Denník N

Trans ženy sú ženy. Bodka.

zdroj titulnej snímky: feministická banda
zdroj titulnej snímky: feministická banda

Pre niekoho sa môže zdať, že ide o búrku v pohári vody. Manipuláciu, transfóbiu a transnegativizmus zo strany ľudí, ktorí sami seba označujú za feministky, či feministov je však niečo, čo treba pomenovať a jasne sa proti takýmto vyjadreniam postaviť.

Potrebu vyjadrovať sa má dnes každá a každý a vôbec sa nečudujem. Napísať status na sociálnu sieť a povedať svoj názor je jednoduché, stačí mať účet na niektorej zo sociálnych sietí a internet. Horšie však je rozoznať, čo je názor, čo je fakt, čo je dezinformácia, hoax, alebo  prekrútenie reality, hľadanie imaginárneho nepriateľa, alebo vnášanie nenávisti a nejestvujúcich konfliktov. Články z dezinfowebov neotváram, statusy fašistov a fašistiek nečítam. Minimálne na sociálnej sieti si vyberám, čo chcem a čo nechcem vidieť. Chyba? Možno. Vždy to prežívam inak. Niekedy mám potrebu sa vyjadriť a niekedy mi zas v hlave behá, či to má vôbec zmysel. Dnes som vo fáze, kedy sa vyjadriť potrebujem. Musím.

Pred niekoľkými týždňami som na Facebooku videla článok, ktorý zdieľala slovenská stránka feminist.fyi  dlhodobo sa prezentujúca, ako feministická. Dnes, už len tváriaca sa, ako feministická. Prekvapil ma zdroj článku. Išlo o článok zo zahraničného webu,  viac či menej otvorene transfóbneho, ale „jasne“ sa profilujúceho ako bojujúceho za práva žien. Prinášal tému, ktorej som veľkú pozornosť nevenovala. Letmo som si to pozrela a ostala chvíľku zarazená zo zdroja. To bolo všetko. Neriešila som. Chyba? Zásadná.

O niekoľko dní neskôr slovenská feminist.fyi priniesla vlastný článok.  Autorka článku, slovenská aktivistka za práva žien v ňom hovorí, že trans aktivistky a aktivisti želajú aktivistkám za práva žien – feministkám smrť. Zdrojovo do článku prikladá i fotografie zo sociálnych sietí, kde máte možnosť vidieť statusy niektorých trans aktivistov a aktivistiek zo zahraničia, od ktorých by sa dištancoval/a každá/ý so zdravým rozumom. Keď si článok prečíta človek, ktorý sa tejto oblasti nevenuje, veľmi prirodzene získa pocit, pobúrenia až nenávisti k trans aktivistkám a aktivistom, k trans ľuďom. Bez rozdielu.

V článku absentuje mnoho vecí. Najviac: kontextuálne zasadenie do slovenského prostredia, objektivita a užitočnosť. Autorka to zrejme vykompenzovala generalizáciou, silnou subjektivitou, nenávisťou a transfóbiou. Článok priniesol do vôd slovenského feminizmu, ľudských práv a internetu niečo, čo na Slovensku neexistuje. Vyhrážanie sa smrťou zo strany trans aktivistiek a aktivistov ženám – feministkám. Tento článok, spoločne s ďalšou činnosťou stránky sa snaží u čitateliek a čitateľov na základe niekoľkých raritných skúseností pozbieraných z niekoľkých krajín sveta vzbudiť dojem, že takýto problém je na Slovensku. Je to fakt? Nie. Iba účelovosť snúbená s manipuláciou. Nič podobné sa na Slovensku nedeje. Pýtala som si teda pod článkom vysvetlenie. I keď som v úvode môjho prvého komentára akékoľvek násilie odsúdila a poukazovala na to, že článok je manipulatívny a generalizujúci, namiesto vysvetlenia som bola vyzvaná na dokladovanie transfóbie, obvinená zo zľahčovania násilia páchanom na ženách a vyzvaná na opustenie „feministickej“ stránky. Transfóbiu som zdokladovala, a pýtala sa ďalej. Bez úspechu.

