6 mýtov o školstve
Školstvo je ako futbal. Na Slovensku máme 5 miliónov futbalových trénerov. Podobné je to so školstvom. Každý chodil do školy, mnohí z nás majú deti. Vo všetkých našich predstavách, ako by malo školstvo vyzerať, je kúsok pravdy. Často sa však pozeráme len na výsek zložitej mozaiky.
Pred tým, než predstavíme náš plán ako pomôcť vzdelávaniu na Slovensku a zabojujeme o dôveru ľudí, chcem upozorniť na niektoré nebezpečné mýty o školstve.
Aby sme pomohli nášmu školstvu nabrať druhý dych, budeme potrebovať silný mandát a konštruktívnu debatu. O mandáte rozhodnú voliči, debatu by sme radi začali už teraz. Mýty často brzdia konštruktívnu diskusiu a preto o nich chcem hovoriť hneď od začiatku.
Mýtus 1: V školstve je peňazí dosť, len sú zle rozdeľované
Nie, v školstve nie je dosť peňazí. Len za posledných 10 rokov dlžíme školstvu viac ako 7 miliárd Eur. To je suma, za ktorú by sme mohli napr. postaviť Národný futbalový štadión do každého okresného mesta (taký ten veľký „kmotríkovský“). Na školstvo dávame za posledné obdobie ročne 3,8 – 4 % HDP, priemer vyspelých krajín OECD je 4,5 % HDP. Česko, Poľsko a Maďarsko sú ďaleko pred nami. Najviac si to odnášajú učitelia, ktorí zarábajú len niečo cez 60 % priemeru VŠ vzdelaných ľudí. Priemer OECD je 90 %. Na podfinancovanie výrazne dopláca aj naša veda. Dávame na ňu približne len štvrtinu toho, čo sme sa zaviazali.
Najväčším príkladom neefektivity je (ne)využívanie eurofondov. Je absurdné, že napríklad z európskych peňazí určených na vedu a výskum sme dokázali zatiaľ vyčerpať iba 12 %. Ostáva necelý rok a pol a hrozí, že veľká časť z 2,36 miliardy eur zostane nevyčerpaná.
Mýtus 2: Zmeníme osnovy tak, aby deti začali tvorivo a kriticky myslieť
Samotnou zmenou osnov nič nevyriešime. Učitelia nie sú roboti, ktorým zaktualizujete „softvér“ a zrazu začnú učiť lepšie. Učiteľ je základom vzdelávania, má najväčší podiel na výsledku žiakov a školstvo nebude nikdy lepšie, než sú učitelia, ktorí v ňom pôsobia. Ak novým osnovám učitelia nebudú rozumieť, ak sa pre ne nebudú vedieť nadchnúť a nebudú podľa nich vedieť učiť, nič sa nezmení. Učitelia a riaditelia to nejako prečkajú, ministri školstva predsa nemávajú dlhú životnosť.
Mýtus 3: Hlavným poslaním školy je pripraviť žiaka na budúcu prácu
Mohlo by to platiť, ak by sme vedeli ako tá práca bude o 10 rokov vyzerať. Nikto to však presne nevie. Navyše, vzdelanie má človeku zabezpečiť, aby mal kvalitný život. Celý život. Má teda vybaviť človeka tak, aby si vedel nájsť prácu aj 30 rokov po absolvovaní štúdia. Pracovný trh sa bude na Slovensku v najbližších dekádach výrazne meniť. OECD odhaduje, že až dve tretiny súčasných pracovných pozícií je u nás ohrozených, z toho tretina už v krátkodobom horizonte.
Škola má človeka naučiť rozumieť svetu okolo seba, kriticky myslieť, učiť sa, tvoriť, prepájať informácie a vidieť medzi nimi súvislosti. Má ho tiež pripraviť na rôzne sociálne role, ktoré bude počas života zastávať. Úlohou školy však nie je len vzdelávanie. Výchova mladých ľudí k spolupráci, nesebeckosti a základným morálnym hodnotám je rovnako dôležitým poslaním školy ako ich vzdelávanie a rozumové napredovanie.
