Denník N

Čo má spoločné Fico s Adamom Smithom? Mŕtvu teóriu.

Ako práca môže zvíťaziť nad kapitálom bez toho, aby sme zažili ďalší červený október.

Medzi kľúčové otázky, nad ktorými sa ekonómovia od počiatkov svojej vedy zamýšľali, bola otázka hodnoty. Čo je jej podstatou? Prečo chceme jedny kúsky kovu, kože či dreva viac, ako iné? Tiaž vieme odvážiť, teplotu zmerať, ale ako vyčísliť hodnotu?

Prví ekonómovia poväčšine verili, že hodnota sa ukrýva v práci. Čím viac ľudskej práce si nejaký produkt, alebo služba vyžiadajú, tým majú väčšiu hodnotu. Začal s tým Adam Smith, pokračoval ďalší veľký klasik ranného 19. storočia David Ricardo. No v čase, keď sa teórie pracovnej hodnoty chopil Karol Marx, bola táto už v slepej uličke.

Táto slepá ulička je často symbolizovaná takzvaným „paradoxom vody a diamantu“. Ak sa vás spýtam, či je drahšia fľaša vody, alebo diamant, väčšina odpovie diamant. No vysmädnutý stroskotanec na púšti neváha prijať beduínovu ponuku vymeniť vodu za briliantový prsteň. Tento paradox rozriešila až takzvaná „marginalistická revolúcia“, ktorá do ekonómie vniesla subjektívnu teóriu hodnoty. Neexistuje žiadna z vrchu daná hodnota, podstatné je len tu a teraz.

Prečo táto zdĺhavá odbočka do nie-až-tak-vzrušujúcich dejín ekonomických teórií? Pretože napriek tomu, že je už 150 rokov mŕtva, teória pracovnej hodnoty sa medzi laickou verejnosťou drží zažratá ako kliešť. A do laickej verejnosti rátam aj politikov. Tí radi poukazujú (napr. pán poslanec Fico tuná) na to, že slovenskí zamestnanci majú za rovnakú prácu rozdielnu mzdu, ako zamestnanci na západe. Množstvo práce je rovnaké, teda jej cena by mala byť tiež rovnaká!

Sedliacky rozum hovorí že áno, ale sedliacky rozum nie je garanciou objektívneho úsudku. Okrem iného nám totiž nahovára, že Zem je plochá. Že to s tou teóriou rovnakých miezd nebude také horúce naznačuje aj to, že sa všetci porovnávajú s Nemeckom a nie s Ukrajinou. Ak by malo platiť, že za rovnakú prácu rovnaká pláca, musel by sa aplikovať nejaký „globálny mzdový priemer“ a to by relatívne bohaté Slovensko ťahalo za kratší koniec. Takže radšej nie, poďme späť na začiatok.

Cenu práce určuje dopyt a ponuka, tu a teraz. Pozor, tento pohľad nemôžeme zužovať len na pracovné miesta verzus zamestnanci, ale musíme do rovnice pridať aj kapitál. Kto má gigantické dôchodkové fondy, veľkú burzu, kto je prístav na zahraničné peniaze ruských oligarchov, arabských šejkov a čínskych magnátov? Napríklad Nemecko. Inými slovami, Nemecko má kvantá dostupného kapitálu a nie až také kvantá pracovnej sily. Ešte onakejšími slovami – veľa strojov, technológií, know-how, ale pomenej ľudí, ktorí by sa za tie stroje postavili. To zlepšuje vyjednávaciu pozíciu týchto ľudí voči kapitálu.

Naopak, na Slovensku sme v roku 1990 mali priemyselné podniky, každý s desiatkami tisíc zamestnancov, ktoré mali kapitál schopný vyrobiť tak akurát nespoľahlivú dodávku TAZ 1500 , obmedzené PMD 85 a super hlučnú práčku Tatramat 245, vedľa ktorej bola pripravená sieťka s náradím a ako deti sme na nej pri plákaní jazdili. Málo kapitálu, veľa ľudí.

Časy sa postupne menili. Pritiekli desiatky miliárd eur kapitálu, ktorý sa premenil na stroje a kancelárie. Misky váh sa pomaličky preklápajú Neveríte? Porovnajte si slovenské mzdy napríklad so Srbskom, ktoré bolo v roku 1990 bohatším štátom, ale na 20 rokov zamrzlo. No väčšina Slovákov stále robí v menších spoločnostiach, štátnej správe, či v lokálnych službách a ktorí predstavujú zdroj ľudí, ochotných postaviť sa západnému kapitalistovi za mašinu. V Nemecku je ich oveľa menej a preto sú tam mzdy vyššie.

Pracujúci môžu nad kapitálom vyhrať. Ale súdruhovia to mali celé naopak. Na to víťazstvo treba kapitál nie vyhnať, ale prilákať.

Martin Vlachynský

Ak vás zaujíma téme miezd, pozývame vás na podujatie Kedy budeme mať nemecké mzdy a ako zvyšovať minimálku?

ktoré bude 25.9.2019 v KC Dunaj od 17:30.

Ak chcete viac počúvať ako čítať, pozrite si toto video:

Teraz najčítanejšie