O ďalší deň či dva som si už prečítala, že trans ženy, nie sú ženy,  že trans ženy sú už od chromozomálneho základu násilné, lebo sú mužmi. Preto je potreba sa mať pred nami na pozore a nedovoliť nám – trans ženám napríklad mať možnosť vybrať si toalety, ani kabínku na kúpalisku podľa svojho rodu. V najlepšom prípade je potrebné, ba dokonca nutné nás oddeliť do častí, ktoré budú jasne hovoriť: „tu sa prezliekajú, či používajú toalety trans ženy“. Stránka, ktorá sa na facebooku i na svojom webe hrdo hlási k feminizmu, jedným dychom dokáže povedať, že trans ženy nie sú ženy a okorení to tvrdením, že trans ženy sú k cis ženám (ženy, ktoré nie sú transrodové) násilné. Kým prejdem ďalej skúsim vysvetliť prečo tvrdím, že trans ženy sú ženy. Hlavne preto, lebo nimi sú. Toto tvrdenie je tiež opozitným tvrdením voči vyhláseniam typu „trans ženy nie sú ženy“. Ak totiž vychádzame zo situácie a kultúrno-sociálnych pomerov na Slovensku, potom je tiež treba brať na zreteľ, že mnoho transrodových žien na Slovensku prechádza tranzíciou a chcú a samé seba identifikujú, ako ženy. I trans ženy majú skúsenosti s patriarchálnym útlakom a najmä (oblúkom sa vrátim späť k prvej vete vysvetlenia), ak sa trans osoba za ženu považuje, ak sa tak identifikuje, je našou feministickou povinnosťou jej identitu rozpoznať a uznať. Uznávame takúto sebaidentifikáciu cis ľudí (ľudia, ktorí nie sú transrodoví), tak to budeme robiť i pri trans ľuďoch. Preto tvrdenie trans ženy sú ženy. Bodka.

Dávať si otázku, prečo autorka priniesla takýto konflikt, je v tejto chvíli zbytočné, pretože podstatnejšie je povedať pravdu. Pravdou je, že spomínané vyjadrenia autorky a administrátorky stránky feminist.fyi sú hlúpymi útotkmi na trans ľudí, prácu trans aktivistiek a aktivistov na Slovensku a útokom na samotnú prapodstatu feminizmu. Na Slovensku sa aktívne trans aktivizmu venuje zopár ľudí. Prvou organizáciou, ktorá na Slovensku vznikla s primárnym cieľom venovať sa trans ľuďom a zlepšovaniu ich postavenia v spoločnosti, je TransFúzia. V spolupráci s ďalšími organizáciami sa jej podarilo mnoho vecí zlepšiť. Za jej zrodom a zrodom trans aktivizmu stoja dvaja ľudia. Jednou z nich je Romina Kollárik, trans žena, ktorá desať rokov na Slovensku bojovala o zlepšenie a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, o rešpekt k trans ľuďom, pracovala na rôznych výskumoch, prispela k rozvoju feministického hnutia a venovala tomuto boju nielen všetok svoj čas a energiu, ale celý svoj život. Zažila si všetko od násilia, až po totálne vyhorenie. Dnes si číta o tom, ako je násilná, „lebo chromozómy“. Ďalším je Christián Havlíček, človek ktorý sa dlhodobo venoval práci v oblasti rodovo podmieneného násilia, vychádzal z feministického hnutia a spolu s Rominou budoval základy povedomia o existencii transrodových ľudí na Slovensku vôbec. Hovoril s mnohými lekárkami a lekármi, so štátnou správou, pracuje v inPoradni Iniciatívy Inakosť a dnes o ňom niekto povie, že je násilný, lebo je muž. No a potom som tu ešte ja. Do TransFúzie som vstúpila v roku 2015, pridala som sa k práci týchto dvoch úžasných ľudí a snažím sa odovzdávať ďalej to, čo som dostala. Samotná TransFúzia stojí na základoch feministického hnutia a i tento môj článok vzniká práve preto, lebo doposiaľ sme sa nestretli s tak transnegativistickými a transfóbnymi postojmi zo strany ľudí, ktorí sami seba označujú za feministky, či feministov. Žiaden trans aktivista ani aktivistka na Slovensku nikoho nenálepkuje, nik o nikom nehovorí, že si zaslúži to či ono. Hovorím to s jasným presvedčením, lebo všetky a všetkých osobne poznám.

Trans aktivistky a aktivisti sa na Slovensku venujú trans ľuďom, pomáhajú im zlepšovať ich životy, pomáhajú im nebáť sa o sebe hovoriť a najmä, snažia sa o  zlepšenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou. Ako jedna z trans aktivistiek na Slovensku už len doplním, že vychádzajúc z mojich skúsenosti z práce v komunitnom a poradenskom centre PRIZMA v Košiciach, ako i z práce v TransFúzii, i z mojich vlastných, tvrdím nasledovné: trans ženy, trans muži, nebinárni ľudia, akíkoľvek trans ľudia čelia na Slovensku problémom.

