Klimatická kríza zvýrazňuje aj potrebu ekovzdelávania na školách. Pozná Slovensko svoj potenciál?

V posledných dňoch zaznelo v médiách viacero vyjadrení našich verejných činiteľov k príspevku Slovenska pre riešenie klimatickej krízy v kontexte celosvetového klimatického štrajku. Počnúc prejavom prezidentky na Klimatickom samite OSN v New Yorku, pokračujúc predstaviteľmi vlády, až po poslancov NRSR či Európskeho parlamentu. V pondelok 23. septembra zároveň podpredseda vlády SR predstavil Víziu Slovenska 2030.

Ako tieto udalosti súvisia s problematikou ekovzdelávania na Slovensku?

Je len chvályhodné, že sa téma klimatickej zmeny, či klimatickej krízy teší pozornosti v miere, aká bola pred pár mesiacmi či rokmi úplne nevídaná. Mediálna pozornosť je však vrtkavá a hoci médiá v poslednom období správne preberajú dôležitú časť zodpovednosti za informovanie o faktoch sprevádzajúcich objasňovanie mechanizmov klimatickej krízy i vyvracaní mýtov s ňou spojených, problematika klimatických zmien a odpovedí na ňu je komplexnejšia. Aj keď na mnohé problémy s ňou spojené zatiaľ stále nepoznáme riešenia, vieme, že potreba scitlivovania a vzdelávania verejnosti je predpokladom úspešných reforiem i verejných politík a ich podpory.

O to viac tak vystupuje do popredia potreba kontinuálnej environmentálnej výchovy a vzdelávania na školách v širších súvislostiach, v prepojení s komunitou a okolitým ekosystémom, a v širšom sociálnom a inštitucionálnom kontexte.

Ako nedávno správne uviedli slovenskí europoslanci Martin Hojsík (PS) a Michal Wiezik (Spolu), dôraznejšia ekologická výchova spolu s debatami o aktuálnych výzvach by boli vítané aj v slovenskom vzdelávacom systéme a ministerstvo by malo zreformovať svoje osnovy, aby nastala želateľná zmena. To však nestačí.

NEOBJAVUJME OBJAVENÉ A KONAJME

Modernizácia vzdelávacieho systému je nepochybne potrebná a žiadúca a vďaka za ňu patrí všetkým aktívnym učiteľom, riaditeľom škôl usilujúcim o zmenu v prístupe a zvyšovaniu kvality vzdelávania či reformátorom vzdelávania. V kontexte tejto diskusie je však dôležité pripomenúť verejnosti i zodpovedným inštitúciám, že na Slovensku už od deväťdesiatych rokov fungujú desiatky iniciatív a združení orientované na rozvoj kritického vzdelávania, vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju, environmentálnej výchovy, občianskej zodpovednosti a angažovania sa v komunite, ktoré v praxi napĺňajú to, po čom koncepčné dokumenty o vzdelávaní či životnom prostredí volajú.

Na prahu nového milénia mala občianska spoločnosť a v jej rámci mimovládne neziskové organizácie očakávania, že sa vytvoria konštruktívne vzťahy so štátnymi inštitúciami, samosprávami a nimi zriaďovanými organizáciami, školami, a podarí sa vytvoriť užitočnú symbiózu a spoluprácu smerujúcu k spoločnému cieľu aj v oblasti environmentálnej výchovy. Viaceré z nich však dlhé obdobie macošského, alebo vo veľkej miere nekooperatívneho postoja štátu i verejného sektora k mimovládnemu neziskovému prostrediu neprežili. Nevydržali zápas s byrokraciou, nedostatkom zdrojov  a nepriaznivým prostredím bez prítomnosti systémových nástrojov ako rozvíjať spoluprácu verejného a mimovládneho prostredia.

Z tých, ktoré dodnes aktívne pôsobia stačí spomenúť napríklad ekologické vzdelávacie centrum SOSNA z Družstevnej pri Hornáde, ktoré už 27 rokov patrí medzi najstabilnejšie environmentálne organizácie na Slovensku a je nositeľom viacerých národných a medzinárodných ocenení. Realizuje výučbové programy, tvorí metodiky, rozvojové plány pre rôzne komunity, programy ekologických domov, prírodných záhrad, či klimatické programy alebo praktickú ochranu prírody. Takéto a podobné aktivity vykonáva aj Centrum environmentálnych aktivít  v Trenčíne, Centrum environmentálnej výchovy Živica, Združenie Slatinka vo Zvolene, Nadácia Ekopolis v Banskej Bystrici, Bratislavské ochranárske združenie či tie, ktoré sa objavili v posledných rokoch pôsobiace smerom, k rozvoju komunitného aktivizmu a udržateľnosti ako Inštitút aktívneho občianstva, Nadácia zastavme korupciu, či Green Foundation a mnohé ďalšie. Všetky ponúkajú svoju snahu, tvorivosť i zanietenie hodnotovo ukotvenou prácou v komunitách, v spolupráci s verejnosťou, žiakmi, učiteľmi či ponukou služieb alebo upozorňovaním na potrebu systémových riešení najmä na úrovni miestnych spoločenstiev, ale i národných politík.

