toho nebolo málo, v roku 2017, United Nations Ukraine (Spojené Národy Ukrajina) zverejnili posudok, že Ukrajina čelí novým rizikám chemickej katastrofy ohľadne bezpečnosti vody po eskalácii konfliktu v blízkosti zariadení na zásobovanie vodou na východe krajiny. Problém sa týka bombardovania vodných systémov obsahujúcich plynný chlór a iné mimoriadne nebezpečné chemikálie v Doneckej oblasti. Donecká stanica na filtráciu vody bola údajne opakovanie zasiahnutá počas bombardovania, čo spôsobilo poškodenie záložného potrubia kde sa nachádza chlór. Uvádza sa, že v tejto oblasti sa nachádzajú 900kg úložných cylindrov obsahujúce chlór, a ak bola len jedna z nich zasiahnutá mohla by mať smrteľné následky v okruhu 200 metrov a zároveň by mohla narušiť aj vodné zásoby, ktoré zásobujú takmer 350 tisíc ľudí v okolí. Začiatkom novembra 2017, bola jedna zo staníc na filtráciu vodu (Verkhnokalmiuska) postihnutá viacerými strelami. Stanica zásobuje 800 tisíc ľudí a skladuje 100 ton plynného chlóru. Následky mali samozrejme ničivý charakter pre osídlené oblasti mesta Doneck a iných okolitých osídlení (Tuncak & Heller, 2017).

Počas môjho pôsobenia v ukrajinskej neziskovej organizácii Institute „Respublica“ (IR), som vďaka projektu realizovaným hlavne medzi ADRA Slovensko a IR zašla aj do regiónov ako je Záporožia a Dneper, kde sme organizovali tréningy zamerané na budovanie kapacít v oblasti manažmentu a komunikácie. Po tréningu si ma zopár účastníkov pridalo na sociálnej sieti Facebook do priateľov ako to inak býva. Ja takýto spôsob zrýchleného spriateľovania sa veľmi nevyhľadávam, no prešibane som využila túto príležitosť a poprosila nových priateľov, či by si našli čas mi odpovedať na šesť otázok ohľadne kvality vody v ich regióne. Chcela som sa dozvedieť, či náhodou aj oni nevnímajú a nepociťujú rovnaké problémy ako ja, alebo to je iba v mojej hlave a namýšľam si ako sa mi tu bez slovenskej vody ťažko žije. Odpovede mi poskytli aj niektorí kolegovia, ktorí pochádzajú z iných krajov Ukrajiny. Teda, takýmto spôsobom som sa dostala k výsledkom môjho malého výskumu, ktorý bol samozrejme dobrovoľný a odpovede sú nasledovné. V prvej otázke som ma zaujímalo, čo si respondenti myslia z ich pohľadu o kvalite pitnej vody v Kyjeve, v ich rodnom meste alebo celkovo v Ukrajine. Dozvedela som sa, že ľudia sú najnespokojnejší s kvalitou vody hlavne v Kyjeve, no i v iných veľkých mestách. V tých menších sa vraj napijú aj z vodovodného kohútika bez toho, aby si vodu prevarili. No nie všade je táto možnosť bezpečná. V Záporoží z umývadla tečie tá “technická voda“ ako sa jedna respondentka vyjadrila. Údajne je podľa zamestnancov štátnych vodární ich filtrovaná voda vhodná aj na pitie a aj na varenie. Nie všetci miestni obyvatelia s nimi súhlasia a volia kúpu pitnej vody od súkromníkov. Voda z vodární sa podľa občanov jednoducho piť nedá, lebo cítiť z nej pach po bielidle a je žltkastej farby. Záleží na regióne. Niekde vodu stačí prevariť, no niekde ani to nezaručí, že baktérie a nepríjemný zápach vo vode sa varom vytratia. V mestách kde sú ľudia odkázaní na nákup vody vo fľašiach je kvalitná voda drahšia. Jeden z respondentov pripomenul, že aj voda tečúca v liečebných zariadeniach, ktoré používajú filtrovanú vodu nutne potrebujú výmenu a vylepšenia. Tieto budovy boli postavené v sovietskych časoch a teda si už odslúžili svoju užitočnosť a funkciu, ktorú už z hľadiska bezpečnosti nespĺňajú. Úprimne ani ma nepopadlo, že ako kvalitná voda prúdi do takých nemocníc.

