Denník N

Miluj svoju MATKU. Budeme učiť deti na základnej škole základy lesníctva, separovania, antikonzumu?

Dnes je to presne rok, čo sme v rámci OZ Presadíme sadili strom s čestným hosťom, športovcom Matejom Tóthom na VŠ v Petržalke pri štrkovisku Draždiak. A dnes je aj pochod za zmenu prístupu k Zemi, klimatické zmeny.

Ten strom chodím polievať pravidelne asi týždeň či dva. Vždy to spojím s využitím krásneho prostredia, bežeckého okruhu na zlepšenie kondície. Občas sa mi podari odfotiť i nejakú veveričku, či niečo krásne z prírodnej scenérie… (do obeda mám voľný čas, ako SZČO, sprostredkovateľ…).

Už som tu niečo podobné písal vo vzťahu prepojenie behu (či chôdze) a ekológie a myslím si, že presne toto je príklad, ktorý je dôležitý dať deťom.

Možno i cez školské vzdelávanie (keďže má formu financovanú štátom, z Ústavy SR…a dokonca zdarma).

Tiež to považujem za kultúru, ktorá je tá „naozajstná“, nie tá, že prídem do „kamenného domu“ a niekto v rámci rozpočtu mi niečo sprostredkuje ako umelecký prejav. Ja sedím a konzumujem zážitok…Kultúra je predsa i to, čo spája spoločnosť, komunitu, verejný priestor, komunikácia, hľadanie dobra…zážitku….

Ide o to, že na tej škole bežne vidím zaparkované autá typu Mercedes či Porsche a ja prídem peši a polejem strom. O čom tento obraz svedčí? Výskumník by vedel, ja nie….

Možno o tom, že niekto, kto má zdroje podporuje svoju komunitu, svoj klub…a možno nepodporuje nič. Nevníma ten strom, sucho, kontext. Možno tiež, ten kto nemá zdroje, nemá ani čas vnímať strom, sucho, kontext. Ponáhľa sa do práce, nemá čas ani na rodinu, ani na seba, naháňa sa s infláciou, ktorú mu nastavil „systém“ (ktorý on môže ovplyvniť, keby chcel…). Možno tiež predsa niečo spraví, ide s priateľmi občas von, občas vysadí nejakú ružu pred domom…Kto vie…

Ide o to, že ten príklad, že mám svoj strom, hoc, pred domom (i na sídlisku) a mám prečo vyjsť von, poliať ho vodou, ktorú si odčerpám do nádoby a nevylejem do kanála (čistú). Vonku stretnem iných susedov, pokecáme o suchu, kedy zaprší…ako to bývalo kedysi. Veľa ľudí pôjde do dôchodku v najbližšej dobe a v takej Číne, možno ste videli, ráno vyjde von, v ruke klietka s nejakým operencom, a zacvičí si nejaké tai cchi, všetci, mladí ..“starí“ (storoční)…

Aby som to nezdržoval, poviem ešte jednu príhodu o tzv. nenásilnej komunikácií v praxi. Minule som skúsil spropagovať našu akciu – Sadenie stromu 19.10 (vid plagátik) na frekventovanom mieste v Petržalke.

Trochu som experimentoval s vnímaním Petržalky.

Najskôr som premýšľal, kde je rušné miesto a uvedomil si potom, že i terajší starosta v rámci kampane rozdával jabĺčka pri Farského ul. Vedľa zástavky električky.

Rozložil som si tam plagát na prestup do zdravotnej poisťovne Union, pre ktorú to tiež robím.

A potom upravoval omaľovánky na rozdávanie nášho OZ Presadíme. Dal som tam dátum akcie, kedy sadíme stromy, 19.10. a že keď niekto ma zaujme, že nadviažem reč a spropagujem.

Čakal som rodinky s deťmi, pokojné a zvedavé…

Len skôr som vnímal rytmus miesta…ako sa ľudia v rámci prestupu snažili chytiť električku,… či naopak…

Tak som sa pustil časom do skicovania panorámy, že ak niekto, tak to nechám na aktivitu dotyčného….

Tak som to dostal časom do oka, zjednodušil línie… užíval si to vyše pol hodinu….

Nie je to až tak jednoduché….Pripomínalo mi to herca, keď ide na svetlo pódia….