Problémom sa zamestnať, pretože najmä v prípade transrodových žien sa na ne spoločnosť pozerá ako na „mužov, čo zradili“, „Ako bude vyzerať naša predajňa, ak tu bude predávať transka?“ hovorí si nejedna majiteľka či majiteľ obchodu, ak jej/mu príde na pohovor transrodová žena nech aj s vysokou školou (lebo inde sa nemá možnosť zamestnať), ktorá nespĺňa normy ženskosti, o ktorých som vo svojich blogoch nie raz písala. Trans ženy úplne bežne zažívajú násilie na uliciach minimálne v podobe verbálneho ponižovania, lebo si dovolili vyjadriť svoju ženskosť. Čelia šikane na školách, lebo ich označia za „buzerantov či transky“, sú obeťami ľudí, ktorí obchodujú s ľuďmi, sú vylúčené z rodín, prichádzajú o svoje deti, sú ponižované a vyčleňované zo spoločnosti. Sú tieto zážitky a realita trans žien, trans mužov, či iných trans ľudí na Slovensku menej vážnym problémom, ako násilie páchané na ženách, alebo snahy obmedziť právo žien rozhodovať o svojom tele v prípade interrupcií? Alebo naopak? Nie.

Žiaden problém a neprávosť sa nesmie dvíhať nad iný problém a nespravodlivosť inej skupiny. Už vôbec nie spôsobom obvinenia inej skupiny ľudí nejakou chromozomálnou predispozíciou. Takéto nebezpečné videnie, tu prináša skupina feminist.fyi. Toto videnie  je však typickým pre iné hnutia ako feminizmus. Aj napriek spomínaným problémom poznám mnoho veľmi pekných životných príbehov trans žien, či trans mužov, alebo iných trans ľudí na Slovensku. Smutným faktom iba ostáva, že musia vynaložiť obrovské úsilie a obetovať množstvo vecí, aby žili dôstojným životom. Trans ľudia, ktorí sú už vylúčení zo spoločnosti, kvôli farbe pleti (na Slovensku najmä Rómky a Rómovia), alebo zo sociálneho postavenia svojich rodičov, jednoducho sú bez privilégií, to majú najťažšie. Je dobré tiež pripomenúť, že množstvo príbehov ani nepoznáme, lebo ich táto spoločnosť nedovolí vyrozprávať.

No a potom si prečítame od „feministickej“ stránky, že trans ženy si vlastne zaslúžia byť ešte viac vylúčené, lebo byť pravou feministkou znamená zaoberať sa chromozómami. Vnímam tiež doslovné ničenie úsilia a práce trans aktivistiek a aktivistov zo strany feminist.fyi a jej predstaviteľky – autorky spomínaného článku a následných statusov. Bez akejkoľvek sebareflexie, bez diskusie, bez poznatkov priniesla diskurz a konflikt, ktoré tu v ľudskoprávnom aktivizme nikdy neboli. Pokusy zničiť snahu a obetu, ktorú priniesli trans aktivisti a aktivistky za 10 rokov práce vnímam ako neospravedlniteľné. Neviem to marenie pokroku, ktorý sa na Slovensku v oblasti povedomia o trans ľuďoch podaril, nazvať inak, než hrubosť. Bezbrehá snaha dostať sa do pozície obete a snaha o „jediný správny feminizmus“ je cestou kamkoľvek, len nie cestou k dosiahnutiu rovnoprávneho postavenia žien, akýchkoľvek žien v spoločnosti. Takéto správanie nemá nič spoločné ani s ochranou žien pred násilím, ani s feminizmom. Nemôžeme na jednej strane bojovať proti zneužívaniu reprodukčných práv žien, alebo proti násiliu páchanom na ženách a na strane druhej zneviditeľňovať reprodukčné práva trans ľudí a nevidieť násilie páchané na trans ženách, alebo dokonca tvrdiť, že trans ženy nie sú ženy. Takéto správanie je transfóbne a nezaslúži si nič iné iba jasné odmietnutie, lebo nie si ani väčšou, ani lepšou, ani jedinou správnou feministkou či feministom, ak hovoríš, že trans ženy nie sú ženy. Dobrou správou tiež ostáva, že stránka feminist.fyi vo svojich transfóbnych útokoch a transnegativizme ostáva osamotená, lebo feministky a feministi, ktorí/é majú hlbšie poznanie rodových a queer štúdií si uvedomujú, že útlak je sociálne konštruovaný a nemá nič s tým aké sú naše bunky.

Teraz najčítanejšie

Zara Kromková

V súčasnosti pôsobím, ako komunitná pracovníčka komunitného a poradenského centra pre LGBTI+ ľudí PRIZMA v Košiciach a tiež som členkou OZ TransFúzia, ktoré sa 10 rokov venuje zlepšovaniu situácie trans ľudí na Slovensku. Venujem sa najmä poradenstvu, pre trans ľudí, mediálnym výstupom a práci s LGBTI+ komunitou na východnom Slovensku. Mojou túžbou je rešpektujúca a otvorená spoločnosť, pre všetky skupiny jej obyvateľstva a prenesenie európskych hodnôt do slovenskej politiky.