V mojej druhej otázke som pátrala či respondenti náhodou nepociťujú zdravotné problémy, ktoré spájajú s kvalitou vody v ich regióne. Verím, že som sa nepýtala práve hypochondrov, a zároveň samozrejme že si nemôžem od nich pýtať aby doložili lekárske potvrdenie s výsledkami. Našli sa aj odpovede kde sa mi ľudia zverili, že žiadne problémy vode nepripisujú. Na druhej strane, niektorí sa v dotazníku vyjadrili, že trpia žlčníkovým pieskom v obličkách, ktorý je veľmi nepríjemný a bolestivý. Vinia tú “tvrdú“ vodu ktorú pijú a používajú v kuchyni. Moja kolegyňa má problémy so žalúdkom a s vlasmi. Ja som si ju už dlhšie všimla šuchoriť s tabletkami každý deň a dokonca vyhľadala aj špeciálneho doktora na vlasy (trichológ), ktorý sa jej snaží v tomto smere pomôcť. Presne na tieto konkrétne problémy poukázala aj v mojom dotazníku, kde sa zmieňuje taktiež o nízkej imunite spôsobené kovmi a iným elementárnymi časticami, ktoré sa dostanú do vody z tovární. Tie vyhodia nepotrebný materiál a odpad do riek čo kontaminuje podzemné vody. Moja druhá kolegyňa žije v Kyjeve už 5 rokov a balenú vodu si začala kupovať iba od vtedy čo sa z jej rodného mesta vysťahovala. Vraj ju sám zubár upozorňoval nad kvalitou vody v Kyjeve, pretože tá má negatívny vplyv na zdravie jej zubov. Okrem chrupu sa niekedy kvôli tvrdej vode trápi aj s lupinami. Ja keď som na začiatku môjho pôsobenia v Kyjeve žila ešte v starom byte na inej adrese, tak vodný kameň sa len ťažko rajbal z kachličiek v sprchovacom kúte. Niekedy nám nešla ani teplá voda poriadne čo sa ma kolegyne snažili rozveseliť tým, že aj tak si moje vystrelené vlasy iste nikto po ceste do roboty nevšimol, lebo vraj toto je bežný problém ľudí v Kyjeve. Niekedy sa jednoducho dostatok teplej vody neujde všetkým. Ibaže až po mesiaci sme prišli na to, že problém je v bojleri a nie v starom byte. Zbytočne som si celý november ponadávala pod studenou vodou.

V poradí tretia otázka sa týkala tých, ktorí už raz vycestovali do zahraničia a či vedia okomentovať rozdiel pitnej vody tu na Ukrajine a v zahraničí. Som si najprv vravela že toto je asi blbá otázka, no niektorí sa rozpísali a vraj im z umývadla chutilo najmä v Amsterdame, Dusseldorfe, Mníchove, Berlíne a v Litve. Vraj im voda z ich kohútikov veľmi chutila. Myslím, že toto by mohol byť raz aj námet pre cestovné kancelárie sústreďujúc sa na krajiny s chutnou čistou vodou z umývadla. Moja kolegyňa precestovala aj Slovensko, Francúzsko, Rumunsko, Gruzínsko a Macedóniu, no vždy si kupovala balenú vodu až kým jej nevysvetlili, že voľne tečúca voda z kuchyne je bezpečná a teda až vtedy jej začala dôverovať. Druhá kolegyňa navštívila pred nedávnom naše susedné Maďarsko. Keď sa dostavila do svojho prenajatého ubytovania a vypýtala si od hostiteľa pohár vody, na jej prekvapenie jej pred jej očami napustil rovno z vodovodu. Povedala, že ju to veľmi šokovalo a až po tom ako videla ostatných ľudí piť z toho istého kohútika tiež, premohla sa aj ona a vraj si chuť maďarskej pitnej vody veľmi užila.

Vo štvrtej otázke budem čo sa týka analýzy odpovedí veľmi stručná, pretože sa respondentov len pýtala na množstvo vody ktoré vypijú v priemere za deň. Asi som čakala podobnú odpoveď akú mám ja skúsenosť, no nikto sa viac k danej problematike nevyjadril len než v číslach. Avšak, z iného uhľa pohľadu v rámci tejto otázky by som chcela poukázať, že teda väčšina respondentov a aj odhadom môžem povedať, že ľudia v Ukrajine vzhliadajú na kúpu balenej vody. Ukrajina má 44, 87 milióna obyvateľov (údaj z roku 2017), a veľké nedostatky v riešení triedenia a separovania odpadu. Okolo našich bytoviek, a to žijem vraj v tej lepšej časti Kyjeva, tu koše na triedený odpad nenájdem. Našla som len jeden malý aj to vedľa eko-kaviarne, ktorá je asi jediná čo ho využíva. Ja osobne zanechám po mojej spotrebe veľké množstvo iba plastového odpadu, že sama neverím kde sa všetok tento odpad uskladňuje a že nás ešte nezasypal. Na Slovensku už je celkom zaužívané separovať odpad, ktorý sa následne recykluje. No ak väčšina Ukrajincov si dennodenne kupuje pitnú vodu a vypije tak ako sa vyjadrili od 1-2 litrov denne, tak nám vyjde nepredstaviteľné množstvo plastového odpadu ročne. Vlastne aj v porovnaní s týždňom je toho nekontrolovateľne mnoho a je očividné, že už ani smetiarske služby to nestačia v tých svojich intervaloch vyzbierať. Ako výsledok sa stretávam s tým, že bežne vidím plasty so sklom a plechovkami sa prevaľovať okolo kontajnerov akoby bez povšimnutia. A to ani nehovorím, že toaletný papier sa v niektorých budovách do záchodov nesplachuje ale hádže do smetného koša veľa splachovacieho zariadenia. Táto igelitka s použitým toaletným papierom sa hádže presne do toho istého koša kde sa stretávajú plasty so sklom a inými odpadovými materiálmi. Myslím, že sa na Slovensku máme naozaj dobre, keď tieto nepríjemnosti sú u nás už na inej úrovni než u našich východných susedov.