Mýtus 4: Problémom slovenského školstva je nedostatočná podpora pre nadané deti
Najväčším problémom nášho školstva je fakt, že sa nevieme venovať priemerným deťom, z ktorých sa časť prepadá do ohrozenej skupiny. Výsledkom je, že až tretina všetkých detí vo veku 15 rokov na Slovensku vychádza z medzinárodných meraní ako funkčne negramotná. V skratke to znamená, že nevedia pracovať s informáciami a vyhodnocovať ich, sú ľahko ovplyvniteľní a manipulovateľní. Často ide o deti, ktoré prichádzajú z málo podnetného a zlého sociálno-ekonomického prostredia. V spoločnosti pritom musí fungovať prísľub, že nech sa dieťa narodí do akokoľvek chudobnej rodiny, vzdelanie mu dá šancu uspieť. Z generačnej chudoby je len málo iných ciest von.
Krajiny, ktoré úspešne naštartovali svoj vzdelávací systém, zaplátali diery, ktorými prepadávali najmenej úspešní študenti. Neznamená to samozrejme, že sa nemáme zaoberať aj tými najtalentovanejšími. Musíme však prestať prehliadať tých, ktorí majú v škole najväčšie problémy. Časovaná bomba nám už totiž tiká.
Mýtus 5: Školy s dobrými výsledkami v národných testovaniach by mali dostať viac peňazí ako tie so zlými
Nie. Veľmi často sa totiž stáva, že zlé výsledky škôl nesvedčia o lajdáckych učiteľoch, ale o problematickej skladbe detí a o zlých sociálno-ekonomických podmienkach, z ktorých deti prichádzajú. Ak chceme školy porovnávať, musíme sa pozrieť, či sa ich žiaci posunuli viac, alebo menej oproti ich rovesníkom s rovnakou štartovacou čiarou na inej škole. Na Slovensku pritom najviac súvisia výsledky dieťaťa s bohatstvom jeho rodičov v porovnaní s ostatnými OECD krajinami.
Tiež je veľmi nebezpečné povedať, že zlé školy treba paušálne zavrieť či trestať nízkym financovaním. Deti predsa musia chodiť niekam do školy.
Treba určite podporiť tímy pedagógov, ktoré majú dobré výsledky. Aj finančne. Podporu však potrebujú aj tie na opačnom konci spektra. Na rozdiel od škôl s dobrými výsledkami by však peniaze navyše mali dostávať len s účelovým viazaním na naštartovanie potrebných zmien. Zmien, ktoré by boli dohodnuté s rezortom školstva ako súčasť istého krízového plánu, ktorý by mal potenciál ozdraviť tieto školy.
Mýtus 6: Trh so vzdelávaním je ako každý iný
Išli ste do reštaurácie, dostali ste studený rezeň s teplým pivom a napriek tomu ste dali veľký tringelt a pochválili kuchára?
Normálne platí, že ak zákazník nedostane kvalitný produkt, či službu, ktorú očakával, je nespokojný. Vo vzdelávaní to tak často nefunguje. Rodičia totiž často nemajú odkiaľ vedieť, čo ich dieťa reálne dostáva a či je to kvalitné. Niektoré svetové štúdie dokonca naznačujú, že v školstve je trh postavený na hlavu. Čím sú výsledky detí v medzinárodných testovaniach horšie, tým sú rodičia spokojnejší so vzdelávacím systémom danej krajiny. Veľmi ťažko sa tak skvalitňuje sektor, v ktorom neexistuje od zákazníka (verejnosti) silný dopyt po kvalite.
Už onedlho uvedieme rámcový program našej strany. Samozrejme, najväčšiu pozornosť budem venovať školstvu a predstavím tiež niektorých expertov, s ktorými v tíme spolupracujeme.
