Denník N

Ako voliť sudcov Ústavného súdu?

Hurá, chýbajúcich ústavných sudcov máme konečne vymenovaných! Práve teraz je najvyšší čas zmeniť pravidlá ich voľby.

Tento blog odkladám takmer dva roky. Začiatkom zimy 2017 sa začalo vážnejšie hovoriť o zmene systému voľby sudcov Ústavného súdu, keďže to bola téma nanajvýš aktuálna a bola aj v programovom vyhlásení vlády. Na schválenie zmien však bolo treba 90 poslancov. Úprimne, neveril som, že je akúkoľvek radikálnejšiu zmenu možné presadiť. Bolo zrejmé že o Ústavný súd sa zvedie urputný boj, a kde je veľká chuť na boj, tam je malá chuť na mierový kompromis. Veď načo by aj, pokiaľ si 61 alebo viac poslancov verí že si nakoniec vydupú svoje, nemajú dôvod zo svojej pozície ustupovať. Matematika je potom jednoduchá – zvyšok poslancov potrebných 90 hlasov proste nevyskladá.

Dnes je situácia diametrálne odlišná: Už je dobojované, akákoľvek zmena voľby bude mať svoje dôsledky o ďalších dvanásť rokov. Ohľad na to, komu by zmenené pravidlá boli prospešné a komu nie, je irelevantný. Nikto z dnešných aktérov netuší, či o tri volebné obdobia bude v koalícii či v opozícii, a či vôbec ešte bude v parlamente. Téma voľby a menovania ústavných sudcov je ešte stále stredobodom pozornosti, a zároveň sa všetci kompetentní na ňu konečne vedia pozrieť optikou ako by to bolo správne, nezaťaženou politickým kalkulom ale takto nám to vyhovuje.

Asi blúznim ak verím že terajší parlament sa bude zaoberať vecou aktuálnou o dvanásť rokov a že sa navyše na niečom zmysluplnom dohodne ústavnou väčšinou. Ale ak to odložíme na obdobie po voľbách, téma vychladne, budeme to odkladať ďalšiu dekádu. Až príde rok 2031, znovu bude aktuálny boj o každé jedno kreslo sudcu a na rozumný kompromis sa opäť nenájde dostatok vôle.

Reálne nám pritom hrozia väčšie komplikácie než aké sme mali teraz: V období od 13. decembra 2029 do októbra 2031 uplynie mandát dvanástim z trinástich sudcov. Ak dovtedy nebudú žiadne predčasné parlamentné voľby a žiaden z úradujúcich prezidentov neumrie, podľa súčasných pravidiel dvadsaťštyri kandidátov zvolí jediná koaličná väčšina a dvanásť ústavných sudcov z nich vyberie jediný prezident. Budeme mať vtedy koaličnú vládu alebo to bude vláda jednej strany? Aké hodnoty bude väčšina parlamentu zastávať? Bude prezident z opozičného tábora, silná nezávislá osobnosť, človek blízky vládnej koalícii, alebo to bude vrcholový politik z jedinej vládnucej strany velebiacej autokratické režimy? Odpovede na tieto otázky nemáme, neurobiť s pravidlami voľby sudcov Ústavného súdu nič znamená nechať pod slovenskou demokraciou tikajúcu atómovú bombu.

Preto dúfam že sa v Národnej rade nájde niekoľko zodpovedných poslancov, ktorí nenechajú túto tému vychladnúť. Hoci je parlament názorovo rozdrobený, blížia sa voľby a ani koaličná zmluva už neplatí, dohodnúť sa na nových pravidlách voľby je nevyhnutnosť. Neurobiť to môže mať pre našu budúcnosť fatálne dôsledky.

Nepatrí sa vyzývať ostatných na nadprácu a sám neurobiť nič. Preto si dovolím prispieť k téme vlastným návrhom zmien. Netvrdím že je najlepší možný, lebo taký určite nie je. Berte ho prosím ako inšpiráciu:


Úvodná poznámka:

Prezentovaný model je na prvé prečítanie komplikovaný, za čo sa trpezlivému čitateľovi vopred ospravedlňujem. Vo výsledku však vykazuje veľmi vysokú odolnosť voči snahe akejkoľvek politickej reprezentácie podmaniť si Ústavný súd navolením lojálnych sudcov. Model (okrem ďalších zmien) zavádza dva nové spôsoby hlasovania ktoré sú kombináciami hlasovania kvalifikovanou väčšinou a preferenčného hlasovania známeho aj ako austrálsky model.

