Denník N

Ráno

Odrazu sa zháčim, akoby sa stalo niečo hrozné…

Sedím, zalieva ma spokojnosť. Sedačka pod mojím zadkom veľmi pohodlná nie je, ale moje nohy oddychujú, žiadna námaha, nič také. Tento pocit sa mi páči, len nie vždy sa darí rovnako. Niekedy mi ani snaha nepomôže, vtedy sa k tomuto modelu  ani nepriblížim. Potom je to o inom. Stojím ledva na jednej nohe, jedna z rúk hore, visím ako opica. Držím sa, ale prudšie zabrzdenie so mnou zamáva. Niekedy je to bez problémov, ale sú jedinci, ktorým prekáža aj  najmenší dotyk. Takzvaní bezdotykoví. Neznášam ich, obúvajú sa do človeka za každú maličkosť. Možno zlý spánok, poviem si vtedy a nevšímam si ich.

Dnes je to však o inom, pekne si sedím, obzerám osadenstvo okolo mňa. Dominujú mobily, len jeden starší pánko v štýlovom klobúčiku číta noviny. Super, čosi také sa už často nevidí. Ako môj starý otec, ani on sa klasických tlačovín nevzdal, chýbala by mu tá vôňa. Mne nie, ja som zvyknutá na iné, noviny mi dokonca smrdia. Otváram kabelku, nečakám, prstom lietam po obrazovke mobilu. Ako všetci, konštatujem a skláňam hlavu.

Prekvapenie, cesta pokročila, len tie kvapky na skle. Pribúdajú, ani obloha nevyzerá veľmi lákavo. Dokonca vôbec, počasie vhodné len na spánok. To by bola krása, pokoj, ticho vo vlastnej posteli. Konečná zastávka autobusu, moje úvahy sú prerušené. Tlaková vlna smerom von, ani nohy veľmi nepotrebujem, každý chce byť vonku čím skôr. Dobre, jedna kapitola je úspešne za mnou, mala by som pretočiť stránku. Nie, bránim sa, chcem sa vrátiť späť. Teplá posteľ, skutočne silné lákadlo. Spravím zopár krokov, ani neviem ako,  som v hlúčiku Číňanov. Kráčajú, hlasno sa prekrikujú. Nerozumiem ani slovo, niečo také ani nie je možné, pre mňa určite. Pomaly sa presúvam, len tak v zhode s počasím a popri tom ich pozorujem. Odrazu sa zháčim, akoby sa stalo niečo hrozné. Nič, pokojné vody môjho rána neboli narušené, len som si lepšie všimla jedného z Číňanov. Tá podoba, akoby som videla seba, nie teraz, ale ráno pred zrkadlom. Všetko je v očiach, aj tie moje boli akosi do šikma. Ani teraz to nie je oveľa lepšie, ale nevidím sa.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé, táto hra ma baví, inak som úplne obyčajná. Kontakt: blogerdm@gmail.com