Denník N

„Tešbou“ k svetlejšej budúcnosti

Netradičná forma umenia pohorší alebo vyvolá úsmev. Kontroverzné dielo Erika Sikoru zaujalo aj zneistilo. Súčasný videoart.

Kedysi, keď som mala asi tak pätnásť, som si prečítala, že keď máme zlú náladu, tak sa máme postaviť pred zrkadlo a začať sa nasilu umelo usmievať. Nálada sa zlepší . Telesné simulovanie prejavov psychického stavu nakoniec vedie k samotnému stavu. Nakoľko je to trvalé, už v článku nepísalo. 1 Vyskúšala som a fungovalo. Usmievate sa a nálada sa zlepší. Ešte pár raz som skúsila , ale časom som na to zabudla.

Pôvodný pokus vychádzal z filozofie William James- filozofa a zakladateľa akademickej psychológie , že  emócie sú výsledkom fyziologických zmien v tele. James emóciu strachu považoval za následok (nie príčinu) a uvádzal to na príklade, že keď zbadáme v lese medveďa, najprv začneme utekať, až tak sa dostaví pocit strachu. To, čo spraví naše telo sa spätne prejaví na našom prežívaní. Začneme sa smiať, cítime sa veselo. Začneme sa mračiť, cítime sa pohoršene a podobne.

Nedávno som si pozrela video slovenského vizuálneho umelca Erika Sikoru „Tešenie“ 2014 Pripomenulo mi to. Erik vo videu oduševnene rozpráva ako sa venovať tešeniu – prostriedku na zlepšenie nálady obyvateľstva a spôsobom ako ho šíriť. Asi desaťminutové video pôsobí ako paródia alebo nepodarené propagačné video nácviku. Nevieme, čo si o tom myslieť. Erik má tvár fejtonistu a na nej parodický výraz, aj keď miestami sa snaží pôsobiť presvedčivo. Myslí to vážne ? Hraje sa s nami? Je to vtip ? Recesia ?

Video spadá do kategórie umenie, lebo ho robí umelec. Keby ho robil terapeut, bola by to terapia. Zaujímalo by ma, keby niekto v s vážnou tvárou oblečený seriózne a v primeranom prostredí natočil s rovnakým obsahom video, koľko by mal nasledovníkov, či ľudí prosiacich o viac informácií o terapii.

Erik Sikora (1987) je vizuálny umelec a videoartista, vyštudoval Nové média na AVU v Prahe. Momentálne je doktorandom na fakulte umení TUKE v Košiciach a učí na Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej predmety fotografia a video. Je ženatý, má štyri deti a mnohé jeho nápady prichádzajú práve pri hre s deťmi. Tvorca vlastného hudobného projektu Džumelec. Miluje hranie sa so slovíčkami a vytváranie pojmových asociácií.

Na svojom webe má pri charakteristike samého seba napísané : Erik Sikora : mrakár a mäsiačikár, sebawebomie, feromónový rap, to je keď zarapujem že som kráľovná a tebe to chemicky odrovná rozmnožovanie, je frajerina pozorovať kačičky, volavka vie zívať, či sa živí niekto kruhmi na vode, vreckový vyskakovací veľkonočný korbáč, vyfukovať vajíčko večným dychom ako trúbkar, stroj času sa bude používať ako mikrovlnka na ohriatie/sčerstvenie jedla, zachráni nás niečo, čo sa vyvinulo vo vyhodených plastových fľašiach, to je znamienko alebo kliešť?, spopovanie, bliznis, ty jahňada! ako rastlinná rozmnožovacia nadávka, bazénbudhizmus, zembagrizmus, záshitie, okvetný tuning, pocitový čas podobne ako pocitová teplota, tatica slovenská, príde meteorit a jeho mimozemská gravitácia bude živý mimozemšťan, meteoriť, všetko živé si skúsim predstaviť ako plyšové zvieratko, sociálna sieť ako plyšová hračka .

Spomínané video Tešenie (10:58 min.), ktoré má vyše 31 tisíc zhliadnutí je na webe asi 5 rokov. Dielo má ambivalentné črty, ktoré vyvolávajú rozporuplné pocity, ktoré nás majú zneistiť. Forma neguje obsah. Akoby vážna myšlienka so spoľahlivými odporúčaniami a empirickými skúsenosťami je podávaná formou ľahkého koketného prístupu. Spôsob osobnej výpovede tvorcu je pôsobivý až naivný. Umelec sa snaží pôsobiť nenútene a entuziasticky. Sedí za stolom s dvoma reproduktormi v miestnosti celej zapratanými vecami. Pred stolom je hudobný bubon, na jednej strane naskladané gitary a šnúry visiace zo steny, na druhej strane množstvo nejednoznačne identifikovateľných vecí – detské pexeso, knihy, stolička, papiere, záves, vianočné svetielka, atď. Detská kresba na reproduktore, nalepené skupinkové fotky na skrinke, rozhádzané šaty v poličke- to všetko má pôsobiť zmätok a neporiadok, chaos, …..

Samotná vizáž umelca – domáce tričko, farebné tepláky, rozčuchané vlasy sú v nesúlade s prezentáciou myšlienky- akoby vedca – skúmateľa držiaceho v ruke papiere a presvedčivo objasňujúceho svoj objav verejnosti. Vizuálna stránka je veľmi farebná a pestrá.