Pokiaľ čitateľ nechce strácať čas podrobnosťami, doporučujem pozrieť si aspoň dopady prezentovaného modelu ktoré sú spracované graficky v prílohách na konci blogu.

Aby pri čítaní základných téz predstavených zmien nedošlo k nedorozumeniu, najprv sa pokúsim vysvetliť použité pojmy. U niektorých pojmov nateraz uvádzam iba ich základnú charakteristiku, technickejší popis bude nižšie v článku.

Pojmy:

  1. Kvalifikovaná väčšina: Zvyčajne ho používame v kontexte ústavnej (trojpätinovej) väčšiny, preto aj v mojom blogu je ním myslená väčšina najmenej 90 poslancov Národnej rady. V súvislosti s voľbou ústavných sudcov nám podmienku kvalifikovanej väčšiny doporučovala Benátska komisia. V zásade je však možné pre potreby tohto modelu uvažovať aj o silnejšej ako trojpätinovej väčšine.
  2. Preferenčné (alternatívne, prenosné) hlasovanie: Zvyčajne sa o ňom uvažuje pri hlasovaní v jednomandátových obvodoch (pred dvoma rokmi o ňom naši západní susedia uvažovali pri voľbách do Senátu, o rok skôr ho spomenul Peter Kresák v súvislosti so zmenou voľby županov z dvojkolovej na jednokolovú v tomto rozhovore). Je však rovnako dobre použiteľné aj vo viacmandátových obvodoch, výsledok hlasovania spoľahlivo reflektuje pomerné zastúpenie síl (čo je pri voľbe sudcov poslancami parlamentu obzvlášť dôležité lebo umožňuje zvoliť sudcov s podporou rôznych názorových skupín, nie iba väčšinovej).
    Poslanec na hlasovacom lístku vyznačí poradie ním preferovaných kandidátov. Ak kandidát s najvyššou preferenciou hlas tohto poslanca nepotrebuje (lebo už vypadol, alebo, naopak, aj bez tohto hlasu má dostatok hlasov aby získal mandát), hlas sa prenáša na kandidáta s nižšou preferenciou. Hlasuje sa teda iba raz, avšak výsledky hlasovania sa spracujú v niekoľkých kolách. V každom kole sa najprv prebytočné hlasy úspešných kandidátov (ak takí sú) rozdelia kandidátom s nižšou preferenciou, následne sa vyradí kandidát s najnižším počtom hlasov. Proces sa opakuje až kým sa dosiahne taký počet kandidátov koľko je mandátov (podrobnejšie napr. česká wikipédia).
  3. Kvalifikovaní kandidáti sú kandidáti, ktorým na hlasovacom lístku vyjadrilo preferenciu (nezáleží či vyššiu alebo nižšiu) najmenej 90 poslancov.
  4. Voľba z kvalifikovaných kandidátov: Ak je kvalifikovaných kandidátov menej ako počet mandátov, úspešní sú všetci. Ak ich je viac, postupne sa vyraďujú na požadovaný počet spôsobom podľa 2.bodu, prihliada sa však iba na kvalifikovaných kandidátov.
  5. Výber z nekvalifikovaných kandidátov: Detto, prihliada sa však iba na kandidátov s počtom preferencií 89 a nižším.
  6. Voľba kvalifikovanou väčšinou: Víťazný kandidát (vyselektovaný spomedzi všetkých kandidátov spôsobom opísaným v 2.bode) získa mandát iba v prípade, ak je zároveň kvalifikovaným kandidátom.