Do piatej otázky som vkladala nádej že sa dozviem snáď dáke zaujímavé kauzy alebo aj odporúčania ohľadom ich obľúbenej značky minerálnej vody, ktorá prešla testami ich chuťových buniek a trávením. Vzhľadom, že odpovede mojich respondentov boli v tomto prípade naozaj jednoducho k veci a vymenovali tie najznámejšie fľaše, nechcem sa touto otázkou zoberať detailnejšie. No spomeniem len tak medzi rečou, že na ukrajinskom území za posledné obdobie desiatich rokov (informácia z roku 2013), takmer 20 000 malých riek a potokov zaniklo alebo vyschlo. Rada Národnej Bezpečnosti a Obrany Ukrajiny zverejnila informáciu, že až 70% ukrajinských spodných vôd je kontaminovaných. Kontaminácia môže presiaknuť aj k prírodných prameňom a tu sa dostávame k obľúbeným baleným minerálnym vodám, ktoré sa môžu znehodnotiť vďaka hydraulickému štiepeniu, vojne na východe Ukrajiny a nezodpovedným závodom, nuž a to nie len v okolí riek (Houghton Mifflin Harcourt Company, 2013).

V poslednej otázke som dala možnosť mojim respondentom sa vyjadriť či a ako sa mení a čo by si priali aby sa zmenilo tak, aby sa situácia kvality vody v ich regiónoch zmenila. Ako som už spomínala, rieky sa bežne kontaminujú tým, že fabriky vylievajú priemyselný odpad do riečnych korýt aj keď to legislatíva samozrejme zakazuje. Aktivisti sa proti tomu snažia bojovať, no situácia sa zatiaľ nezmenila k lepšiemu. Zároveň je nevyhnutné vymeniť v mestách filtre, vodovodné potrubia, a nainštalovať nové čerpadlá, ktoré môžu z hĺbky z príslušných vrtov získavať kvalitnejšiu vodu. Taktiež treba začať v prvom rade od ľudí a prihovoriť sa im, aby si uvedomili vážnosť situácie a implikácie kontaminovanej vody na ich zdravie. Kolegyňa v jej odpoveďovom hárku podotýka na dôležitosť nepretržitých kontrol vody, vysoké pokuty pre závody a továrne, a nahradenie starých kanalizačných odtokov novými. Aj tie majú už 50 ročnú históriu kde rúry bývajú málokedy vymenené, zvyknú byť už aj hrdzavé a hrdza sa následne dostáva do vodovodného kolobehu. Opäť, pokuty a nepretržité kontroly činiteľmi verejných orgánov by prinútili závody aby našli spôsob šetrnejšieho spôsobu zaobchádzania s odpadom. Zo severu na juh Ukrajinou preteká rieka Dneper. Tá prechádza cez Kyjev a iné veľké mestá. Podľa jedného z respondentov by mali byť práve tieto mestá zodpovedné na vyčlenenie mestských peňažných prostriedkov na jej filtrovanie. Niektoré mestá to tak ale nerobia a preto je nutné aby sa prijali nové zákony na kontrolu vody a zákazu znečisťovania vodných tokov a celkovo životného prostredia.