Verím, že sa nám spoločne s ostatnými stranami, ktoré majú o naše školstvo naozajstný záujem, podarí otvoriť diskusiu o riešeniach pre naše školstvo. Bez mýtov.
***
BONUS
Na záver pridávam ešte dva obľúbené z prostredia vysokých škôl:
Mýtus 7: Vysoké školy boli hendikepované, pretože sa každých 4-8 rokov menilo vedenie
Nedávno sa nám novelizoval zákon, ktorý ustanovil možnosť doživotného rektorovania. Univerzity sa totiž sťažovali, že obmedzenie mandátu funkcionárov na dve obdobia, t.j. osem rokov, ich výrazne znevýhodňuje a oni tak nemôžu zachovať kontinuitu rozvoja.
V skutočnosti však univerzitní predstavitelia obmedzenie mandátu už v minulosti umne obchádzali systémom Putin-Medvedev, kde sa po dvoch obdobiach vystriedali s lojálnym kolegom, ktorý ich potom spätne po uplynutí svojho obdobia pustil späť do úradu. Krásnym príkladom je nechválne známa prof. Lipková, ktorá bola na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity dekankou už 16 rokov.
Argument o škodlivom prerušení kontinuity by som pochopil, ak by naše vysoké školy výrazne napredovali a my by sme boli svedkami ich strategického rozvoja a stúpania v medzinárodných rebríčkoch, ktorý by bol nevhodne prerušovaný volebnými cyklami. Úroveň nášho vysokého školstva a vedy však stagnuje. Naozaj sa problém vyrieši, ak umožníme dlhodobo ostávať vo funkciách ľuďom, ktorí sú pri kormidle počas tejto stagnácie?
Je pravda, že aj keď sa podarí zvoliť kvalitného rektora či dekana, často nemajú dostatok kompetencií na presadenie svojich vízií. Obmedzuje ich veľmi silné postavenie akademického senátu. „Dlhovekosť“ funkcionárov však tento problém nevyrieši.
Times Higher Education (THE) World University Rankings 2019 | ||
1 | University of Oxford | UK |
2 | California Institute of Technology | USA |
3 | Stanford University | USA |
… | ||
401-500 | Univerzita Karlova v Prahe | ČR |
601-800 | Masarykova univerzita | ČR |
601-800 | Palackého univerzita v Olomouci | ČR |
… | ||
801-1000 | Univerzita Komenského v Bratislave | SVK |
1001+ | Slovenská technická univerzita v Bratislave | SVK |
1001+ | Technická univerzita v Košiciach | SVK |
Mýtus 8: Univerzity majú vyučovať najnovšie poznatky z firiem, učitelia sú zbytočne zavalení výskumom
Pojem biznis-akademická spolupráca často chápeme len z polovice. Vnímame potrebu, aby univerzity reagovali na aktuálne trendy vo svete, pracovali s firemnými skúsenosťami a učili tak, aby ich absolventi vedeli úspešne vkročiť na pracovný trh. Lenže v prenose poznatkov v rámci biznis-akademickej spolupráce má ísť o presne opačný smer transferu poznatkov.
To univerzity majú byť popredu a majú inšpirovať firmy novými prístupmi a myšlienkami. Musí sa tu realizovať výskum a to aj taký, ktorý vedia firmy aplikovať a sú zaň ochotné zaplatiť. Súhlasím, že bakalársky stupeň má študentov čo najlepšie pripraviť na špecializovanú prácu viem si preto predstaviť aj úplné oslobodenie pedagógov od povinnosti venovať sa aj vede. Magisterský a doktorandský stupeň však už musí byť aj o vedeckej práci a tvorbe nového poznania. Toto štúdium nikdy nebude kvalitné, pokiaľ ho nebudú poskytovať pedagógovia, ktorí sa zároveň venujú kvalitnej vede a sprostredkovávajú tak živý kontakt medzi výskumom a výučbou. Platí to pre prírodovedné smery rovnako ako pre tie humanitné.