  7. Jednomandátová voľba kvalifikovanou väčšinou preferenčným hlasovaním: Tento spôsob voľby navrhujem využiť v prípade, že ústavný súd má dostatok sudcov. Poslancom umožňuje počas volebného obdobia niekoľko krát zvoliť ďalšieho sudcu napriek tomu že žiadnemu sudcovi neskončí mandát. Toto (na prvý pohľad nelogické) opatrenie jednak zvyšuje pluralitu na Ústavnom súde, zároveň v dlhodobom horizonte súd stabilizuje keďže redukuje hromadnú obmenu jeho sudcov. Úspešnosť tejto voľby je významne vyššia ako bežná voľba ústavnou väčšinou, ktorá častokrát stroskotá na neschopnosti poslancov dohodnúť sa na jednom konkrétnom mene. Poslanci na hlasovacom lístku označujú ľubovoľné množstvo kandidátov ktorým priraďujú preferenčné poradie. Ak však víťazný kandidát (6.bod) nemá preferenciu od kvalifikovanej väčšiny, voľba je neúspešná (ak napríklad vládna koalícia bez ústavnej väčšiny pretláča rýdzo politického nominanta).
  8. Jednomandátová alebo Viacmandátová voľba z kvalifikovaných kandidátov preferenčným hlasovaním: Týmto spôsobom voľby sa doplnia sudcovia chýbajúci do optimálneho stavu. Aj v tomto prípade poslanci označujú ľubovoľné množstvo kandidátov ktorým priraďujú preferenčné poradie, mandáty získajú dľa 4.bodu. Keďže nemôže nastať prípad aby víťazi preferenčného spracovania nemali preferenciu od kvalifikovanej väčšiny, táto voľba má vyššiu úspešnosť ako voľba podľa predošlého bodu. Je preto vhodná v situáciách keď je počet sudcov nižší ako optimálny stav.
  9. Druhé kolo voľby z kvalifikovaných kandidátov: Ak je po voľbe vyššie počet sudcov nižší ako je nevyhnutné na riadny chod Ústavného súdu (t.j. kvalifikovaných kandidátov bolo menej ako nevyhnutné minimum), koná sa druhé kolo voľby. Prebieha podobne ako prvé kolo s podstatným rozdielom – hlasovací lístok je platný iba v prípade ak je na ňom vyznačené preferenčné poradie všetkých kandidátov, poslanec však môže kandidátov na spodných priečkach označiť symbolom Proti. Pri určení kvalifikovaných kandidátov (3.bod) sa na preferencie s označením Proti neprihliada, zároveň sa na nich neprihliada ani pri spracovaní hlasov dľa 2.bodu. Význam tohoto spôsobu vyplnenia hlasovacieho lístka je taký, že sa na lístok dostanú aj kandidáti ku ktorým má poslanec neutrálny postoj (ktorým síce nevyznačil Proti, ale zároveň by ich na lístku neuvádzal vôbec ak by nemusel vyznačiť preferenciu všetkých kandidátov). Pôvodne nedostatočný počet kvalifikovaných kandidátov vďaka tomu navýšia menej výrazní kandidáti. To je však zároveň aj negatívom tejto voľby, preto sa v druhom kole doplní plénum len o sudcov nevyhnutných na riadny chod súdu.
  10. Výber dočasných sudcov: Ak ani druhé kolo voľby nenaplní plénum na minimálny stav (môže sa stať napríklad v prípade úmyselného bojkotu 61 a viac poslancov), ustanoví sa párny počet sudcov s dočasným mandátom výberom z nekvalifikovaných kandidátov podľa 5.bodu. V praxi zrejme pôjde o názorovo silne vyprofilovaných kandidátov neschopných získať ani nízku preferenciu kvalifikovanej väčšiny poslancov, prípadne priamo o straníckych nominantov. Párny počet dočasných sudcov a preferenčný spôsob ich výberu zároveň implikuje, že polovica z nich bude pretlačená táborom vládnej koalície a polovica stranami opozície. Je vo verejnom záujme aby takto ustanovení sudcovia pôsobili čo najkratšie, preto im dočasný mandát uplynie prvým úspešným zvolením sudcov ktorýmkoľvek z predchádzajúcich spôsobov.
  11. Počet sudcov je počet sudcov Ústavného súdu vrátane dočasných sudcov.
  12. Počet riadnych sudcov je počet sudcov Ústavného súdu bez dočasných sudcov.

