Denník N

(Telesná) láska v čase rakoviny

Ilustračné foto: TASR
Ilustračné foto: TASR

Keď ľudia ochorejú na rakovinu, liečia sa, sú po operácii, v remisii, v recidíve, v stave nádeje aj beznádeje a žijú v partnerskom vzťahu alebo vyhľadávajú náhodné známosti, pýtajú sa aj na to, čo to všetko bude znamenať pre ich sexuálny život. Veľa o tom nehovoria, lebo sa to považuje za pomaly trápne, ale medzi sebou, medzi nami dievčatami a medzi nimi chlapcami, o tom vedú reči. Hlavne pri diagnózach, ktoré priamo zasahujú sexuálne orgány.

Ale nielen pri nich sa mení ľudské telo a jeho potreby. V skupine, do ktorej chodím, sme túto tému obchádzali mesiace. Musí byť na ňu dôvera a atmosféra. Lebo mladej žene krátko po tridsiatke sa neľahko hovorí o tom, ako si týždne líhala do postele v hosťovskej izbe, lebo si myslela, že sa svojmu mužovi hnusí, keďže má vývod.

Potom sa pýtate, či nie ste totál na hlavu, keď sa váľate od smiechu pri rečiach o tom, čím všetkým ste si vyplachovali po maratóne s hlavou v lavóri  brutálne zapáchajúce ústa, lebo čo keby vám váš muž chcel ponúknuť niečo viac ako len kamarátsky bozk na líce.

Rakovina zdevastuje vaše telo do miery, že sa často hnusíte sami sebe a nemôžete mu dôverovať ani v stave pokoja, nieto v čase vybičovaných emócií a túžob. Dotyky vás bolia, hoci o ne stojíte. Bojíte sa zlyhania, hoci aj to je v zásade lepšie ako nič. Ešte intenzívnejšie sa sústreďujete na svoje telesné nedokonalosti. Pomaly ešte viac ako keď ste boli vo veku, keď ste si mysleli, že pôžitok závisí hlavne od veľkosti, symetrickosti, pružnosti, hladkosti a sily.

Ľudia sa boja a občas sa to aj stane, že partner ich za indispozíciu, ktorá môže byť neznesiteľne dlhá pre obe strany, potrestá tak, že si nájde niekoho iného alebo ich rovno opustí. Samozrejme pod inou zámienkou. Ako hovorí jedna moja kamarátka, ľudia vyhľadávajú dobrodružstvá, aj keď majú doma zdravých a ochotných partnerov, tak prečo by mal niekoho brzdiť chorý? Lebo je to nemorálne? Ale prosím ťa…

Rakovina zmení telo aj potreby chorých. Veľa vecí sa pre nich zmenší. Napríklad zjedia oveľa menej ako predtým. To ale neznamená , že si občas nevychutnajú svoje obľúbené jedlo. Bez jedla tiež nemôžu žiť. Tak ako bez lásky. Ani tej telesnej. Aj keď často nie sú vo svojej koži.

Teraz najčítanejšie

Jana Shemesh

  • Vyštudovala žurnalistiku na UK v Bratislave. Pracovala v zahraničnej redakcii Slovenského rozhlasu, neskôr v denníku SME, odkiaľ prešla do Denníka N.
  • Od roku 2006 žije v Izraeli, odkiaľ písala nielen o Blízkom východe. Momentálne sa stále viac venuje textom o feminizme, rodových otázkach, rodine a spoločenských fenoménoch. Roky blogovala, je autorkou štyroch kníh.
  • Viackrát bola nominovaná na Novinársku cenu, v roku 2008 ju aj získala na sériu stĺpčekov o živote v Izraeli.