Skleník

Postapokalyptických románov je mnoho. Veľa z nich sú priemer, alebo len neustálym kopírovaním starých diel majstrov – ale v povojnovom boome science fiction literatúry vznikli na tú dobu pozoruhodné diela, ktoré si po skúsenostiach z Hirošimi a Nagasaki uvedomovali, že ľudstvo môže jedného dňa veľmi rýchlo zmiznúť z povrchu planéty.

Existujú však aj špekulatívne romány, ktoré sa pozerajú do veľmi vzdialenej budúcnosti. V podstate už jedno z prvých základných diel modernej sci-fi literatúry – Stroj času od H. G. Wellsa sa odohráva v ďalekej budúcnosti, kedy je planéta zmenená na nepoznanie.

V knihe Mesto a hviezdy (1956) od Arthura C. Clarka je Zem za milión rokov prevažne púštnou pustatinou. Je tu však jedno mesto. Mesto, ktoré nie je ako žiadne iné miesto. Mesto, ktoré tu snáď už bolo od počiatku dezertifikácie. Bolo to mesto, ktorého stroje nikdy nespali, zatiaľ čo sa poslední ľudia rodili a umierali v nereálnej fantázii pamätí centrálneho počítača.

V príbehu Kukly (1955) od Johna Wyndhama sledujeme deti s výnimočnými schopnosťami vyrastať v stredoveku po jadrovej vojne. Napínavý dobrodružný román, v ktorom ľudia s telepatickými schopnosťami sú lynčovaní pobožnými obyvateľmi v mene Božej čistoty. Nebezpečný svet, v ktorom na poliach rastú trojmetrové klasy obilia.

V románe, ktorý spopularizoval postapokalyptické romány a sa stal najčastejšie recyklovaným filmovým materiálom Ja, legenda (1954) sa demonštruje v horore ľudoprázdnej zeme majsterdielo úzkosti a boja o prežitie vo vymretých mestách, kde v temnote číhajú pozmenení preživší pandémie.

V Skleníku (1962) od britského autora Briana Aldissa je Zem milióny rokov v budúcnosti jeden veľký smrtonosný prales. Ľudstvo už dávno stratilo vplyv na udalosti a prišlo o kontrolu nad planétou. Celú Zem znovudobyli všadeprítomné rastliny. Len pár ľudí žijúcich v primitívnych lesných kmeňoch bojuje o každodenné prežitie v džungli, v ktorej smrť čaká za každým rohom.

Bezútešnosť a apatiu prepletenú s permanentným nebezpečenstvom vystrieda katastrofa a  podivné dobrodružstvo, v ktorom nás Aldiss prevedie kaleidoskopom nezvyčajného až k samým hraniciam predstavivosti.

Dusný svet, kde teplota, svetlo, vlhkosť boli nemenné a zostávali rovnaké – napätá letargia v pestrofarebnom pekle prestúpenom zeleným svetlom – svet, kde slovo pre les je svet.

„Len päť veľkých druhov prežívalo uprostred bujnejúceho zeleného živlu: osy, včely, mravce a termity. Tvorili hmyzie spoločenstvá, mocné a nezničiteľné. Piatym druhom bol človek, ľahko a biedne hynúci. Nebol organizovaný ako hmyz, ale predsa bol posledným predstaviteľom zvierat na lesnom svete.“

Naši protagonisti sa dostanú na podivuhodné miesta, o ktorých sa im nikdy nesnívalo a o ktorých nehovorili žiadne legendy, lebo neprežil nikto, kto by mohol podať svedectvo o tajných miestach, zakliatych miestach zákernej smrti – nedostupné oblasti medzi nebezpečným tropickým lesom a ešte nebezpečnejším oceánom – svet, kde sa piesok trasie pod nohami a zo zeme vytŕčajú inžinierske majsterdiela termitov. A aby toho nebolo málo, tak sa na našom hlavnom hrdinovi usadí zvláštna huba, ktorá za nedozernú cenu zvýši nášmu hrdinovi kognitívne funkcie a on prvý raz skutočne svojim zrakom uzrie svet v plnej svojej hrôze a pochopí.

A nad tým všetkým sa vznášajú do nebies obrovské traverzéry, ktorých pavúkovité rastlinné telá sa kníšu v povetrí na ceste za blahodarným svetlom.

„Nespočetné linky povrazov sa vznášali v priestore a oba svety spojovali. Traverzéry, obrovskí a bezvedomí astronauti zelene sa pohybovali tam a späť, medzi Zemou a Mesiacom, ktoré spútali svojou bezduchou pavučinou.“ (laser-books 2007)

Skleník je Aldissovo pozoruhodné dielo, v ktorom Zem, ktorej rotácia sa zastavila je na osvetlenej pologuli pokrytá tropickou džungľou, ktorá čerpá energiu z narastajúcej žiary umierajúceho Slnka.

Skleník  je svet, v ktorom človek takmer vymrel a následkom narastajúcej radiácie degeneroval.  Skleník je svet po období antropocenénu. Skleník je vražedný svet fantastických rastlín a veľkého hmyzu – svet, v ktorom aj ten najnepatrnejší konár na zemi môže predstavovať smrteľnú nástrahu.

Skleník  je o poslednom boji toho, čo zostalo z človeka.

Skleník  je o poslednom rastlinstvom prekvitajúcom období Zeme, než ju navždy rozmetie na kusy spaľujúca žiara novy.