Denník N

Farby, vône a elán pri práci. Ukrajinci a ich pracovné pokušenia.

Pamätáte sa na trhy, rušné uličky v rohu mesta kde ľudia zvykli predávať rôzne suroviny alebo iné predmety spotrebného a úžitkového charakteru? U nás taký menší trh býval v L. Mikuláši a teraz tieto priestory po dlhé roky zívajú prázdnotou. Už ani tie poľské trhy nie sú to čo kedysi. No doba sa mení a na Slovensku predavača s rozprestretým stánkom na ulici, už len tak jednoducho (okrem Vianočných sviatkov) nenájdeme. Nie je to totiž jednoduché si vybaviť povolenie na Mestskom úrade, a ak by sa to aj niekomu podarilo, verím, že to nie je lacná záležitosť. Chýba nám takýto voľný predaj? Slovensko v porovnaní so susednou Ukrajinou sa v tomto značne líšia. Moje postrehy a rozdiely som sa snažila zhrnúť v nasledujúcich riadkoch.

Teda, vrátim sa k moje predošlej otázke. Chýba nám takýto voľný predaj? Jednoznačne podobné možnosti pouličného nákupu z môjho pohľadu, mestu dodávali šmrnc. Viem si predstaviť, že veľa ľudom by takýto predaj prekážal a asi by ani nebol veľmi úspešný a zárobkový pretože maloobchodníkov bohužiaľ už dávno nahradili veľkoobchody. Vyjsť na ulicu a predávať na rozhodenej deke na zemi ovocie, zeleninu, kvietky, zaváraniny, spodnú bielizeň alebo kávu predstavuje pre mnohých už len nostalgiu z čias bývalého režimu. Na Ukrajine sa s takýmito a podobnými pohľadmi stretávam denne. Je ťažko povedať či majú títo zeloovocári a iní predajcovia veľký úspech, a či im to vynesie tak aby sa dokázali uživiť. Avšak, takýchto duší je tu mnoho. Nedá sa ich si nevšimnúť a ich tovar odignorovať. Ich záujem nie je predovšetkým zaujať turistu so svojim výberom. Tieto panie a títo páni tu stoja pre všetkých hladných a zdravo sa stravujúcich, keďže poväčšine som si všimla, že najviac na dračku ide sortiment priamo z dielne prírody. Niekedy stoja pri bohato obdarenom farebnom stole a niekedy by ste celú ich ponuku zbalili do jednej väčšej igelitky. Občas vidím aj domáce zaváraniny, mliečne výrobky, samozrejme sáčky s kávou, ale aj babuškovské šatky okolo hlavy a zásterky do kuchyne. S jednou ukecanou babičkou som sa aj zblížila a vždy mi hodí pod pazuchu ešte aj jednu zaváraninu navyše. Občas ma nakŕmi z ruky aj svojou domácou nakladanou zeleninou, a kým prežúvam, tak si popri tom vychutnávam príbeh, ktorý už dávno začala pyšne rozprávať o svojej dcére. Vôbec jej nevadí, že nestíham vnímať naraz jej Ukrajinčinu s jej domácim nakladaným baklažánom a že takmer vôbec nerozumiem. Takéto vychytávky v Kauflande na Slovensku ťažko nájdem, a preto si pani Oľu vždy v tom húfe ľudí na trhovisku nájdem. Avšak, nie každý má toľko energie ako pani Oľa, a na uliciach stoja ľudia utrápení a zúfalí kvôli nízkemu príjmu a slabej kúpnej sile. Kúpna sila sa pred 20 rokmi na Slovensku začala sústreďovať viac do supermarketov než to mestských obchodíkov a trhov. Pred pár dňami som čítala, že prvé TESCO na Slovensku bolo otvorené presne pred dvoma desaťročiami v Nitre, no a odvtedy sa Slovenský trh začal meniť nezastaviteľne. V Kyjeve majú taktiež veľa supermarketov, no ulice a trhy vôbec nie sú vyľudnené tak, ako v našich slovenských mestách a dedinách. Myslím, že babky nevysedávajú na chodníkoch a po hokerlíkoch lebo majú toho doma prebytok alebo že nebolo nič v telke. Mzdová a dôchodková situácia je tu veľmi žalostná. Nevidela som nikoho kradnúť ale bezpečnostné etikety proti odcudzeniu tovaru sú zaštipcované aj na takých tovaroch, že by nás to hádam na Slovensku ani nenapadlo hľadať. Okrem takto označkovaného alkoholu, ktorý sa tu môže predávať len od 10 rána do 10 večera, som našla v obchodoch označené aj sáčky s kávou, plechovky s kaviárom, tuniakom a iným mäsom, čo v prepočte nemalo hodnotu ani 5 eur. Našla som aj suché ovocie s orieškami, tiež zabezpečené proti kradnutiu. Nezvyčajné situácie sa vysvetlia samé tým, že o pár metrov von zo supermarketu stoja ľudia s nadstavenými rukami dúfajúc, že im niekto nich vloží pár drobných, alebo v iných prípadoch, sólo spievajúc v metre, alebo predávajúc dve-tri kytice kvetov rovno pred vchodom do metra. Takýto ľudia v núdzi sú jednoducho prinútení si jedlo zohnať inými spôsobmi ak im pouličné žobranie nevynieslo toľko aby si pokryli aj tie najnižšie výdavky na stravu. V obchode mi pri platení vždy prekontrolujú a znovu odvážia každú už odváženú zeleninu, aj keď tá mrkva mala 100 gramov a stála 10 centov. Predavačky kontrolujú asi už u každého automaticky či som si pri vážení zopár gramov naschvál neubrala, aby som si dáku hrivnu navyše ušetrila.