Základné tézy navrhovaných zmien:

  • Ústavný súd má variabilný počet sudcov, optimálne šestnásť a občas viac, avšak najmenej dvanásť. Štandardne má štyri alebo päť trojčlenných senátov, ale pri dostatočnom počte sudcov môže mať aj šiesty senát. Plénum rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počtu sudcov, avšak najmenej siedmymi hlasmi.
  • Sudcovia sú volení v Národnej rade, ich funkčné obdobie je dvanásť rokov. Prezident má pri menovaní zvolených sudcov podobné kompetencie ako pri menovaní generálneho prokurátora.
  • Ak je sudcov šestnásť (sedemnásť a viac) a parlament vo svojom funkčnom období zvolil z aktuálnych ústavných sudcov menej ako šiestich, dvanásť (osemnásť) mesiacov po zvolení posledného sudcu Národná rada v Jednomandátovej voľbe kvalifikovanou väčšinou preferenčným hlasovaním (7.bod) volí jedného nového sudcu na dvanásťročné funkčné obdobie. Neúspešná voľba sa opakuje po šiestich mesiacoch.
  • Vo Viacmandátovej voľbe z kvalifikovaných kandidátov preferenčným hlasovaním (8.-10.bod) Národná rada volí sudcov do počtu riadnych sudcov šesť zvolených počas aktuálneho volebného obdobia parlamentu, avšak najmenej do počtu riadnych sudcov trinásťnajviac šestnásť (ak je napríklad sudcov štrnásť, z toho piati boli zvolení v tomto volebnom období, volí sa iba jeden sudca). Ak je po voľbe riadnych sudcov jedenásť a menej, v 2.kole voľby sa volia sudcovia do počtu riadnych sudcov dvanásť. Ak je po 2.kole naďalej riadnych sudcov jedenásť a menej, z nezvolených kandidátov je Ústavný súd doplnený párnym počtom dočasných sudcov do počtu sudcov dvanásť alebo trinásť.
    Dočasní sudcovia sú automaticky kandidátmi v nasledujúcej voľbe. Len čo po niektorej z nasledujúcich volieb počet sudcov stúpne nad trinásť, dočasný mandát zaniká párnemu počtu dočasných sudcom tak, aby bol počet sudcov dvanásť alebo trinásť (alebo viac ak ďalší dočasní sudcovia nie sú). Dočasný mandát zaniká od posledne ustanoveného.
    Viacmandátová voľba sa realizuje vždy keď (s)končí mandát riadneho sudcu a po jeho odchode je sudcov pätnásť a menej, alebo šesť mesiacov po poslednej neúplnej voľbe (neúplnou je voľba v ktorej bol zvolený menší počet riadnych sudcov ako bol požadovaný v 1.kole).
  • Ak v dôsledku vyššej moci (napr. nekonanie parlamentu alebo prezidenta, úmrtie sudcu) klesne počet sudcov pod dvanásť, obnovuje sa zaniknutý mandát bývalých sudcov, a to v poradí od posledne zaniknutého. Obnovený mandát zaniká vymenovaním nových sudcov.
  • Ak 61 a viac poslancov (v prípade ak kvalifikovaná väčšina bude iná ako 90 hlasov tak doplnok do 150+1 a viac) namieta na Ústavnom súde nelegitímnosť voľby ústavných sudcov (napríklad im bolo bránené zúčastniť sa voľby, vďaka čomu sú dočasní sudcovia zvolení výhradne hlasmi koaličných poslancov), prezident vo veci vymenovania nových sudcov nekoná až do rozhodnutia ad hoc pléna o legitímnosti voľby. Ak prezident nových sudcov už vymenoval, rozhodnutie ad hoc pléna o nelegitímnosti voľby zároveň zneplatňuje ich vymenovanie. Ad hoc plénum je plénum bez novovymenovaných sudcov a sudcov ktorým končí mandát v aktuálnom volebnom období parlamentu, rozšírené do počtu dvanásť o bývalých sudcov ktorým uplynul mandát pred dvanástimi rokmi a skôr (rozhodnutie takto zloženého pléna o nelegitímnosti voľby nových sudcov nemá vplyv na prípadné predĺženie mandátu žiadneho zo sudcov ad hoc pléna).
  • Ak nekonaním parlamentu klesne počet sudcov pod dvanásť (voľba sa buďto neuskutoční vôbec, alebo sa do nej prihlási menej kandidátov ako je treba na doplnenie do počtu sudcov dvanásť, alebo ad hoc plénum dvakrát po sebe potvrdilo nelegitímnosť voľby podľa bodu vyššie), prezident Národnú radu rozpustí, a ak nie, rozpustí ju predseda Ústavného súdu.
  • Ak nekoná prezident (zvoleného kandidáta ani nevymenuje, ani nezamietne), kandidáta vymenuje alebo zamietne predseda Ústavného súdu.
  • Ak prezident zvoleného kandidáta zamietne, o prípadnom porušení práv zamietnutého kandidáta Ústavný súd rozhodne pred konaním ďalšej voľby.

