Prečo mám rád židov, alebo „všem sráčům navzdory“
Téma, ktorú zatiaľ žiadna politická strana, asi z opatrnosti, nekomunikuje, ale mala by
Hneď skraja chcem upozorniť na to, že, na rozdiel od istého Adolfa Schickelgrubera, alias Hitlera, nemám, alebo lepšie povedané neviem o tom, že by niektorý z mojich predkov mal židovské korene, ale neviem či je to dobre, či zle. Nikdy som o tom nerozmýšľal.
A napriek tomu som si tento židovský národ obľúbil a budem mu vždy fandiť. Ospravedlňujem sa, že doteraz neviem rozlíšiť kedy písať žid s malým písmenom a kedy s veľkým, a keďže som od prírody človek lenivý, budem používať len malé začiatočné písmeno, pri písaní veľkého by som musel použiť náročnejšiu formu písania, keďže Ž vyžaduje o najmenej jeden pohyb na klávesnici viac:-).
Ale k veci. Určite medzi mojich najobľúbenejších spisovateľov patrí Stefan Zweig, o ktorého pôvode netreba diskutovať. Jeho nielen biografické romány (Mária Antoinetta, Magelan, Fouché…) sú skutočnými svetovými románmi, podobne ako jeho Svet včerajška, ktorý radím medzi TOP 10 v mojej knižnici. Židovským spisovateľom bol aj ďalší Rakušan – Franz Werfel, ktorého román 40 dní Musa Daghu je otrasným svedectvom o genocíde kresťanských Arménov tureckými zabijakmi v mene tureckej vlády. Tak by som mohol pokračovať aj ďalšími literátmi, či už českými, slovenskými, francúzskymi alebo americkými.
A čo napríklad židovská hudba? Úžasná. Asi najslávnejší muzikál všetkých čias sa volá Findlikant na streche. Jeho hlavný hrdina, mliekar Tovje, vo filmovom spracovaní podáva v realizácii Chaima Topola neskutočný výkon v ústrednej piesni If I were a Rich Man. Skladba už odznela v podaní mnohých skvelých interpretov, ba dokonca vznikla aj ženská verzia If I were a Rich Girl v podaní Gwen Stefani. Mimochodom, Findikanta na streche som si bol osobne pozrieť aj počas svojho pobytu v Prahe v minulosti. Tam (v Prahe) som si bol pozrieť aj koncert Daniela Kahna a doteraz si ten zážitok uchovávam v pamäti ako nezabudnuteľný. Nedávno som si v televízii pozrel aj skvelý film Dobrodružstvá rabína Jákoba, ktorého vrcholom je fascinujúci židovský tanec s nezabudnuteľným Louisom de Funèsom.
Ale čo je pre mňa rozhodujúce, že mám tento národ rád? Asi to, že je to jediný národ, ktorý si dokáže robiť vtipy so samých seba. A robiť si žarty z vlastného národa je výsadou ľudí, či národov, ktorí netrpia komplexmi menejcennosti.
Viem, že Francúzi si robia žarty s Belgičanov, Švajčiarov…, Angličania z Francúzov – žabožrúti, a tak by sa dalo pokračovať. Ale robiť si žarty zo seba, z vlastného národa, to chce nadhľad a aj charakter.
Celý tento blog píšem jednak preto, že slovenská nátura je dlhodobo orientovaná protižidovsky, ale najmä nápad prišiel na základe podkastu v ktorom je hlavným protagonistom liberálny slovenský rabín Miša Kapustin. A to je radosť počúvať. Už sa teším na druhú a ďalšie časti.