 

Teda, aká je mzdová situácia v Ukrajine, keď je takýchto ľudí na ulici čoraz viac? Mzda na Ukrajine je najnižšia zo všetkých Európskych štátov. Situácia je taká, že podľa Ukrinform, priemerná mzda na Ukrajine v marci tohto roku 2019 je 10 237 UAH za mesiac, čo je okolo 340 EUR. Minimálna mzda je oficiálne 4173 UAH, čo je v prepočte 110 EUR (Ukrinform, 2019). V roku 2018 bola minimálka len okolo 3723 UAH za mesiac, no zvýšila sa z 3200 UAH na mesiac v porovnaní s rokom 2017. Podľa salaryexplorer.com, osoba pracujúca v Ukrajine zvyčajne zarobí okolo 23, 627 UAH, čo je údaj, ktorý sa vysoko líši od toho predošlého. Avšak táto suma sa týka len 50 percent obyvateľstva. Pozitívne správy pre Ukrajincov sú, že mzdy na Ukrajine sa za rok 2019 pomaly zvyšujú o 2% v porovnaní s rokom 2018. A pre porovnanie, priemerná mzda na hodinu je 136 UAH (Salary Explorer, 2019). Viktor Medvedchuk v článku zverejnenom na webovej stránke Ukrajinský Výbor Právo Národa uvádza, že minimálny dôchodok sa od roku 2013 znížil o polovicu. Kým rok pred prevratom si mohli dôchodcovia “užívať“ 118,8 USD dôchodku, od 1.decembra 2018, táto suma predstavovala už len 53,2 USD (1497 hrivien). Znížila sa aj výška životného minima. Počas revolúcie na Majdane, bývalý prezident Porošenko sľuboval zvýšiť minimálnu mzdu na 1000 eur, nuž možno si len prilepšil on sám na jeho Roshen čokoládovni. Okrem tohto sľubu, aby toho nebolo málo, si občania museli poradiť aj so zvýšením poplatkov za plyn (Medvedchuk, 2019). Keďže Ukrajina si za posledné roky prechádza ťažkými ekonomickými chvíľami kvôli určitým politickým nepokojom, Kyjev si i napriek tomu dokáže udržať celkom pozitívnu ekonomickú nádej. Jeden z najsilnejších ekonomických sektorov na Ukrajine je IT servis. Darí sa aj vývozu železa a jeho vedľajších produktov. A keďže Kyjev má jeden z najnižších výdavkov na živobytie v Európe a aj celkom nízko stanovené daňové poplatky, láka veľké množstvo zahraničných investorov i napriek relatívnej nestabilite v regióne (Ukrinform, 2019).