Motivácia:

Prečo uvedený koncept považujem za hodný inšpirácie? Veľa sa hovorilo o odborných a morálnych predpokladoch na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu. O dosť menej sa hovorilo o inom dôležitom aspekte, ktorým je čo najväčšia pluralita ústavných sudcov (alebo povedané inak – Ústavný súd nesmie mať prevahu sudcov nominovaných jedinou politickou garnitúrou).

Systém, keď sa v každom volebnom období zvolí niekoľko sudcov a zároveň existuje limit šesť zvolených sudcov za volebné obdobie (s výnimkou keď je súd akútne poddimenzovaný), zvyšuje na Ústavnom súde rôznorodosť názorov a hodnôt. Potreba kvalifikovanej väčšiny (čo mimochodom doporučovala aj Benátska komisia) je slušným predpokladom, že zvolený nominant bude vynikať viac odbornosťou a morálnosťou a menej lojalitou ku konkrétnej politickej strane.

Zdanlivá „prekombinovanosť“ počtov, koľko sudcov sa má v akej situácii navoliť, má svoj racionálny základ. Za pomoci počítačových simulácií sú tieto počty nastavené tak, aby sa v dlhodobom horizonte významne zredukovali hromadné obmeny sudcov (mandáty veľkého počtu sudcov nebudú končiť v jedinom termíne), čo napomôže lepšej kontinuite práce Ústavného súdu. Nevýhoda v podobe častého konania volieb (keď sa parlament viac krát za volebné obdobie musí zaoberať témou voľby sudcov) je tiež iba zdanlivá: ak systém voľby nezmeníme, dlhodobá prognóza vývoja aktuálneho systému vedie k podobným počtom volieb za celý dvanásťročný cyklus, ibaže z veľkej časti koncentrovaným v jednom volebnom období Národnej rady.

„Záchranná brzda“ v podobe doplnenia pléna Ústavného súdu dočasnými sudcami (keď hrozí pokles sudcov na jedenásť a menej a zároveň zlyhá 1. aj 2. kolo voľby z kvalifikovaných kandidátov) prinesie, žiaľ, aj rýdzo politických nominantov. Avšak v oveľa menšom počte ako sa na prvý pohľad zdá: vo veľkej väčšine prípadov pôjde o doplnenie dvojicou alebo štvoricou sudcov, vzhľadom na spôsob voľby bude takmer s istotou polovica z vládnej koalície a polovica z opozície. Pre koalíciu je však v zásade výhodnejšie ak má zo zvolených sudcov všetkých „trošku svojich“ na obdobie dvanásť rokov, ako polovicu „úplne svoju“ a druhú „úplne nesprávnu“ a to iba na obdobie do najbližšej úspešnej voľby, preto bude mať snahu získať podporu časti opozície pre zvolenie kompromisných kandidátov ústavnou väčšinou. Zároveň, keďže opozícia nebýva úplne jednotná, málokedy dôjde k úmyselnému bojkotu 61 a viac opozičných poslancov sabotujúcich možnú kompromisnú dohodu, a to len v mene toho aby najsilnejšia z opozičných strán získala na pár mesiacov jedného „úplne svojho“ sudcu. Preto predpokladám, že poistka v podobe menovania dočasných sudcov bude využitá naozaj veľmi zriedkavo. Zvolenie rýdzo politických nominantov je teda silne eliminované (aj keď nie vylúčené).

