Ochrana života a právo slobodnej voľby

Mt 7,1-5: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka‘ a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“

Nikdy nebudete poznať ich celý príbeh

Môj názor je jednoduchý- každý má vlastný príbeh a nikto iný ho nebude poznať a chápať natoľko, aby mohol rozhodovať zaňho. Nesúď, kým nepoznáš príbeh. A vlastne ani potom. Súdiť môže iba Boh. Bodka.

Pripadá mi preto úplne zvrátené, nechutné a hlúpe, ak skupina ľudí, ktorí majú nejaký názor, chce tento názor uzákoniť a zobrať tak inej skupine právo slobodne sa rozhodnúť. Ako si niekto môže myslieť, že dokáže zhodnotiť niekoho situáciu? Keď vidím niektoré vyjadrenia, zostávam bez slov.

Ak si niekto myslí, že jeho názor na potrat je jediný správny, mýli sa. Je to jeho názor, nikto by mu ho nemal brať a, nedajbože, zakazovať. Či ide o názor veriaceho, ktorý potraty nezatracuje, veriaceho, ktorý potraty odsudzuje, neveriaceho, ktorý potraty neuznáva… a tak ďalej. Je to tak intímna a citlivá téma, že je častokrát ťažké riešiť ju aj v kruhu najbližšej rodiny. Nieto ešte na námestiach s celým Slovenskom.

Možnosť voľby a ochrana života

Odporcovia aj zástancovia majú spoločné ciele, hoci sa to nemusí na prvý pohľad zdať- ochrana života a možnosť voľby. Ochraňovať život je rovnako dôležité, ako umožniť človeku slobodné rozhodnutie. Ak by boli oba tieto splnené včas, častokrát by sa nemuselo zachádzať tak ďaleko, do tak bolestivej situácie, akou je interrupcia.

Myslím si, že ak sa chceme vyhnúť neželaným tehotenstvám a potratom, v prvom rade musíme chrániť už existujúce životy. Ak budeme chrániť ženy, vyhneme sa mnohým smutným prípadom. Za znásilnenie na Slovensku hrozí 5-10 rokov väzenia, podľa závažnosti maximálne 25 rokov (ak je následkom znásilnenia smrť). A potom tu máme návrh, podľa ktorého by žene za interrupciu mohlo hroziť až 10 rokov odňatia slobody. A takáto ochrana života mi pripadá absurdná. Na Slovensku je podľa štatistík ročne znásilnených niekoľko tisíc žien, nehovoriac o tých, ktoré nikdy o tomto brutálnom zážitku nikomu nepovedia. Niekoľko tisíc životov je navždy poznamenaných takýmto nechutným spôsobom a trest, ktorý možno páchateľ dostane (ak súd uzná, že žena neprovokovala, alebo si nejakým spôsobom muž jej nevhodné správanie zle nevysvetlil), je takmer rovnaký, aký hrozí žene, ak sa po dlhom a ťažkom rozhodovaní rozhodne pre potrat.

Nikto túto ženu neochránil, nikto nepozná jej situáciu, myšlienky a príbeh. O akej ochrane života to na námestiach hovoríme? Chráňme životy ľudí okolo nás. Chráňme ženy, ktoré niekto obťažuje. Zastaňme sa ženy, ktorú niekto napáda. Ochraňujme každý jeden život. Stáť pokrytecky s obrázkom embrya a večer zatvárať oči pred týranou susedou, je to najhnusnejšie farizejstvo. Ako môžme chrániť nenarodené deti a zároveň zatvárať oči pred ženami, ktoré žijú môžno vo vedľajšom dome? Kedy budú stáť na námestí desaťtisíce kresťanov, bojujúcich za sprísnenie trestov za znásilnenie, týranie a podobné zverstvá, páchané na ženách? Ako môžeme súdiť takúto ženu, keď sme nedokázali ochrániť jej život? Ako môžeme súdiť niekoho, kto prežil niečo, čo si niektorí nedokážu predstaviť?

Ak by každý človek mal možnosť voľby ešte pred otehotnením, počet interrupcií by klesol na minimum. Ak by žena dokázala zabrániť znásilneniu, určite by nemusela zvažovať potrat. Nemyslím si, že nejaká žena každý piatok vybehne do ulíc ako na nákup, vráti sa znásilnená, tehotná a o pár týždňov si zase s radosťou vybehne na potrat. Určite to nie je tak jednoduché, ako to prezentujú niektorí pochodujúci.

Ale to nie je len znásilnenie. To sú aj obete domáceho násilia, ktoré častokrát zostávajú s násilným partnerom práve kvôli deťom. A tento muž si je toho vedomý, preto sexuálne násilie používa ako veľmi silnú zbraň. Pre takúto ženu je interrupcia mnohokrát jedinou možnosťou úniku.

Doteraz som zmieňovala iba extrémne situácie, ktoré doženú ženu k rozhodnutiu ísť na potrat. Avšak som si vedomá, že akákoľvek situácia, kedy sa žena rozhodne ísť na potrat je pre ňu extrémna, zlomová a náročná. Nikdy by som si nedovolila súdiť ženy, ktoré sa rozhodnú pre interrupciu, nech by išlo o akýkoľvek dôvod. Pretože som neprešla ich cestu a nebudem v nej ani pokračovať po tomto rozhodnutí. Každý má názor, každý má tisíc slov, ale nakoniec zostane žena sama. So všetkými výčitkami, myšlienkami, spomienkami, bolesťami. A všetkých 50 000 ľudí sa zatvorí doma a bude spokojne sledovať správy.

Spoločnosť, kde sa pro-life a pro-choice nebudú vylučovať

Verím, že nikto ženám nechce zle. Odporcovia, ani zástancovia interrupcií. Ak však chceme zabrániť interrupciám, v prvom rade musíme vytvoriť prostredie, spoločnosť a zákony, vďaka ktorým budeme schopní ochrániť ženy. Prostredie, v ktorom nebude slobodná matka na pokraji chudoby. Prostredie, kde človek nebude za svoje rozhodnutie odsúdený, ale rešpektovaný a kde dostane pomocnú ruku, akokoľvek sa rozhodne. Do takejto spoločnosti chcem priviesť svoje deti. Do spoločnosti, kde bude mať každý žijúci človek možnosť voľby a kde bude jeho život dostatočne ochraňovaný.

Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameň.

(A nakoniec- som veriaca, chodím pravidelne do kostola a snažím sa žiť v súlade so všetkým, čo nám ukázal Boh. Ale myslím si, že to je v tomto prípade úplne irelevantné. Pretože úcta k cudziemu životu nesúvisí s vierou, alebo s náboženstvom.)