 

Podľa štúdia vytvoreného v Kyjevskom Centre pre Ekonomickú Stratégiu, okolo 4 miliónov (niekde som našla, že už aj 5) Ukrajincov pracuje v zahraničí, čo predstavuje 16 percent Ukrajinskej populácie v produktívnom veku. Z nich, je väčšina mužov než žien odchádzajúcich za prácou a zamestnanie si nájdu najmä okolo manuálnej prace. Len do nedávna sa tento trend pracovania v zahraničí presadzoval iba na západe Ukrajiny, no časom sa rozšíril ďalej a po túžbe vyššieho platu navnadilo občanov z celého územia. Dnes je situácia taká, že zamestnávatelia už v celej Ukrajine sa sťažujú na nedostatok skúsených robotníkov, avšak chýbajú im aj tí, ktorí majú malé až žiadne skúsenosti s danou profesiou. Najhoršie sa majú na tom podnikatelia v poľnohospodárstve, stavebníctve, a v priemysle so sústredením na manuálnu prácu. Ukrajinci mnoho krát hľadajú šťastie v zahraničí v sezónnej práce, ktorá má aj slangový výraz v ukrajinčine a to “zarobitčany”. Títo robotníci sa zvyknú vydať za prácou zvyčajne na jar alebo cez leto do okolitých krajín, najmä do Poľska a Ruska, kvôli nie tak značnej jazykovej bariére. Podľa štatistík Centra Economickej Stratégie, sa nájdu aj takí, ktorí cestujú ďalej, a zájdu až do Česka, Portugalska a Izraela. Susedné krajiny Ukrajiny si začali tento ekonomický migračný trend pozornejšie všímať pretože im títo dočasní prisťahovalci odkrojili z pracovnej sily a domácim to robí viac vrások na čele pretože majú problémy sa kvôli nim v danej sfére zamestnať. Teda, napríklad v Poľsku, Ukrajinci nahradzujú voľné pracovné miesta tých Poliakov, ktorí odišli za lepšou prácou do krajín ako je Írsko a Spojené Kráľovstvo. Množstvo pracovných povolení v Európskej Únii vydaných pre Ukrajincov medzi rokmi 2014 až 2016 sa strojnásobil, čo sa vyvŕbilo tak, že Česká Republika, Poľsko a Izrael dokonca zaviedli pracovné kvóty pre Ukrajincov na vybrané sektory, napríklad v stavebníctve. V Rusku, migranti zo Strednej Ázie robia tú ťažkú “špinavú prácu“, ktorú Rusi robiť už viac nechcú. Na Ukrajine to tu po tých čo odchádzajú nemá kto preberať.

 

