Denník N

Ad Astra je pôsobivá výprava ku hviezdam s podpriemerným scenárom

Ad Astra je vizuálne perfektný zážitok s uveriteľnou víziou vesmírnej kolonizácie, no po scenáristickej stránke hrá na istotu a divákom ponúka priemerne spracovaný priemerný námet

Filmových príspevkov do žánru hard science-fiction (vedecko-fantastické diela, ktoré viac dbajú na science, než na fiction) je žalostne málo, a tak prvé informácie o Ad Astra vzbudili u fanúšikov science-fiction záujem a otázku, či to bude lepší film ako jeho duchovní predchodcovia. Teraz, po premiére filmu môžeme povedať, že nástupca Gravity, ani Interstellar sa nekoná. Ale to nie je problém, Ad Astra je aj napriek ťažkostiam so scenárom pôsobivé science-fiction, ktoré by ste mali vidieť, ak radi vzhliadate ku hviezdam.

Ad Astra je po technickej stránke sebavedomý film, ktorý treba vidieť na čo najväčšom plátne. Úvodná scéna, vyvolávajúca miernu závrat (z čírej zvedavosti by som rád videl reakcie ľudí s nepriaznivým vzťahom k výškam) nastavuje vizuálnu latku filmu. Nespolieha sa na veľkolepé vizuálne efekty, ale na kompozične uhladené zábery. Vizuálnej pôsobivosti pridáva hra s farbami a svetlom, napríklad v scénach na odvrátenej strane Mesiaca, ponurej červenej planéte, či v modrastej žiari Neptúnu.

Filmová odysea Slnečnou sústavou exceluje svojou uveriteľnou a vedecky podloženou víziou budúcnosti vesmírnej kolonizácie. Ad Astra ponúka sériu obrazov o budúcnosti komerčných letov do vesmíru (deka a vankúš len za $150!), kolonizácii Mesiaca, súbojoch o vesmírne zdroje, limitáciách dlhodobých vesmírnych letov, možnostiach vesmírneho výskumu, či vplyvoch života mimo domovskej planéty na ľudský organizmus (obyvatelia Marsu majú nepríjemný, chorobný vzhľad). Po vedeckej stránke patrí Ad Astra k tomu najlepšiemu, čo v žánri vzniklo, a je to najlepšie, čo film ponúka.

Ad Astra vzhliada ku hviezdam žánru a bohato si vyberá si z jeho plodov. Nechýba tak uniformná vesmírna spoločnosť, vševediaci kontrolný orgán posadnutý psychologickou evaluáciou každého zamestnanca, či prítomnosť univerzálneho vesmírneho náboženstva. Pozitívne, z hľadiska scenáru, aj hereckého obsadenia je kultúrne a rasovo diverzifikovaná vízia spoločnosti. Je zjavné, že tvorcovia tento svet budovali s vášňou a jeho intímne detaily postupne odhaľuje divákom.

Dej filmu otvára prekvapivo ľahká zápletka ohrozenia všetkého života v Slnečnej sústave, ktorú má odvrátiť hlavná postava filmu, major Roy McBride (Brad Pitt). Od úvodných dialógov je zreteľné, že kvalita scenáru v porovnaní s technickou stránkou filmu výrazne zaostáva. Scenár vytŕhajú z biedy vnútorné dialógy mierne autistického, no obdivuhodne vynaliezavého a pokojného Roya McBridea. Vnútorné dialógy sú často lacný spôsob na vyjadrenie myšlienok a emocionálneho stavu postáv, no autistická povaha hlavného hrdinu ospravedlňuje použitie tejto metódy.

Film však nechcel byť sériou obrazov o budúcnosti vesmírnej kolonizácie (aj keď to mu ide perfektne), ale komorným príbehom o vysporiadaní sa s komplikovaným vzťahom s otcom a traumami, ktoré takýto vzťah ponechá na človeku, obzvlášť na mužovi. Neraz rozoberanú tému Ad Astra spracúva priemerne, na úrovni krátkometrážnych filmov. To znamená, že svoju pointu zvláda, no zvláda ju čisto, jednoducho, a nezaujímavo. Nízka úroveň scenáru sa prejavuje napríklad v porovnaní úvodného a záverečného monológu, ktoré majú vypovedať o zmene hlavnej postavy. Je to scenáristická hra na istotu, ktorá s odstupom pôsobí nechcene žartovne. Ad Astra chcela siahnuť na velikánov žánru, no nedosahuje komornosť Gravity, či veľkoleposť, akú ukázal Interstellar.

Ad Astra je vizuálne perfektný zážitok s uveriteľnou víziou vesmírnej kolonizácie a premysleným svetom spoločnosti budúcnosti, no po scenáristickej stránke hrá na istotu a svojim divákom ponúka priemerne spracovaný priemerný námet. Byť výrazne lepšieho scenáru, Ad Astra je najlepšie filmové hard science-fiction.

Zopár mojich ďalších textov vrátane mojej skromnej literárnej tvorby nájdete tu.

Teraz najčítanejšie