Praktické a rýchlo realizovateľné riešenia na viacerých úrovniach v kontexte zmien vyvolaných klimatickou krízou sú veľmi potrebné a napriek úsiliu mnohých je tu ešte veľa príležitostí, ktoré sú nevyužité a sú pritom rýchlo a ľahko realizovateľné. Ich súčasťou je aj environmentálne vzdelávanie.

To, čo chýba najviac je vôľa zodpovedných inštitúcií a implementácia toho, čo už u nás máme, do praxe bez potreby prijímania zložitých a náročných reformných krokov. Je potrebná efektívna systémová podpora tých aktérov, ktorí v tejto oblasti už roky pôsobia tak, aby mohli rásť a rozvíjať sa. Existujúce dotačné programy a grantové schémy z verejných zdrojov  sú síce vítanou, ale nie dostatočnou ani efektívnou odpoveďou, hoci majú svoje miesto.  Dlhodobo udržateľné riešenia musia byť postavené na decentralizovaných dotačných nástrojoch a tiež nástrojoch a programoch, či tak nastavených podmienkach, ktoré umožnia objednávanie služieb u neziskových organizácii, čím sa im vytvoria stabilnejšie podmienky a umožní sa ich organický, predvídateľný rozvoj, organizačné učenie a zvýšia tak predpoklady pre zlepšovanie programovej ponuky s kvalitným dopadom.

Spomenuté zmeny vzdelávacích osnov vyššie uvedenými europoslancami môžu pomôcť, no rovnako dôležité je zamerať sa aj na rýchle kroky, ktoré sa dajú urobiť ľahko a ešte dnes. Chce to však uvoľnenie rúk školám, povzbudzovanie zo strany zriaďovateľov, ich odvážnejší manažment, väčšiu flexibilitu a autonómnosť rozhodovania i správne nasmerovanie financií, ktoré cez molocha byrokracie tečú často nie tam, kam by mali. Dobrá a rokmi overená prax v oblasti environmentálnej výchovy a občianskeho vzdelávania sa dá integrovať do vzdelávacieho systému už dnes. O to viac, že sa po nej volá aj v oficiálnych dokumentoch.

VÍZIA A STRATÉGIA SLOVENSKA DO ROKU 2030 AKO PRÍLEŽITOSŤ?

Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) predstavil v 23. septembra víziu a stratégiu Slovenska 2030, na ktorej pracovali experti a zapojené do jeho prípravy boli podľa jeho slov i všetky vrstvy spoločnosti. Ciele a odporúčania dokumentu sú rozdelené do štyroch rozvojových programov. Prvým je program prírodné zdroje, ľudské zdroje a kultúrny potenciál, druhým inovačné a udržateľné hospodárstvo, tretím dobré zdravie a kvalitný život pre všetkých a štvrtým viacúrovňové riadenie bližšie k občanom. Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) zdôraznil, že čelíme rôznym globálnym výzvam, či z hľadiska migrácie, demografie alebo klimatických zmien s tým, že zmeny vníma aj v oblasti priemyslu.

Potreba prípravy na tieto zmeny teda existuje aj na systémovej úrovni a dnes je zrejmé, že zmeny, ktoré musíme urobiť, aby sme aj v kontexte klimatickej núdze prispeli svojim dielom k primeranej dekarbonizácii našej krajiny sa podaria len cieleným úsilím v spolupráci rôznych častí spoločnosti – verejného, podnikateľského, ale i neziskového sektora. A je len správne, že súčasťou týchto vízii a stratégií je okrem desiatok a stoviek navrhovaných intervencií a aktivít aj výchova k aktívnemu občianstvu a environmentálna výchova a vzdelávanie, ktoré sa musia zásadne zintenzívniť, aby sa v čo najbližšej budúcnosti odrazili na správaní sa verejnosti a jej postojoch.

Aby sa tak efektívne dialo, nemôžu mimovládne neziskové organizácie neustále zápasiť s prebujnelou byrokraciou, nezmyselnými formálnymi administratívnymi požiadavkami spojenými s čerpaním eurofondov alebo neochotou inštitúcií hľadať spôsoby efektívnej spolupráce výhodnej pre obe strany.

Napriek dlhodobému odsúvaniu a marginalizácii zo strany štátu sú mimovládne neziskové organizácie pôsobiace v oblasti výchovy k aktívnemu občianstvu a environmentálnej výchovy cenným aktívom nielen pre školy, učiteľov, žiakov i študentov, ale pre celú verejnosť, ktoré je nedostatočne využité pritom už dnes realizujú mnohé z toho, čo koncepčné dokumenty tejto i predchádzajúcich vlád formulujú ako priority.

Vzdelávací systém a inštitúcie verejného sektora zodpovedné za napĺňanie vízie a stratégie 2030 či iných koncepčných dokumentov by preto smerom k ich napĺňaniu mali pôsobiť s týmto vedomím.

Autormi tohto textu sú Boris Strečanský a Zuzana Závodská. Pôsobia v Nadácii Green Foundation, ktorá realizuje vzdelávací program Roots & Shoots Slovakia. Program pôsobí v oblasti výchovy pre udržateľný rozvoj, ktorá podporuje „empowerment“ a aktívny postoj mladých ľudí k riešeniu ekologických či sociálnych problémov svojho okolia. Okrem inovatívnej metodiky komunitného učenia poskytuje školám aj konzultačnú a finančnú podporu.