Situácia naozaj nie je jednoduchá, no keďže zatiaľ je vody dostatok, a regály v supermarketoch nie sú prázdne, situácia ohľadne čistenia a zásobovania pitnej vody nie je mimoriadna. Mne, kým som si zvykala piť len z fľaše, alebo si pumpovať vodu z 20 litrových bandasiek do pohára, balená voda ako som už spomínala nechutila. Zároveň, pitie vody ma niekedy natoľko obmedzovalo, že som začala piť menej pretože sa mi nechcelo nosiť vodu v taške, keďže som ju už mala dosť ťažkú, alebo sa mi už nezmestila hodiť k ostatným veciam. To sa odzrkadlilo tak, že som opakujúc niekoľko dní po sebe vypila niekedy ledva pohár vody denne a moje telo mi to dalo zreteľne najavo. Až takto hlboko, cez vlastnú skúsenosť a seba poškodzovanie sa musí človek dostať, aby si uvedomil dôležitosť niečoho tak všedného a vnímaného za samozrejmosť, ako je obyčajná čistá pitná voda. Hľadanie nových mechanizmov na odstránenie týchto problémov trápi ľudí už dlhú dobu. Bojovať proti tomuto problému nie je jednoduché navyše keď aj zamestnanci vodovodných spoločností tvrdia, že kvalita vody ktorú poskytujú je bezpečná. Avšak, do akej mieri sú ich výroky dôveryhodné je otázne. Myslím, že je naozaj potrebné začať poukazovať na znečistenia vodných tokov pre masy ľudí v čo najväčšom počte miest okolo Ukrajiny. To je úloha aj pre občianske spoločnosti, ktoré sú schopné a majú tú silu dosiahnuť zmeny pre občanov regionálne a koniec koncov aj celoštátne. Aj keď voda z vodovodu alebo aj z riek je číra a bez pachu, to neznamená že je bezpečná a úrady majú všetko pod kontrolou. Keď ľudia budú poučení a začnú vnímať závažnosť tohto problému, môže sa vytvoriť väčší nátlak na závody a úradníkov a Ukrajina si bude môcť snáď aj jedného dňa pochutiť na vode z vodovodného kohútika.

Pozn.:

Celé moje pôsobenie ako dobrovoľníčky na Ukrajine bolo finančne podporované donorom SlovakAid, vďaka ktorému som mohla spoznať a nasledovne aj v blogoch opísať nové skúsenosti, ktoré som od novembra 2018 na obdobie deviatich mesiacoch zažila. Ukrajina, a aj krajiny z iných regiónov, patria ku krajinám, kde sa Slovensko snaží implementovať rozvojovú spoluprácu zameranú na ich pomoc a podporu smerom k trvalo udržiavateľnému rozvoju danej krajiny. SlovakAid stojí za globálnym rozvojom a v mojom prípade ma podporila pri dobrej správe vecí verejných a budovaní občianskej spoločnosti u našich východných susedoch. Moja vysielajúca organizácia ADRA Slovensko mi bola po celý čas oporou, no okrem mojej misie na Ukrajine, sa podieľa aj na iných zahraničných dobrovoľníckych projektoch zameraných na humanitárnu a rozvojovú pomoc nielen území Európy, ale aj ďaleko za jej hranicami.

Zdroje:

122. International. (2018, July 18). Chloride collapse: Why Ukraine could be left without drinking water. Retrieved from 122. UA Information Agency Website : https://112.international/ukraine-top-news/chloride-collapse-why-ukraine-could-be-left-without-drinking-water-30320.html

 

Faryna, O. & Grytsenko, O. (2012, July 13). Bottles Water: Which Is Best?. Retrieved from Kyiv Post Website: https://www.kyivpost.com/article/content/ukraine-politics/bottled-water-which-is-best-309830.html

 

Houghton Mifflin Harcourt Company. (2013, November 15). Gaining Access to Safe Drinking Water in Ukraine. Retrieved from the HMD Eco Zine Website: https://hmdecozine.com/2013/11/15/ukraine/

 

Kravchenko, O. (2015, April 29). We demand to impose moratorium on shale gas development in Ukraine. Retrieved from the Environment. People. Law. Organization: http://epl.org.ua/en/environment/vymahaiemo-moratoriiu-na-vydobutok-slantsevoho-hazu-v-ukraini/

 

Tuncak, B. & Heller, L. (2017, November 10). Ukraine: UN experts warn of chemical disaster and water safety risk as conflict escalates in East. Retrieved from the United Nations Ukraine: http://www.un.org.ua/en/information-centre/news/4234-ukraine-un-experts-warn-of-chemical-disaster-and-water-safety-risk-as-conflict-escalates-in-east

 

UA Wire. (2018, September 27). Ukrainian Police finds secret water pipeline running from Kherson region into Crimea. Retrieved from the UA Wire Website: https://www.uawire.org/police-found-a-secret-water-pipeline-running-from-the-kherson-region-into-the-crimea

Teraz najčítanejšie

Veronika Leitmanova

Po deviatich mesiacoch strávených na Ukrajine som sa pokúsila si zhrnúť pár postrehov zo života u našich východných susedoch. Celé deväť mesačné pôsobenie mi bolo umožnené vďaka môjmu donorovi SlovakAid, a vďaka mojej vysielajúcej organizácie ADRA Slovensko.