Niektoré Ukrajinské spoločnosti sa snažia vykompenzovať nízku mzdu lepšími pracovnými podmienkami alebo rôznymi benefitmi. Medzi ne patria napríklad obedy zadarmo, alebo doprava zadarmo z miesta bydliska do továrni a späť. Niektoré spoločnosti ako Cersait vysielajú svojich Ukrajinských zamestnancov pracovať na tri mesiace do svojho Poľského závodu. ArcellorMittal sponzoruje svojich zamestnancov tak, že tým ktorí majú nízky plat, majú uhradené účty za energie a pokryté aj výdavky pre deti zamestnancov na letné tábory k Čiernemu Moru. Jeden z najnovších trendov je aj ten, že Ukrajinské spoločnosti trénujú svojich zamestnancov a pomáhajú im zlepšovať ich kvalifikácie. Zameriavajú sa aj na prácu s mladými ľuďmi a lokálnymi komunitami. Počas letných mesiacov pre študentov dokonca ponúkajú stáže s možnosťou ponúknutia im práce na čiastočný úväzok. Podľa rôznych predpovedí sa pracovná situácia ešte viac zhorší keďže sa očakáva nedostatok pracovnej sily kvôli nezvratnej migrácie a neobľúbenosti pracovných miest, takzvaných modrých golierov (Talant, 2018).  Momentálne je nezamestnanosť na Ukrajine 9.2%, čo je v porovnaní so Slovenskom takmer o polovicu vyššia (5% za rok2019) (Trading Economics, 2019).

 

Nedá mi nespomenúť najznámejšiu ukrajinskú čokoládovňu Roshen, ktorú vlastní sám bývalý prezident Ukrajiny, Petro Porošenko. Podľa údajov z 2012, ktoré som si vyhľadala na internete, čokoládové fabriky zamestnávali okolo 10 000 ľudí v 7 továrňach okolo Ukrajiny (Candy Industry, 2013). Z oficiálnej webovej stránky spoločnosti Roshen, tieto údaje sú o čosi nižšie a to 5 000 pracovných miest ale vo 8 fabrikách (rok 2019). Na začiatok spomeniem, že táto sladká výroba sa tu usadila už v roku 1886 ako továreň na cukrovinky a v roku 1930 z nej vznikol cukrovar s výrobou 700 ton výrobkov za rok. O 10 rokov neskôr, predaju sa darilo a produkcia sa zvýšila na 32 800 ton za rok. V šesťdesiatom piatom roku bola továreň schopná vyrábať okolo 210 rozdielnych druhov čokoládových sladkostí. A v osemdesiatom siedmom roku výroba cukroviniek vzrástla na 52 300 ton, z čoho 52.2% sa rozdalo po Ukrajine a ostatok sa porozvážalo von za hranice. Len tak mimochodom, všimla som si naozaj vysokú sústredenosť stomatologických ambulancii v Kyjeve ale aj v iných ukrajinských mestách. Sú naozaj na každom rohu. Jednu ordináciu som využila aj ja a máme také podozrenie, že mi zaúčtoval viac ako mal. Vraj takýto zubári majú dva cenníky podľa toho, aký klient im príde. Mňa sa zubár pýtal, že ako som našla práve jeho kontakt, na čo som ja odpovedala že mi ho odporučila jeho klientka ktorá robí len pár metrov od jeho ambulancie pre OSCE (Organizácia pre Bezpečnosť a Spoluprácu v Európe). Z toho si možno vydedukoval, že asi aj ja mám taký istý plat ako ona, a preto som odchádzala o pár stovák eur menej. Tento moment si nerada pripomínam lebo zuby ma naozaj vyšli ako jeden ukrajinský priemerný plat. Niektoré moje kolegyne okolo továrne ráno do roboty prejdú a vraj z nej krásne rozvoniava karamel. Ja som rada, že chodievam z druhej strany lebo moje zuby boli drahé. V Kyjevskej továrni je zamestnaných okolo 800 ľudí a bývajú aj dni keď za jeden deň zamestnanci pripravia aj 100 ton tejto Ukrajinskej maškrty (Roshen, 2019). Neviem presne odhadnúť či Ukrajinci a Ukrajinky sú na čokolády z Roshen továrne ako na národný výrobok a značku hrdí. Na posledných prezidentských a parlamentných voľbách sa vyjadrili podľa výsledkov v neprospech Porošenka, čo mi takýto výsledok už pred časom predpovedal fakt že, niektorí milovníci čokolády sa cielene nákupu čohokoľvek čo je pod touto značkou Roshen vyhýbajú, a nie kvôli kvalite ale kvôli sľubom bývalého prezidenta, ktorý svoje sľuby počas svojho pôsobenia od prevratu nedodržiaval. Teraz som asi nikoho neprekvapila čo sa politických sľubov týka.

