Denník N

Ako sa kvalitná produkcia slovenských výrobkov nezaobíde bez sily marketingu a ich propagácie

Potravinová sebestačnosť predstavuje schopnosť krajiny pokryť potreby domáceho trhu vlastnými domácimi produktmi a potravinami. Slovensko žiaľ medzi sebestačné krajiny nepatrí a to aj napriek tomu, že disponujeme dostatočným potenciálom vyrobiť a dopestovať si oveľa viac domácich produktov ako tomu je v súčasnosti. V sebestačnosti potravín sme aktuálne klesli pod úroveň 40 %, tzn. že konzumujeme najmä to, čo nám vyrobia okolité štáty. V roku 2018 sme doviezli ovocie a zeleninu, ktorú by sme vedeli pokojne dopestovať aj u nás, za pol miliardy EUR. Mäso dovezené na Slovensko malo hodnotu 400 mil. EUR a mliečne výrobky 120 mil. EUR!

Ak je jedným z cieľov SPP 2021-2027 „podporovať inteligentný, odolný a diverzifikovaný sektor poľnohospodárstva, ktorý je zárukou potravinovej bezpečnosti“ ako to chceme pri uvedenom „trende“ neustáleho poklesu potravinovej sebestačnosti v slovenských podmienkach docieliť?

Bohužiaľ, slovenské poľnohospodárske podniky sú v porovnaní so svojimi západoeurópskymi konkurentmi podkapitalizované. Financovanie potrebných investícií ich veľakrát natoľko vyčerpá, že im na tak dôležitú produktovú propagáciu už zdroje nezostávajú. A pritom spotrebiteľské správanie má obrovsky vplyv na domácu výrobu, zamestnanosť a ekológiu. Ak sú domáci spotrebitelia denno-denne masovo ovplyvňovaní predovšetkým reklamami silných zahraničných výrobcov potravín, tak domácu produkciu nevyhľadávajú len pre nedostatočnú informovanosť. Ani ten najkvalitnejší slovenský produkt nemôže zaujať spotrebiteľa, pokiaľ sa o ňom nemá odkiaľ dozvedieť. Silu marketingu preto nemožno podceniť, práve naopak, je potrebné aby dostupnosť slovenských výrobkov išla ruka v ruke s ich propagáciou. Štát by sa tak mal viac zamerať na edukáciu spotrebiteľa a „pritiahnutie jeho záujmu“. Ak bude dopyt po domácom produkte zo strany spotrebiteľa narastať, tak aj slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa bude rozvíjať.

Keďže viac ako 80 percent nákupov sa realizuje v obchodných reťazcoch, je nevyhnutné zo strany štátu podporovať združovanie výrobcov, aby mohli tvoriť rovnocennú protiváhu pri vyjednávaní obchodných podmienok. Takto dokáže dodávať malý a stredný prvovýrobca produkujúci ovocie, zeleninu či mliečne výrobky aj do veľkých obchodných reťazcov.

Existujú teda riešenia, ktoré by boli v našich podmienkach realizovateľné a priniesli by prospech prvovýrobcom, spracovateľom, predajcom a hlavne spotrebiteľom? Odpoveď znie jednoznačne áno. Ako to teda môžeme docieliť?

Jedným z riešení je vytvorenie marketingového fondu, ktorý by bol spolufinancovaný štátom a výrobcami, a prostredníctvom ktorého by sa propagovala slovenská produkcia u zákazníkov. Taktiež zavedením fungujúcej značky kvality na slovenské potraviny by zákazník získal prehľad a orientáciu v slovenských produktoch.

Ako som už spomínal, vytváraním nových organizácii výrobcov a systematickým podporovaním vstupu producentov do fungujúcich odbytových združení, by sa zvýšila ich  konkurencieschopnosť. Štát by mal  napomôcť takémuto združovaniu cez podporné mechanizmy v rámci organizácie trhu aj formou vnútroštátnej platby.

Samozrejme nemožno zabúdať aj na vedenie konštruktívneho partnerského dialógu s obchodnými reťazcami, čo by mohlo priniesť predovšetkým väčšiu predajnosť domácej produkcie v takýchto typoch predajní.

Nie každý však môže a chce predávať v reťazcoch, preto je tiež potrebná podpora vzniku menších regionálnych obchodov a trhovísk. Určite stojí za úvahu aj výkup ovocia a zeleniny od malých producentov. Všetky zmienené spôsoby predaja domácich produktov tu už niekedy boli a tradične fungovali, pričom vo svete ich nachádzame aj naďalej.

V kontexte potravinovej sebestačnosti je na mieste spomenúť aj aktivitu Národného potravinového katalógu (NPK) ktorý je v súčasnosti pre nedostatok prostriedkov zastavený, a zrejme tomu tak bude natrvalo. Čo to v realite znamená? Niekoľko stoviek tisíc EUR investovaných absolútne neefektívne. Na základe mojej skúsenosti by nielen malým rodinným farmám, ale i ostatným výrobcom, ktorí finalizujú produkciu a vyrábajú domáce výrobky, pomohla podpora aj vo forme marketingového a obchodného poradenstva. A spotrebiteľ? Ten by získal informácie o všetkých producentoch mliečnych výrobkov, mäsa, ovocia, zeleniny, a pod. Stačila by pritom jednoduchá internetová platforma, kde by sa sústreďovali všetky potrebné informácie.

Na záver len dodám, že projekty typu NPK môžu vzniknúť a fungovať až vtedy, keď bude v rámci celého systému správne nastavená legislatíva a zo strany štátu budeme vidieť reálny záujem o zmenu nie len pri výrobe, ale aj propagácii slovenských produktov, čo by následne mohlo pozitívne ovplyvniť našu potravinovú sebestačnosť.

Teraz najčítanejšie