Naproti tomu video dielo má ucelenú koncepciu a obsah. Začína sa úvodom, kde umelec predstavuje svoj objav na zlepšenie života. Jadro tvoria tri body, keď predstavuje tri spôsoby cez ktoré sa spoločnosť môže venovať Tešeniu. Prvý: náboženstvo a kulty, kde by si sám seba vedel predstaviť ako charizmatického guru schopného vysvetliť zákonitosti zeme, histórie a tešenia. Alebo “ Tešby“ , ako ju sám nazýva. Druhou cestou by bola cesta športu, ktorá sa však môže zvrtnúť do súťaživosti menšiny a pasivity väčšiny, ako v bežne v dnešnom športe. Tretia cesta je cestou hudby a umelec si pripravil projekt Džumelec, slúžiaci na šírenie radosti.

Končí vetami : „ Funguje to, je to dobré, treba to šíriť. Odkedy to robím, zaspávam s takým prebytkom energie, že musím zakúsnuť do periny, aby som mohol zaspať.“

Do videa sú vsunuté ukážky z praktizovania „Tešenia “ umelca v prírode, na kopci, v lese, na poli alebo inšpiratívne skupinové tešenie sa ľudí na koncertoch.

Erik Sikora pôsobí veľmi osobne a autenticky. Akoby ani nehral alebo hraje samého seba. A navyše vtipne. Nechýba tomu humor. To však nebráni tomu, aby sme sa nezamysleli. Nezabudli sme sa ako malé deti tešiť ? Vychutnávame život ? Nehanbíme sa tešiť ?

Umelec má aj iné zaujímavé videa : trebárs takéto vizionárske, kde som sa veľmi pobavila :

„ I love Košice (:)“ o jeho nápadoch, čo by sa dalo urobiť s logom mesta Košice :

https://eriksikora.com/i-love-kosice/775

Alebo hudobné ako : Hej ta treba dakus

https://www.youtube.com/watch?v=aF9DT4xu434

Jeho pesnička mi pripomenula írečitý vychodňarsky vtip :

Hej, ta znace keľo je jeden das ? (dakus ).

Ne.

Ta dešec cholemov (cholem teľo).

Takéto videa umelcov, možno pôsobia na niekoho ako „TOTO má byť umenie ?“ , „Tí umelci už nevedia čo vymyslieť !“ Po recenzii od Jany Németh na výstavu videoartu E.Sikoru v Bratislave sa objavili aj takého humorno-kontroverzné komentáre. Medzi nimi aj zopár aj sarkastických :

Ja mám stále pocit, že ten človek si z toho robí prdel… Mimochodom, nevie niekto, čo to robí v kultura.sme.sk?


„Zhúlená autorka tu predstavuje zhúleného radobyumelca. A šéfredaktor je zhúlený rovnako, alebo ma dovolenku? Ak ma byť toto súčasná kultúra, tak sa potom Mečiarove „Spánombohom..“ pokojne môže zaradiť na prvé miesto hitparád. “

Ja zvyknem len tak trošku párkrát poskočiť, ale to je už výsledok toho, že sa teším.
Ty na to ideš naopak. Netešíš sa a chceš sa tešiť. No musím skúsiť :)
Len musím počkať, kým sa prestanem tešiť, lebo sa teraz teším z tvojho návodu. :) “

Super video dnes sem se těšil na náměstí a v noci sem málem neusnul kvuli přebytku radosti.

Ja k umeniu videoartu pristupujem obozretne. Často títo vizuálni umelci majú málo diel a tie sú preceňované. Alebo je to len malá časť tvorby, prípadne školská práca, ktorej sa umelec systematicky nevenuje. To nie je tento prípad. Erik Sikora ma príjemne prekvapil. Na webe má celú sekciu autorskych videí. Je vtipný, tvorivý, nekonvenčný a aktuálny. Nechýba mu humor a irónia. Pôsobí inovatívne a veci podáva osobnou výpoveďou. Navyše pre mňa sympatickým vychodňarským akcentom. Páči sa mi, keď je umelec autentický a pôsobí oduševnelo a je plný elánu. Keď si všíma okolie a spoločnosť a reaguje na ňu. V tejto súvislosti oceňujem aj Erikovo posledné video s názvom “Nopová fólia“ Je plné suchého britského humoru.

Čo sa týka kritiky, vadí mi, že autor nezverejňuje niečo ako seriálové pokračovanie : Tešenie 2, Tešenie 3, Tešenie 4. Táto téma určite nie je vyčerpaná a jej rozvinutím by mohlo vzniknúť zaujímavé seriálové umelecké dielo. Tiež by to poukazovalo na systematičnosť v tvorbe a námetoch.

Dielo Erika Sikoru aj tak zarezonovalo v spoločnosti. A má na neho ohlasy. Čo si umelec môže želať viac ako početné ohlasy na svoje dielo ?

 

Tu je link k spomínanému videu džumelca Erika Sikoru  :

 

P:S: Erik Sikora je toho roku 2019 jedným z piatich nominatov na cenu Oskara Čepana. V porovnaní s ostatnými mi pripadá najviac vyzretý a najviac oduševnelý a to v oboch smeroch . Jeho tvorba obsahuje ako ducha emocionálneho, tak aj racionálneho a cítiť z nej silnú autentickosť. A niečo navyše – ironický sebakritický humor, ktorý je dnes vzácnosťou.

 

1 klasický experiment, ktorý v roku 1988 spravil Fritz Strack z univerzity vo Würzburgu a jeho tím sa nepodarilo ani úplne zopakovať ani vyvrátiť.