 

Roshen bomboniéry som našla predávať už aj u nás v Tescu, čo ma veľmi nepotešilo lebo som ich mala plnú tašku na rozdávanie priamo z Kyjeva. Myslela som, že takýto exotický darček poteší, no Tesco ma predbehlo. Vlastne podľa oficiálnej webovej stránky sa čokoláda predáva v 35 krajinách okolo sveta. Zaujímavé je to, že Roshen prispieva aj do rôznych sociálno-kultúrnych ukrajinských projektov. Jedným z nich je aj pomoc pre ľudí, ktorí sú poznačení vojnovým konfliktom na východe Ukrajiny. O tomto probléme a jej pomoci sa zmieňujem už aj v mojom druhom článku kde som sa rozpísala o vojnovom charaktere na východe Ukrajiny. Čo sa benefitov týka, tak ako som to spomínala aj na začiatku tohto blogu, Roshen sa snaží si udržať a prilákať svojich zamestnancov rôznymi výhodami. Napríklad ponúka úplne deklarovaný a konkurenčný plat, zdravotné poistenie pokrývajúce vyšetrenia u súkromných doktorov, obedy, tréningové programy a prístup ku online knižnici podniku, a aj prepravu zamestnancov do a aj z roboty hradenú zamestnávateľom (Roshen, 2019). Čokoládový kráľ, prezývka pod akou ho domáci poznajú, má prsty vo viacerých daňových kauzách, no celkovo sa predajni vodí úspešne a patrí medzi suvenírové kráľovstvá pre mnoho turistov.

 

Moje pozorovania počas posledných deviatich mesiacov zapájajúc sa do rôznych projektov IR a ADRA Slovensko sú avšak pozitívne. Úprimne som presvedčená, že Ukrajina ponúka široký rozsah kreatívnych možností a šikovných ľudí, ktorí sú chtiví a snívajú o slobodnej krajine. Do Kyjeva som priletela s mylnou predstavou, že sa tu budem stretávať s chudobou a totálnymi bizarnosťami na každom rohu. Trvalo mi krátko kým som pochopila, že sa nachádzam v krajine ktorá ma presvedčí o tom, že má chuť a už sa dávno aj pustila svojim smerom za demokraciou oslobodzujúc sa od ruskej nadvlády. Áno je tu vojna a na východe sú myšlienky ľudí rozdielne, no tak ako Ukrajinci tak aj ja verím tomu, že raz príde mier a náš východný sused nám môže byť jedného dňa príkladom. Už z mojich skúseností z projektu v meste Dneper a Záporožia, som počas komunikácie s ľuďmi vycítila, že projekty zamerané na podporu budovania kapacít v týchto regiónoch a v oblasti napríklad manažmentu, marketingu a komunikácie, sú vyhľadávaným zdrojom nadobudnutia nových informácii a kvalifikácií. Som si istá, že záujem o iné oblasti by bol taktiež v záujme ľudí nielen v tomto ale aj v iných regiónoch. Ľudia sa ťažko dohovoria anglicky a preto si možno že dva krát premyslia či z Ukrajiny odísť alebo ostať, i keď tých 4-5 miliónov ukrajinských migrantov je silné číslo. Po každom z tréningu na ktorých som pomáhala, sa účastníci niekedy aj predbiehali o slovo kto sa skôr trénerom a koordinátorom poďakuje za ich čas a energiu, ktorú sme do týchto projektov vložili. Vždy sú to úprimné slová vďaky pretože vraj sa cítia ako občania odignorovaný práve kvôli tomu, že nepôsobia v hlavnom meste kde sa sústredí najviac investícii a medzinárodných projektov. Mňa si niektoré panie aj vystískali, dali mi po čokoládke (nie Roshen) a potom už len nasledoval húf nových Facebookových žiadostí o priateľstvo a ďakovných označení, ktoré sú medzi Ukrajincami obľúbeným zdrojom zviditeľňovania sa. Chcela by som len na koniec povedať, že letenky z Bratislavy do Kyjeva zvyknú byť celkom lacné, tak ak sa chcete presvedčiť a ochutnať nakladaný baklažán z trhoviska, viete kam si poň môžete prísť.

