Denník N

O skutočných a živých deťoch (s prepichnutými dušami)

Keď som ju videla prvýkrát, sršala blesky na všetky strany, akoby bola vyrobená z hnevu, z úst jej sršali všetky vulgárne slová a každého posielala do… Mnohí to s ňou asi vzdávali, mnohí asi aj vzdali.

Bila okolo seba ako zranená šelma. Kto sa však odvážil bližšie a zostal dlhšie, videl obrovskú silu a v očiach  popol z rumoviska duše. Ale to ste museli medzi jej bleskami vydržať naozaj dosť dlho.

Rok po jej narodení ju opustila mama a v jej živote sa objavovala len sporadicky. Vyrastala so starkým,  o otcovi počula len nepekné chýry. Časť okolia jej vykrikovalo, že nemá rodinu. Postupne začala veriť, že nemôže byť v nej nič dobré a že najlepšie bude, keď druhých od seba odstrčí, znechutí, odplaší. Išlo jej to výborne.

Bolo ťažké nájsť most, ktorým by ste k nej prešli, aby ho nespálila alebo vás z neho nezhodila. Pri týchto deťoch zvyčajne nemáte veľa pokusov. Keď sa už rozhodnete vykročiť k nim cez rozbúrenú rieku, zvolíte brod, most ich desí. Nebolo veľa tém, o ktorých sa chcela baviť. V jednej chvíli som hodila výhybku na pesničky a texty. Povedala, že má rada tie, ktoré sú také citové… že je v nich, čo cítia. A potom sme niektoré z jej obľúbených pesničiek počúvali , čítali a prekladali texty, dumali nad nimi a vyberali tie, ktoré sú pre ňu najpodstanejšie. A potom povedala, že majú kapelu a že spolu skladajú piesne a usmiala sa. A potom som sa jej spýtala, či mi pomôže urobiť základy graffitovej steny pre decká z iných náhradných rodín. Oči jej žiarili – toľko ma toho v krátkej chvíli naučila o graffiti, o nej, o tom, čo všetko dokáže a ako veľmi o nás všetkých stojí. Toľko som sa toho od nej naučila. Rozprávali sme sa ešte ďalšiu polhodinu a povedala, že by prišla aj druhý raz. Teda, že môžem prísť k nej aj druhý raz .

PS: Teraz stojím uprostred rieky, myslím na ňu, ako je tam sama a ako starký kvôli svojmu veku a zdraviu na ňu už nedočiahne. Tak trochu tuším, že mi poznatky zo stavania mostov budú nanič… a že bude treba lano, čln a všeličo ďalšie.

Deti, ktoré sa stávajú našimi klientmi sú mimoriadne. Chodia okolo nás všetkých s prepichnutými dušami. Je to najhlbšie zranenie, k liečbe ktorého sa ťažko dostáva. Preto aj spôsoby našich služieb musia byť mimoriadne: ušité podľa tvaru , farby, rozsahu a hĺbky zranenia. Verejné zdroje, ktoré sa nám podarí získať nie vždy môžu pokryť všetko, čo treba v „lekárničke“. Sme preto nadšení, že mnohí z Vás ste pre nás istotou na brehu – vďaka Vášmu individuálnemu darcovstvu.

PS2: Nie je len tá, čo má prepichnutú dušu. Je aj tou, ktorá cíti, vyberá si piesne, a dokonca nové skladá a cez graffiti kreslí odkazy nám všetkým, že je živá a skutočná. Takže tieto mesiace budem robiť všetko, aby tomu aspoň trochu uverila. Budete spolu so mnou jej fanklubom?

Mgr. Dana Koníček Žilinčíková, sociálna a psychoterapeutická poradkyňa v Centre Návrat, o. z. v Banskej Bystrici

 

Teraz najčítanejšie

Návrat

Sme nezisková organizácia, ktorá od roku 1993 presadzuje a podporuje návrat opustených detí z inštitúcií (detských domovov) do rodín. Našou víziou je prakticky a odborne prispieť k dosiahnutiu takého stavu v spoločnosti, v ktorom všetky deti budú prežívať detstvo v rodinách schopných poskytnúť im bezpečie, starostlivosť a lásku. Všetky opustené deti nájdu útočisko v rodinách ochotných postarať sa o ne. Rodiny s vážnymi problémami dostanú včas potrebnú sociálnu a psychologickú pomoc, aby sa predišlo vážnemu strádaniu ich detí.