Chceme sa tomu venovať …OZ Presadíme…

Vnímať seba, priestor, miesto…

No a keď som dnes išiel na ten pochod za zmenu klímy, že budem možno „kontaktovať“ s tými omaľovánkami „sympatických ľudí“, …

tak na tom mieste, kde som skicoval, som stretol  fajn školu z Vavilovovej…

Cestoval s nimi v električke a potom, ako sme vystúpili, som sa rozhodol, že im dám tie omaľovanky a pozvem na akciu s historikom Dušanom Kováčom. Že môžu prísť rodičia i deti na bicykli..pedagóg, stretnúť úžasnú a múdru osobnosť a symbolicky si na historickom mieste, na hraniciach, kde sú pochované obete prvej svetovej vojny, v lesíku, kde si budeme opekať, tvoriť kultúru či šport, že dnes tu máme inú hraničnú situáciu. Zmenu klímy. Že každá generácia má svoje úlohy…

….a takto nenásilne splnil zamer😀 Pozývam i takto, kto má chuť…dobrú vôľu…

Na proteste, kde bol i rektor Šajgalík, padli i myšlienky podobné  tým mojím z rána, že mali by zriadiť predmet o  ekovýchove, klíme a separovanie, ..Dal by som tam i tému konzumu… prejedanie sa cukrom… soľou…tukom …už na základných školách… .

 

 

Zo sutaze #Džungľoraj máme i tento výsledok: https://www.youtube.com/watch?v=2NCvGRnm564

 

 

Tiež som i iné veci písal ráno do rádia do diskusie a padli tieto témy i v príhovoroch. Kto má možno problém, že moc ľavicové, tak už Martin Rázus, na moje prekvapenie, už pred vojnou písal o prerozdelení kapitálu …a bol v nemilosti komunistického režimu… A podobne to žiada i nositeľ nobelovej ceny za ekonómiu T. Piketty (Kapitál) (stiahnuté z tej diskusie):

„Venujeme sa tomuto , sadime stromy na školách, rozpravame o klimatickej zmene roky. Nazor je asi taký, ze citovo to každý chape, dá i like…ale i skola mysli na peniaze, tak je to nastavené… ani zdravie, ošetrenie… nedostane kazdy na svete zdarma. Napriek ľudským právam. Kapitál je rozložený nerovnomerne, investuje sa podla možnosti zisku, nie spravodlivosti, podľa potreby, priority. Teda i v malom, u nás, sme tlačení časom, peniazmi…teda i prírode treba dať hodnotu peňažnú, napriek tomu, že si ju nekúpime…ani zdravie…ani šťastie… teda školy to robia formálne, žijeme povrchne, cez kampane…a o nasej sa veľa nehovorilo… nebol asi sponzor..peniaze…ale mení sa to…cítime tu zmenu… Mário“

Dokončím, lebo sa to tu vrství, košatí témami…že financie sú tento rok otázne a teší nás, že sa podarilo sa ziskať od darcu pekne ginko bilobe. A ďakujeme, Ako vravím, je to aj o tom, podľa skúsenosti, že ochotný človek, ktorý sa bude starať aspoň tri roky je základ úspechu….Strom ziska na hodnote vekom…i človek…

Kto nás chce podporiť i finančne, dá sa dohodnúť na stretnutí, kde sa zoznámime či cez email dostať informácie: presadime@gmail.com

Neváhajte, čakáme dobrých ľudí. Klíma sa mení. Ľudia sa potrebujú „otvárať“, nie cez sociálne sieťe… Chce to čin a príklad deťom…

To miesto je jedinečné. Je tu od prvej svetovej vojny, cez druhú svetovú vojnu, spomienka na hraničiarov – železnú oponu, lesík, miesto na opekanie, altánok, krb…

Ten plagátik, taký paradox, keďže čestný hosť je tento rok historik (Historický ústav SAV) PhDr. Dušan Kováč, DrSc. nemal dátum. Možno ako svedectvo, že dejinné udalosti, ktoré môžu historici spísať, možno tvoriť hocikedy, v Každý možný dátum (i dnes) a na hocijakom mieste, keď s chceme i starať zodpovedne…samozrejme, zmeníme to graficky, toto je z procesu tvorby…máme mesiac do akcie, zapíšte si prosím do diára…

No a toľko to tu editujem, že som si spomenul i na fajn výrok z pochodu, parafráza: „Držme si palce aby sme mali kontrolu nad svojimi túžbami…alebo také niečo…vzťah Matky Zeme, ktorá sa snaží…a nás, ktorí by sme sa mali snažiť tie túžby kontrolovať…hm:-)
Bývajme s výhľadom na budúcnosť… presadime@gmail.com

Teraz najčítanejšie