 

Pozn.:

Celé moje pôsobenie ako dobrovoľníčky na Ukrajine bolo finančne podporované donorom SlovakAid, vďaka ktorému som mohla spoznať a nasledovne aj v blogoch opísať nové skúsenosti, ktoré som od novembra 2018 na obdobie deviatich mesiacoch zažila. Ukrajina, a aj krajiny z iných regiónov, patria ku krajinám, kde sa Slovensko snaží implementovať rozvojovú spoluprácu zameranú na ich pomoc a podporu smerom k trvalo udržiavateľnému rozvoju danej krajiny. SlovakAid stojí za globálnym rozvojom a v mojom prípade ma podporila pri dobrej správe vecí verejných a budovaní občianskej spoločnosti u našich východných susedoch. Moja vysielajúca organizácia ADRA Slovensko mi bola po celý čas oporou, no okrem mojej misie na Ukrajine, sa podieľa aj na iných zahraničných dobrovoľníckych projektoch zameraných na humanitárnu a rozvojovú pomoc nielen území Európy, ale aj ďaleko za jej hranicami.

 

Zdroje:

 

Candy Industry. (2013). 2013 Top 100 Candy Companies. Retrieved from Candy Industry Website: https://www.candyindustry.com/top-25-candy-companies-2013

 

Medvedchuk, V. (2019, January, 10). Реалии постевромайданной Украины: цены растут — народ нищает. Retrieved from Ukrajinský Výbor Právo Národa Website: http://vybor.ua/article/uroven_jizni/realii-postevromaydannoy-ukrainy-ceny-rastut-narod-nishchaet.html

 

Roshen. (2019). Historical Background. Retrieved from Roshen Website: https://www.roshen.com/pl/en/about-roshen/factories-and-plants/kyiv-confectionery-factory

 

Roshen. (2019). Advantages of Work. Retrieved from Roshen Website: https://www.roshen.com/en/en/career/advantages-of-work

 

Salary Explorer (2019). Average Salary in Ukraine 2019. Retrieved from the Salary Explorer Website: http://www.salaryexplorer.com/salary-survey.php?loc=226&loctype=1

 

Talant, B. (2018, July 9). Ukrainian industry looks for ways to keep its workers. Retrieved from the Kyiv Post Website: https://www.kyivpost.com/business/ukrainian-industry-looks-for-ways-to-keep-its-workers.html?cn-reloaded=1

 

Trading Economics. (2019). Ukraine Unemployment Rate. Retrieved from the Trading Economics Website: https://tradingeconomics.com/ukraine/unemployment-rate

 

UkrInform. (2019). Average monthly salary in Ukraine reaches $381 / Economic Development Ministry. Retrieved from the National News Agency of Ukraine – Ukrinform Website: https://www.ukrinform.net/rubric-economy/2696059-average-monthly-salary-in-ukraine-reaches-381-economic-development-ministry.html

Teraz najčítanejšie

Veronika Leitmanova

Po deviatich mesiacoch strávených na Ukrajine som sa pokúsila si zhrnúť pár postrehov zo života u našich východných susedoch. Celé deväť mesačné pôsobenie mi bolo umožnené vďaka môjmu donorovi SlovakAid, a vďaka mojej vysielajúcej organizácie ADRA Slovensko.