V neposlednom rade, navrhovaný koncept efektívne bráni vzniku situácie akej sme posledné mesiace svedkami, keď plénum Ústavného súdu má významne poddimenzovaný počet sudcov. Prečo je to zásadne dôležité vysvetľuje Ján Drgonec v tomto komentári (posledné štyri odstavce), za pravdu mu dáva aj nedávne vystúpenie predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana v Národnej rade v ktorom upozornil na faktickú nefunkčnosť sedemčlenného pléna.

Bonusovou motiváciou je skutočnosť, že prezentované zmeny plynulo nadväzujú na existujúci stav, práva a povinnosti súčasných aj budúcich sudcov Ústavného súdu (napr. úprava dĺžky ich mandátu) sú nezmenené.


Popis jednotlivých spôsobov volieb:

Ako modelový príklad poslúži nasledovný zoznam kandidátov:

  1. Alžbeta Farkašová
  2. Ján Hudák
  3. Eva Kováčová
  4. Jozef Lukáč
  5. Jana Nováková
  6. Dušan Tóth
  7. Martin Varga

Pri voľbe kvalifikovanou väčšinou a v 1.kole voľby z kvalifikovaných kandidátov poslanci na hlasovacom lístku vyznačia preferenčné poradie kandidátov, napríklad:

Hlasovací lístok č. ……
1. 5
2. 2
3. 7
4.
5.
6.
7.

Poslanec týmto hlasovaním vyjadruje vôľu hlasovať primárne za Janu Novákovú (5). Ak však jeho hlas nebude pre získanie mandátu tejto kandidátky rozhodujúci, prenáša svoj hlas na Jána Hudáka (2). Ak ani preňho nebude tento hlas rozhodujúci, hlasuje za Martina Vargu (7).

V 2.kole voľby z kvalifikovaných kandidátov poslanci na hlasovacom lístku vyznačia preferenčné poradie všetkých kandidátov (inak je hlas neplatný), majú však zároveň právo kandidáta označiť symbolom Proti, napríklad:

Hlasovací lístok č. ……
1. 5
2. 2
3. 7
4. 3
5. 1
6. 6X
7. 4X

Ak hlas poslanca nebude rozhodujúci pre niektorého z ním preferovanej trojice kandidátov dľa prvého príkladu, prenesie sa na kandidáta ku ktorému má neutrálny postoj (Eva Kováčová (3) alebo Alžbeta Farkašová (1)). Ak jeho hlas nebude rozhodujúcim hlasom pre žiadneho z prvej päťky, poslanec vyjadril vôľu svoj hlas radšej zahodiť ako riskovať jeho započítanie niekomu z dvojice Dušan Tóth (6) či Jozef Lukáč (4).

