Prečo? Ako? Za akých podmienok? Zodpoviem vám všetko o estónskej dani
Bol december 2017, tesne pred Vianocami a ja som dostala otázku od Mira Beblavého: „Čo povieš na to, keby sme pripravili na ďalšiu schôdzu návrh na tzv. estónsku daň? To znamená nulová daň pri reinvestícii zisku.“
Neváhala som ani minútu. Ale keďže ďalšie pokyny zneli naštudovať, prerokovať s analytikmi a pripraviť podklad na paragrafové znenie, vedela som, že cez Vianoce budem mať na programe okrem Mrázika aj fenomén menom estónska daň.
Keďže viac ako 15 rokov dennodenne prichádzam do styku s podnikateľmi a účtovníctvom, viem, aké boľavé je pre podnikateľov vyplatenie zisku vlastnej firmy. Buď tam bola pri jeho vyplatení podmienka úhrady zdravotných odvodov, alebo posledných pár rokov daň z dividend.
Obidva prípady považujú podnikatelia za dvojité zdanenie, nakoľko zisk sa vypláca už po zdanení vo firme a oba tieto prípady de facto dvojitým zdanením sú. Takže nerozdelený zisk končí väčšinou ako účtovná veličina a v praxi sa oficiálne vypláca len naozaj v málo prípadoch. Estónska daň by tak pomohla čiastočne napraviť túto krivdu v očiach majiteľov firiem. Samozrejme, to je len okrajová motivácia na jej zavedenie.
A prečo by naozaj mohla pomôcť?
Podstatou estónskej dane je skutočnosť, že firme, ktorá dosiahnutý zisk reinvestuje späť a nevyplatí ho ako podiel, bude odpustená daň z príjmov z dosiahnutého zisku. Toto je veľmi podstatný fakt najmä pre firmy, ktoré podnikajú v regiónoch. Budú mať možnosť dosiahnutý zisk reinvestovať späť do firmy a tým zvyšovať hodnotu firmy a podporovať jej rozvoj.
Možno to znie jednoducho a nejeden „šikovný“ podnikateľ by začal rozmýšľať, akým spôsobom sa dá tento mechanizmus „využiť“. Práve preto má navrhnutý model estónskej dane v našom programe Bod zlomu viac poistiek.
Ako sa estónska daň nebude dať zneužiť?
Pilotný projekt predpokladá so zavedením estónskej dane v najmenej rozvinutých okresoch. Tie sú definované veľmi presne a prvá poistka má zabrániť hromadnému, väčšinou papierovému presunu firiem z iných okresov do najmenej rozvinutých okresov.
Ďalšia poistka je klasická, ako pri výplate podielov na zisku, teda nemožno použiť model estónskej dane pri firmách, ktoré nemajú vyrovnané straty z predchádzajúcich období.
Ak hovoríme o tom, že zisk bude potrebné reinvestovať, máme premyslené aj to, akým spôsobom. Za reinvestíciu sa bude považovať akýkoľvek výdavok, ktorý spĺňa definíciu daňovo uznateľného výdavku. Teda je možné reinvestovať do nákupu majetku, do miezd zamestnancov alebo do nákupu materiálu či tovaru. Nie je možné investovať do výdavkov na reprezentáciu firmy, či iných daňovo neuznateľných výdavkov.
No a aby sa nedialo to, čo sa deje v súčasnosti, že nerozdelený zisk roky odpočíva v účtovníctve, ďalšou poistkou ja časová lehota, do kedy je potrebné zisk reinvestovať späť do firmy.
Estónska daň v kombinácii so znížením odvodového zaťaženia regiónov je riešenie
Estónska daň nie je jediným riešením pre najmenej rozvinuté regióny. Jej zavedenie spolu so znížením odvodového zaťaženia zamestnancov a zamestnávateľov cez odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie je komplexným balíkom pre rozvoj investícii a zamestnanosti v regiónoch z pohľadu daní a odvodov.
Samozrejme, že je na stole otázka, aký to bude mať vplyv na rozpočet a aké je riešenie tohto výpadku?
Tu treba podotknúť, že samotnú výšku výpadku je veľmi ťažko kvantifikovať, nakoľko je závislá od rozhodnutia jednotlivých firiem, ale tiež zároveň upozorniť na to, že predmetný výpadok je len posun v čase.
Z dlhodobého hľadiska je predpokladaný vplyv 0 % sadzby neutrálny, pretože vlastníci investujú s cieľom inkasovať príjem z investovaného kapitálu. Dôjde tak len k posunu výnosu dane z príjmov právnických osôb v čase. V praxi je možné tento dočasný výpadok vykryť lepším výberom iných daní alebo emisiou cenných papierov.
Sledujte ma na Facebooku a Instagrame, aby vám neušli ďalšie zaujímavé informácie.