  • Jednomandátová voľba kvalifikovanou väčšinou preferenčným hlasovaním:
    Hlasy sú priradené kandidátom ktorí sú na hlasovacom lístku najvyššie. Kandidát s najnižším počtom hlasov vypadáva, jeho hlasy sú prerozdelené kandidátom ktorí sú na vypadnuvších hlasovacích lístkoch ďalší v poradí. Ak na lístku žiadny ďalší kandidát nie je, na tento hlasovací lístok sa viac neprihliada. Toto sa opakuje až kým hlasovacie lístky nie sú priradené jedinému kandidátovi. Tento kandidát získal mandát ústavného sudcu, ak je na jeho kôpke 90 a viac hlasovacích lístkov, v opačnom prípade je táto voľba klasifikovaná ako neúspešná. (Príklad neúspešnej voľby je, ak 61 poslancov na hlasovacom lístku vyznačí preferenciu jedinému kandidátovi. Po vypadnutí tohoto kandidáta nie je možné jeho lístky preniesť iným, preto žiaden z kandidátov určite nezíska kvalifikovanú väčšinu. V praxi bude zrejme častejší prípad ak sa koalícia snaží pretlačiť svojho kandidáta. Keďže tento kandidát získa nadpolovičnú väčšinu prvých preferencií, určite je víťazom preferenčného spracovania hlasov. Nie je mu to nič platné pokiaľ nezískal preferencie aj od časti opozičných poslancov.)
    Tento spôsob voľby je využitý v prípade, že Ústavný súd má optimálny počet šestnásť sudcov alebo viac. Pre potreby plynulého fungovania súdu teda nie je podstatné či je voľba úspešná. Pozitívny vplyv tejto voľby je v dlhodobom horizonte, po hromadnom odchode sudcov ktorým skončil mandát v rovnakom čase totiž zostal v pléne dostatok sudcov zvolených neskôr, čo napomôže lepšej kontinuite práce Ústavného súdu.
  • Jednomandátová alebo Viacmandátová voľba z kvalifikovaných kandidátov preferenčným hlasovaním:
    Vo väčšine prípadov sa realizuje práve tento spôsob voľby. Použitý je v prípade ak jednému alebo viacerým sudcom končí mandát a ich odchodom klesne počet sudcov na pätnásť alebo menej. Volia sa sudcovia chýbajúci do počtu šestnásť, avšak najviac do šesť zvolených v aktuálnom volebnom období parlamentu, avšak najmenej do počtu trinásť (v prípade realizovania 2.kola voľby sa chýbajúci sudcovia volia iba do počtu presne dvanásť).
    Pri sčítavaní hlasov sa najprv určí, ktorí z kandidátov sú kvalifikovaní kandidáti (nachádzajú sa najmenej na 90 hlasovacích lístkoch, v 2.kole voľby sa preferencie so symbolom Proti nezapočítajú). Ak je treba zvoliť iba jediného sudcu, hlasy sa následne spracujú rovnako ako pri predošlej metóde, prihliada sa však iba na kvalifikovaných kandidátov.
    Ak je potreba zvoliť viacerých sudcov, spracovanie hlasov je trošku zložitejšie. Opäť sa prihliada iba na kvalifikovaných kandidátov. Ak ich je práve toľko alebo menej ako chýbajúcich sudcov, mandát získavajú všetci. V ostatných prípadoch o mandátoch rozhodnú preferencie. Hlasovacie lístky sa označia náhodne vylosovaným poradovým číslom. V každom kole spracovania sa hlasy prenášajú najprv zhora od tých kvalifikovaných kandidátov ktorí majú viac hlasov ako na získanie mandátu potrebujú (mandát garantuje počet hlasov rovný 1+150:(n+1), zaokrúhlené nadol, teda napr. pri voľbe dvoch sudcov 51 hlasov, troch sudcov 38 hlasov atď). Pri prenose zhora sa prenášajú prebytočné hlasovacie lístky s najnižším poradovým číslom. Až po pričítaní prenesených hlasov sa určuje vypadávajúci kandidát s najnižším počtom hlasov, tieto hlasy sú podobne ako v jednomandátovom variante prerozdelené zvyšným kvalifikovaným kandidátom ktorí sú na lístku ďalší v preferenčnom poradí (prenos hlasov zdola).
    Ak sa predošlým spôsobom nepodarilo navoliť chýbajúcich sudcov do počtu dvanásť ani v 2.kole voľby (málo kandidátov bolo kvalifikovaných), o párnom počte dočasných mandátov do počtu dvanásť alebo trinásť rozhodne opätovné prepočítanie hlasov z 2.kola voľby. Hlasovacie lístky sa spracujú rovnakým spôsobom, tentokrát sa však prihliada iba na nekvalifikovaných kandidátov (všetci kvalifikovaní už mandát majú).

Poznámka: Ak trpezlivý čitateľ dočítal až sem (gratulácia a poďakovanie), model tak ako je vyššie popísaný sa mu na prvé prečítanie zrejme javí ako veľmi komplikovaný a nie príliš „user friendly“. Avšak zdanie klame – vyplniť hlasovací lístok je v porovnaní so súčasným stavom skôr jednoduchšie. Spracovanie hlasovacích lístkov je síce z pohľadu postupnosti procesov zložitejšie no nič nebráni aby sa hlasy spočítali elektronicky. Ak budú odovzdané hlasovacie lístky zverejnené (čo by v prípade verejnej voľby mala byť samozrejmosť), správnosť elektronického spracovania si na vlastnom softe overí ktorýkoľvek tínedžer so záujmom o IT.


Príloha 1 – počítačová simulácia obmeny zloženia Ústavného súdu podľa prezentovaného modelu:

Konkrétny vplyv prezentovaných zmien na zloženie Ústavného súdu vidieť z počítačovej simulácie prognózujúcej vývoj od súčasnosti do konca storočia. Použitý je realistický scenár – význam tohto pojmu je vysvetlený v poslednej prílohe.

Príloha 2 – porovnanie počtu sudcov aktuálneho volebného modelu a prezentovaného modelu:

Táto dvojica grafov a všetky ostatné v prílohách nižšie sú priemerom veľkého súboru jednotlivých simulácií. Horný graf prognózuje priemerný počet sudcov Ústavného súdu ak nedôjde k žiadnej zmene pravidiel ich voľby, dolný graf prognózuje počet sudcov podľa prezentovaného volebného modelu. Dávam do pozornosti že v prezentovanom modeli úhrnný počet sudcov principiálne nemôže klesnúť pod dvanásť, vždy sú teda funkčné aspoň štyri senáty a plénum (s ohľadom na nutnosť dosiahnuť zhodu aspoň siedmych hlasov) nikdy nie je poddimenzované.
Malý pokles počtu okolo roku 2026 zodpovedá ukončeniu mandátu sudkyne Baricovej, tri výrazné poklesy pred rokom 2032 sú dôsledkom ukončenia mandátu trojice sudcov okolo sudcu Mamojku, následne trojice sudcov vymenovaných spoločne s predsedom súdu Fiačanom, a nakoniec včera vymenovanej šestice nových sudcov.

Príloha 3 – Percentuálne zastúpenie dočasných sudcov v pléne:

Ak sú vo voľbe ustanovení sudcovia s dočasným mandátom, s vysokou pravdepodobnosťou ide o politických nominantov koalície aj opozície. Okrem krátkeho obdobia okolo roku 2032 je miera ich zastúpenia v pléne zanedbateľná. Doporučujem porovnať s doterajšou históriou zloženia Ústavného súdu (našťastie aktuálne vymenovaný Ústavný súd vyzerá byť svetlou výnimkou).
Poznámka: Zastúpenie dočasných sudcov v balíku zvolených sudcov je samozrejme oveľa vyššie, keďže však ich mandát trvá namiesto dvanásť rokov iba do najbližšieho úspešného zvolenia riadnych sudcov, ich celkový vplyv na Ústavný súd je marginálny.

Príloha 4 – Počty úspešných a neúspešných volieb pre jednotlivé scenáre:

V prílohách vyššie sú tri scenáre – optimistický, realistický a pesimistický – použité bez bližšieho vysvetlenia. Ide o vyjadrenie schopnosti parlamentu zvoliť vo voľbe nových sudcov: optimistický scenár predpokladá vysokú pravdepodobnosť úspešnosti voľby, pesimistický, naopak, predpokladá vysokú snahu významnej časti poslancov bojkotovať čo najviac volieb. Moje posúdenie aká schopnosť zvoliť sudcov je realistická je samozrejme veľmi subjektívne a nemusí byť správne. Aby mal čitateľ predstavu s ako nastavenými parametrami uvedené scenáre pracujú, tento graf porovnáva počet úspešných volieb (tmavé oblasti) a počet neúspešných volieb (svetlé oblasti). Za neúspešnú voľbu sa považuje voľba v ktorej oboch kolách nebol zvolený ani jeden riadny sudca (zvolení boli iba dočasní sudcovia alebo žiadni), úspešnou je voľba v ktorej bol aspoň jeden sudca zvolený s preferenčnou podporou od kvalifikovanej väčšiny poslancov. Mnou predpokladaný realistický scenár je teda dosť konzervatívny, keďže len v necelej polovici volieb predpokladá úspešné zvolenie aspoň jediného sudcu.

Teraz najčítanejšie